Myšlienka založi? národnú kultúrnu inštitúciu, ktorá by rozvíjala slovenskú kultúru, jazyk a osvetu, sa zrodila po?as boja Slovákov za jazykové a politické práva na za?iatku 19. storo?ia. Prvou slovenskou celonárodnou inštitúciou bol spolok Tatrín, ktorý vznikol na podnet ?udovíta Štúra v auguste 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Svoju ?innos? rozvíjal do roku 1848 a práve na jeho ?innos? o viac ako desa? rokov neskôr nadviazala Matica slovenská.
Predstavitelia slovenského národa sa 6. a 7. júna 1861 zišli v Tur?ianskom Svätom Martine, aby po revolu?ných rokoch prijali a vyhlásili zásadný programový dokument. Ten ur?oval smerovanie k svojbytnosti slovenského národa. V prijatom Memorande národa slovenského bola aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku a zárove? sa ustanovil do?asný výbor, ktorý už za?iatkom augusta 1861 predložil uhorskému miestodržite?stvu stanovy Matice slovenskej.
Súhlasom cisára Františka Jozefa I. so stanovami sa 21. augusta 1862 odstránili posledné prekážky jej vzniku. Panovník povolil Maticu slovenskú ako „jednotu milovníkov národa a života slovenského“, ktorá nesmie vyvíja? politickú ?innos?.
Nasledujúci rok sa 4. augusta 1863 v rámci vyvrcholenia osláv tisícro?ného jubilea príchodu Cyrila a Metoda na Ve?kú Moravu uskuto?nilo v historickom centre Turca zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Pod?a záznamov z kroník sa vtedy zišlo štyri až pä?tisíc ?udí, ?o bolo dovtedy najvä?šie národné zhromaždenie na Slovensku.
Po duchovnej ?asti zhromaždenia došlo k zasadnutiu prvých mati?iarov. Rokovanie do?asného mati?ného výboru otvoril Ján Francisci, ktorý bol jeho predsedom. Zhromaždeniu predložil aj vyzbieraných 94.000 zlatých potrebných na chod Matice slovenskej, ktorá sa hne? od svojho vzniku stala centrom a symbolom slovenského národného povedomia. Novozaložená inštitúcia dostala dar aj od rakúskeho cisára, a síce 1000 zlatých ako príspevok k jej za?ínajúcemu pôsobeniu.
Na základe ústavy malo by? cie?om Matice slovenskej budovanie umnej a mravnej vzdelanosti Slovákov, pestovanie a podpora slovenskej literatúry a umenia, ako aj práca na celkovom zve?a?ovaní života Slovákov. Za prvého predsedu bol na valnom zhromaždení zvolený katolícky biskup Štefan Moyzes a za prvého podpredsedu evanjelický superintendent Karol Kuzmány. Obaja symbolizovali spoluprácu medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi.
V roku 1864 rozhodnutím 2. valného zhromaždenia prijala Matica slovenská pre tla? všetkých mati?ných publikácií a dokumentov štúrovskú normu spisovnej sloven?iny a ako písmo latinku.
Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové v roku 1866 využili ma?arskí predstavitelia oslabené pozície cisárskej moci. O rok neskôr došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu s následnou stup?ujúcou sa ma?arizáciou v Uhorsku. Uhorské úrady sa pozerali na pôsobenie Matice slovenskej s nevô?ou, až došlo po dvanástich rokoch jej ?innosti – 12. novembra 1875 – k násilnému zatvoreniu Matice a zhabaniu jej majetku.
Matica slovenská obnovila svoju ?innos? až 1. januára 1919 po vzniku ?eskoslovenskej republiky.
Zdroj:
https://matica.sk/o-matici-slovenskej/historia-matice-slovenskej
https://matica.sk/pamatny-den-matice-slovenskej-si-pripominame-4-augusta
Zdroj feed teraz.sk
