O tomto výnimo?nom úspechu sa rozhodlo v utorok na 19. zasadnutí Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedi?stva Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v paraguajskom hlavnom meste Asunción.
„Ide o významný krok nielen z h?adiska medzinárodného uznania dedi?stva slovenskej menšiny v Srbsku, ale zápis je tiež podporou tvorby, starostlivosti a uchovávania nenahradite?nej hodnoty insitného umenia,“ zdôraznil šéf slovenskej diplomacie a po?akoval srbskej strane za iniciatívu, ktorou Ministerstvo kultúry Srbskej republiky predložilo v roku 2023 návrh na zapísanie diela tejto národnostnej menšiny do reprezentatívneho zoznamu UNESCO.
„Slovenky a Slováci si tu dokázali udrža? nielen svoj materinský jazyk, tradície, ale i slovenskú kultúru, umenie a nenapodobite?nú kreativitu. ?akujem všetkým, ktorí sa zaslúžili o zápis kova?ického insitného umenia do zoznamu UNESCO. Tento úspech je oslavou silného priate?stva a nášho spolo?ného slovensko-srbského kultúrneho dedi?stva,“ vyhlásil Blanár, ktorý ocenil aktivity a národné cítenie slovenskej krajanskej komunity aj po?as svojich nedávnych oficiálnych návštev v Srbsku.
Kova?ické naivné výtvarné umenie je charakteristické používaním olejových farieb, jasnými odtie?mi a zobrazovaním tradi?nej kultúry – historických, spolo?enských a morálnych hodnôt komunity. Výstižne zobrazuje vidiecke prostredie a každodenný život. Ten je v Srbsku od 17. storo?ia spojený tiež s pôsobením slovenskej menšiny, pri?om aktuálne sa v Srbsku k slovenskej národnosti hlási viac ako 41.000 Sloveniek a Slovákov. Samotné mesto Kova?ica bolo osídlené ešte v roku 1802.
Kova?ické insitné umenie je ?alším zápisom so slovenským pôvodom do tohto svetového zoznamu. V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedi?stva ?udstva UNESCO je už zastúpených devä? slovenských prvkov, a to fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005, 2008), terchovská muzika (2013), gajdošská kultúra (2015), bábkarstvo na Slovensku a v ?esku (2016), horehronský viachlasný spev (2017), modrotla? (2018), drotárstvo (2019), sokoliarstvo – živé dedi?stvo ?udstva (2021) a tradície spojené s chovom koní plemena lipican (2022).
Zdroj feed teraz.sk
