Zne?istenie ovzdušia je celosvetovo obrovské zdravotné riziko. Okrem toho prispieva ku klimatickým zmenám, spôsobuje ekonomické straty a znižuje produktivitu po?nohospodárstva. Pod?a štatistík (OSN) až 99 percent ?udí na celom svete dýcha zne?istený vzduch. Organizácia upozor?uje na dva zásadné faktory – vplyvy na priame zdravie obyvate?stva a na klímu.
To prvé sa bezprostredne týka dýchacích orgánov, drobné, nevidite?né ?astice zne?istenia prenikajú hlboko do p?úc a odtia? aj do krvného obehu. Sú zodpovedné za približne jednu tretinu úmrtí na m?tvicu, chronické respira?né ochorenia a rakovinu p?úc, ako aj za jednu štvrtinu úmrtí na infarkt. Ozón v prízemnej vrstve, ktorý vzniká interakciou mnohých rôznych zne?is?ujúcich látok, je tiež prí?ina astmy a chronických respira?ných ochorení.
Z h?adiska klimatických zmien, zne?is?ujúce látky najviac súvisia s otep?ovaním planéty. V atmosfére pretrvávajú nieko?ko dní až nieko?ko desa?ro?í, takže ich zníženie môže ma? takmer okamžité zdravotné a klimatické prínosy pre ?udí žijúcich v miestach, kde ich hladiny klesajú.
Zne?istenie ovzdušia je aj jedna z hlavných prí?in úmrtí a chorôb, ktorým sa dá predís?. Odhadom okolo sedem miliónov pred?asných úmrtí na celom svete je pripisovaných zne?isteniu ovzdušia v interiéroch a exteriéroch. Neprimerane to postihuje najmä ženy, deti a starších ?udí, a to špeciálne v rozvojových krajinách, kde sú ?asto vystavení vysokej úrovni zne?istení v dôsledku varenia a kúrenia drevom a petrolejom. Ak sa pod?a OSN neprijmú rázne opatrenia, po?et pred?asných úmrtí v dôsledku zne?istenia ovzdušia sa do roku 2050 zvýši viac ako o 50 percent.
Ako uvádza Enviroportál, stav životného prostredia vrátane kvality ovzdušia ovplyv?uje každý jednotlivec svojimi každodennými ?innos?ami a rozhodnutiami. Týka sa to spôsobu presunu do zamestnania, vykurovania, nakupovania potravín a produktov, triedenia odpadov z domácností aj v rámci pracovných ?inností, ?i používania výrobkov šetrných k životnému prostrediu, ktoré sp??ajú vysoké štandardy pri ich výrobe aj likvidácii.
Snahy sa upriamujú na dosiahnutie ?o najnižšej zá?aže životného prostredia. Tzv. ekologická stopa predstavuje celkové množstvo územia potrebného na zabezpe?enie všetkého, ?o ?udstvo spotrebuje (energia, voda, potraviny, oble?enie, materiály) i na zneškodnenie odpadu. ?ím vä?šia stopa, tým vä?ší tlak na prírodu aj kvalitu ovzdušia.
Ministerstvo životného prostredia SR od januára 2020 implementuje projekt LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia (Populair), podporený Európskou úniou, ktorý sa zameriava na budovanie odborných kapacít a šírenie osvety o kvalite ovzdušia. Verejnos? má k dispozícii aj mobilnú aplikáciu Dnes dýcham, v ktorej možno každý de? sledova? aktuálny stav kvality ovzdušia a nastavi? si notifikácie na vybrané miesta.
Zdroje: www.un.org, www.minzp.sk
Zdroj feed teraz.sk
