Tragickú udalos? pripomína Medzinárodný de? proti fašizmu a antisemitizmu pripadajúci na 9. novembra. Vyhlásený bol v roku 1995 z iniciatívy UNITED for Intercultural Action, medzinárodnej siete antirasistických organizácií.
Krištá?ovej noci predchádzala tzv. po?ská akcia z októbra 1938 a smr? nemeckého diplomata Ernsta von Ratha z 9. novembra 1938. Po?as Po?skej akcie násilne vysídlili viac než 12.000 Židov z Nemecka do Po?ska. Medzi deportovanými boli aj Zindel a Rivka Grynszpanovci, rodi?ia Herschela Grynszpana žijúceho v Paríži. Ke? sa v liste od sestry dozvedel o osude rodi?ov, rozhodol sa pomsti? a 7. novembra 1938 postrelil nemeckého diplomata Ernsta von Ratha, ktorý na následky zranenia o dva dni zomrel.
O smrti nemeckého diplomata sa vodca Hitler, ríšsky minister pre ?udovú osvetu a propagandu Joseph Goebbels a ?alší nacistickí pohlavári dozvedeli na ve?eri pri pripomienke výro?ia Hitlerovho Pivného pu?u z roku 1923. Nacistický vodca opustil sálu bez toho, aby predniesol prejav. Namiesto neho vystúpil Goebbels, ktorý dal svojimi slovami v podstate príkaz na pogrom.
V noci z 9. na 10. novembra 1938 tak došlo v Nemecku, ?iasto?ne v Rakúsku, v Sudetách a v slobodnom meste Gdansk k masovému protižidovskému pogromu, ktorý si vyžiadal viac ako 90 ?udských obetí. Ich po?et je však vyšší, uvádza sa až 1300 m?tvych. K obetiam sa totiž dajú zapo?íta? aj samovraždy a ?ažké ublíženia na zdraví s neskorším následkom smrti. Zni?ených bolo viac ako 1400 synagóg a modlitební a tisíce židovských obchodov, domov a cintorínov.
Dnes je táto udalos? známa ako Krištá?ová noc a považuje sa za za?iatok holokaustu. Pomenovanie vzniklo na základe množstva rozbitého skla, ktoré zostalo po pogrome na uliciach nemeckých miest. Jeho autorom bol však Goebbels, a preto tragickú noc historici pomenovávajú skôr ako Ríšsky ?i Novembrový pogrom.
Teror pokra?oval aj po pogrome. Židia museli dokonca za materiálne škody zaplati? „pokutu“ vo výške jednej miliardy ríšskych mariek. Vo väzení sa ocitlo viac než 30.000 Židov, z ktorých vä?šina neskôr zomrela v koncentra?ných táboroch.
Novembrový pogrom predstavoval tzv. druhú fázu antisemitskej kampane v nacistickom Nemecku. Nadväzovala na prvú fázu plánovanej likvidácie Židov žijúcich v Nemecku. Tou boli protižidovské rasové Norimberské zákony, ktoré prijali nacisti v roku 1935.
Zákonmi nacisti zaviedli delenie ob?anov na Árijcov, miešancov prvého alebo druhého stup?a a Židov. Tých zbavili ob?ianskych a politických práv. Na verejnosti boli povinní nosi? vidite?né ozna?enie – žltú šes?cípu hviezdu. Rasové zákony obsahovali množstvo paragrafov, ktoré obmedzovali pobyt Židov na verejnosti, separovali ich zo škôl a znemož?ovali výkon mnohých povolaní.
https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=9977; https://unitedfia.org/campaigns/international-day-against-fascism-and-antisemitism-9-november/
Zdroj feed teraz.sk
