DO DIVADLA NA ROMANU TABAKOVÚ!
Na celej tejto veci, ktorá sa udiala po predstavení v Národnom divadle, je na zamyslenie nielen to, že tam odvážne vystúpila Romana Tabaková, ako skôr to, že sa tam postavila v hľadisku ako jediná….
Čo ak by sa tam ale takto postavila nielen jedna mladá žena, ale povedzme 50 ďalších divákov…..alebo rovno sto, čo by nastalo? A stať by sa to určite malo, lebo už včera bolo neskoro. Vojna o národné divadlo v hlavnom meste sa totiž nedá viesť bez národa, na to jeden človek nestačí, akokoľvek by bol odvážny. Ak by som býval v Bratislave, pridám sa k Romane. Ak by takto vystúpilo pravidelne viac ľudí, herci by museli s tým politickým cirkusom prestať. Veď ich tam do hereckých šatní a na javisko nevozia a nepúšťajú pod eskortou na priepustku z väzby, nik im nič nevzal a žiadnu umeleckú ani občiansku slobodu im neberie! Sú to v podstate zbabelci, bez papiera nevedia ani len vystúpiť. Už majú DPOH a teraz si prisvojujú aj SND. Kam sme sa to dostali? Zarážajúce je, že trvalo tak dlho, kým sa jedna statočná diváčka konečne odvážila vstať zo sedadla a protestovať nahlas proti politickému zneužívaniu javiska hercami. Zostane to ako ojedinelá kuriózna epizóda na výsmech na stránke ZOMRI, alebo sa pridajú aj ďalší a stane sa to pravidlom? Lebo ak to má zostať len ako ojedinelá epizóda jednej diváčky, bolo by to málo. Na ňu si už dajú pozor, ale viac nahnevaných divákov by ich zastaviť dokázalo. Vojna o Národné divadlo? Prečo nie? Na čo čakať? Čo iné by malo stáť za boj, ak nie Národné divadlo? Oni s tým začali, nie my!
Komentovať udalosť nestačí, vyjadrovať osobný obdiv a podporu Romane Tabakovej na sociálnych sieťach je samozrejme fajn, ale to nestačí. Do toho divadla treba ísť a naučiť tam hercov „po kostole hvízdať“. Ja tam nebývam, mám to ďaleko, ale ak by som bol z Bratislavy alebo z blízkeho okolia, pridám sa. Možno to teraz motivuje ďalších, možno nie…. nevyznám sa v nás. Sme ešte vôbec národ? Kedysi sme boli, dokonca slovanský, nebolo to tak dávno, ale už sme sa tu mnohí zmenili na snobských karpatských „anglosasov“ – obdivovateľov Západu s jeho pseudohodnotami, konzumným spôsobom života, egoizmom, vyššími platmi a spôsobom myslenia s úpadkovou kultúrou.
Nechcem nikomu vstupovať do svedomia, nemám na to právo, ale konzultovať každý deň so svojím vlastným svedomím právo mám a robiť to musím, vlastne to robím celý život, prečo by som s tým mal prestať teraz, keď sa láme chlieb?
Trump nám sem nepríde urobiť poriadok, darmo oslovil priateľsky nášho premiéra krstným menom, musíme to vziať do vlastných rúk, inak je po nás!