Interven?ná kardiológia je subdisciplína kardiológie, ktorá sa zaoberá katétrovou lie?bou štrukturálnych srdcových chorôb. Ide o relatívne nový odbor kardiológie, ktorý sa rozvinul v druhej polovici 20. storo?ia. Dátum pripomienky odkazuje na úspešnú koronárnu angioplastiku u bdelého pacienta, ktorú 16. septembra 1977 vykonal Andreas Grüntzig v Univerzitnej nemocnici vo švaj?iarskom Zürichu. Nemecký kardiológ a rádiológ sa považuje za otca interven?nej kardiológie.
Medzinárodný de? interven?nej kardiológie má zvýši? povedomie verejnosti o angioplastike a iných interven?ných kardiologických výkonoch a poukáza? na ich význam pre zlepšenie zdravia a kvality života i zvýšenie strednej d?žky života. Osvetovú kampa? vedie Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Interven?ná kardiológia sa môže použi? na diagnostiku a lie?bu rôznych kardiovaskulárnych stavov, ako sú arytmia, angína, kardiomyopatia, vrodené srdcové chyby, srdcové zlyhanie, srdcový infarkt (infarkt myokardu), poruchy srdcových chlopní a myokarditída (zápal srdca). Medzi jej hlavné výhody patrí menej bolesti a jaziev, kratšia doba rekonvalescencie a nižšie náklady ako pri klasickej operácii srdca. Okrem toho je interven?ná kardiológia vhodnejšia pre doj?atá a deti s ochoreniami srdca.
Angioplastiku (procedúru používanú na rozšírenie zúžených alebo upchatých krvných ciev) prvýkrát opísali americký rádiológ Charles Theodore Dotter a jeho praktikant Melvin Judkins v roku 1964. Grüntzig prvýkrát po?ul o tomto postupe na prednáške vo Frankfurte a rozhodol sa vyvinú? jeho praktické využitie. Ke? sa vo svojej vlasti stretol s byrokratickými prekážkami, pres?ahoval sa do Švaj?iarska, kde mal možnos? preskúma? techniky.
Grüntzig vykonal prvú úspešnú angioplastickú lie?bu na bdelom pacientovi v septembri 1977. Po vykonaní ?alších troch úspešných procedúr sa mu dostalo širokého uznania a viedlo to k rozvoju interven?nej kardiológie. Angioplastika je pravdepodobne najznámejší interven?ný kardiologický zákrok, no z?aleka nie je jediný. ?alšie minimálne invazívne postupy, ktoré zah??ajú použitie katétrov, zah??ajú perkutánnu koronárnu intervenciu (PIC), opravu srdcovej chlopne (valvuloplastiku), korekciu vrodenej srdcovej chyby, opravu perkutánnej chlopne, perkutánnu náhradu chlopne a koronárnu trombektómiu.
Na Slovensku sa aktuálne zrealizuje približne 4100 selektívnych koronarografických výkonov na milión obyvate?ov, zatia? ?o v ?eskej republike je to okolo 5300. Tento rozdiel súvisí s nižšou dostupnos?ou výkonov a menším po?tom kardiocentier na Slovensku. V uplynulých týžd?och však otvorili nové pracoviská, resp. projekty interven?nej kardiológie v dvoch slovenských fakultných nemocniciach.
V júni vo Fakultnej nemocnici Trnava, kde ide o prvé pracovisko svojho druhu v tomto kraji. Predpokladá sa možnos? realizácie približne 1000 až 1500 výkonov ro?ne. Pacient je pri interven?nom výkone pri plnom vedomí.
Fakultná nemocnica s poliklinikou (FNsP) Žilina spustila v auguste úvodnú fázu programu interven?nej kardiológie pre pacientov so srdcovo-cievnymi problémami. Ide o zákrok perkutánnej koronárnej intervencie, ktorý pomôže rieši? akútne ?ažkosti spôsobené zúžením ciev. Na spustení úvodnej fázy interven?nej kardiológie žilinská nemocnica spolupracovala so špecialistami zo Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici a Univerzitnej nemocnice Martin (UNM).
Zdroje: www.un.org, www.svetovedni.sk, tasr
Zdroj feed teraz.sk
