Predvolebné prieskumy nazna?ujú, že v prvom kole nezíska vä?šinu hlasov žiaden z kandidátov a o ví?azovi sa rozhodne o dva týždne neskôr v druhom kole. Milanovi? (58), ktorému sa aktuálne funk?né obdobie kon?í vo februári, má pod?a prieskumov pred ostatnými pohodlný náskok s podporu vyše tretiny voli?ov.
Jeho hlavným súperom by mal by? kandidát vládnucej konzervatívnej strany Chorvátske demokratické spolo?enstvo (HDZ) Dragan Primorac (59). Tento bývalý minister školstva sa o post hlavy štátu neúspešne uchádzal už v roku 2009, pri?om pod?a aktuálnych prieskumov za Milanovi?om zaostáva o vyše desa? percentuálnych bodov.
Za ním v prieskumoch nasledujú dve ženy, nezávislá poslanky?a Marija Selaková-Raspudi?ová (42) a poslanky?a ?avicovo-zelenej strany Môžeme (Možemo!) Ivana Kekinová (40).
Milanovi? vedie kampa? pod heslom „Prezident za prezidenta“. Hlavou štátu je od 2020, pri?om v predošlých vo?bách kandidoval rovnako ako aj teraz s podporou hlavnej opozi?nej Sociálnodemokratickej strany Chorvátska (SDP). V posledných rokoch si osvojil populistickejšiu rétoriku a odsudzoval postoj EÚ k ruskej invázii na Ukrajine. Premiér Andrej Plenkovi? ho v dôsledku toho obvinil, že zastáva „proruské názory“.
Milanovi? zase opakovane úto?il na Plenkovi?ovu stranu HDZ pre korup?né škandály, do ktorých boli zapletení viacerí poprední politici vrátane ministrov. Pre mnohých Chorvátov je pod?a analytikov Milanovi? symbolom odporu vo?i vládnucemu HDZ aj samotnému Plenkovi?ovi, ktorý je premiérom od roku 2016.
Aj samotné vo?by sú pritom vnímané skôr len ako politický súboj Plenkovi?a s Milanovi?om, hoci kandidát HDZ Primorac tvrdí, že by bol prezidentom zjednocujúcim krajinu.
Zdroj feed teraz.sk
