Múzeu sa sýpku podarilo získa? od darcu, ktorý ju nadobudol ako pozostalos? po starom otcovi. Ten ju postavil zrejme po svojej svadbe v roku 1904. Na mieste, kde bude prenesená, bola v pôvodných projektoch skanzenu naplánovaná výstavba dvora hornoliptovských murovaných domov s hospodárskymi stavbami. „Pôvodne tu mala by? postavená kópia sýpky z Liptovských Matiašoviec. Preto je pre nás ve?kou vzácnos?ou, že sme mohli do zbierkového fondu prija? originálnu stavbu priamo z obce Pribylina,“ vyzdvihol riadite? Liptovského múzea Martin Hromada.
Sýpky v minulosti slúžili najmä ako skladovací priestor na obilniny, ale používali sa aj ako miesto uskladnenia textílií, rôzneho náradia alebo cenností. Vrchná šind?ová strecha sýpok bola od ostatnej stavby oddelená klenbou, ktorá bola v prípade zrubových sýpok vymazaná hlinou. „Tá jednak pomáhala vo vnútri udržiava? vhodnú teplotu, ale zárove? slúžila aj ako ochrana pred požiarmi, ktoré prichádzali ?asto od strechy. Ke? vznikol požiar, šind?ová strecha sa zhodila a majite?ovi tak nevznikla ve?ká strata,“ priblížil kurátor Liptovského múzea Miroslav Nemec.
Múzeum liptovskej dediny svojím sídelným usporiadaním pripomína vzh?ad liptovských obcí z prelomu 19. a 20. storo?ia. Domy pochádzajú z nieko?kých obcí, prevažne z dedín zatopených vodným dielom Liptovská Mara. Sú to kópie originálnych stavieb so zapracovanými architektonicky alebo umelecky významnými pôvodnými prvkami.
Zdroj feed teraz.sk
