Pri príležitosti 87. výro?ia Viedenskej arbitráže sa 2. novembra 2025 o 15:00 v Dome Matice slovenskej v Dunajskej Strede uskuto?ní spomienková slávnos?. ?o sa udialo pred 87 rokmi?
Už v Mníchove v septembri 1938 Ma?arsko presadilo tému svojich územných požiadaviek do rokovania vtedajších štyroch európskych ve?mocí. Uzatvorená Mníchovská zmluva, ktorá de facto rozhodla o rozpade ?esko-Slovenska, obsahovala aj bod o uspokojení územných nárokov Ma?arska do troch mesiacov. Po neúspešných vzájomných rokovaniach medzi ?esko-Slovenskom a Ma?arskom o tomto bode nakoniec rozhodli ve?moci. Stalo sa tak 2. novembra 1938 vo Viedni v hoteli Belvedere, kde ministri zahrani?ia Nemeckej ríše a Talianska rozhodli, že ?as? južného Slovenska (20 % z jeho územia) ako aj ?as? Podkarpatskej Rusi (12 %) bude pripojená k Ma?arsku.
Po vynesení rozsudku Viedenského arbitrážneho súdu, na ktorom sa za ma?arskú stranu zú?astnili Kálmán Kánya, Pál Teleky, Andor Jaross a János Esterházy, bolo z odtrhnutého územia južného Slovenska násilne vyhnaných ?i donútených odís? približne stotisíc Slovákov (len do konca roka 1938 ich bolo 50 tisíc). Pre tých, ?o zostali, sa za?ala doslova kalvária.
Štátne orgány režimu horthyovského Ma?arska, podporované aj ?as?ou zradikalizovaného ma?arského obyvate?stva, sa v tomto období bezprávia v rokoch 1938 – 1945 dopustili vo?i slovenskému obyvate?stvu nasledovných zlo?inov proti ?udskosti:
- systematické porušovanie ?udských práv a slobôd Slovákov a iných nema?arských etnických skupín ob?anov obzvláš? závažným spôsobom, na základe ich etnickej príslušnosti ?i ich politických názorov,
- prípady vrážd a znásil?ovania slovenského obyvate?stva,
- kruté fyzické a psychické mu?enie zadržaných Slovákov, nie raz s trvalými následkami, používanie brutálnych metód pri vyšetrovaní,
- živelné hromadné rabovanie a vyhá?anie Slovákov z ich domovov spojené s bitím a so stratou majetku,
- organizované násilné a nezákonné vyhnanie Slovákov za použitia nátlaku a ozbrojenej sily,
- svojvo?né zbavovanie ob?anov majetku a porušovanie ich vlastníckeho práva,
- násilné zadržiavanie Slovákov v ma?arských koncentra?ných ?i pracovných táboroch (napr. Štúrovo, Tomášikovo, Ve?ká Kaniža, ?anádpalota, a i.),
- neustále predvolávanie na výsluchy, opakované domové prehliadky rodín Slovákov hocikedy, aj v noci, s cie?om vyštva? ich z obsadeného územia,
- hromadné prepúš?anie Slovákov zo zamestnania v štátnej správe, ?ím stratili živobytie a boli donútení k odchodu (vyše 700 železni?iarov, u?itelia, štátna správa at?.),
- zrušenie vyplácania dôchodku s cie?om znemožni? Slovákom v dôchodkovom veku dôstojný život v starobe a donúti? ich k opusteniu svojho obydlia a štátu,
- rušenie slovenských základných a stredných škôl, alebo ich poma?ar?ovanie,
- pálenie slovenských kníh a celých knižníc,
- vyhnanie slovenských reho?níkov, reho?ní?ok a k?azov z etnických dôvodov,
- prekladanie slovenských u?ite?ov a k?azov do južnejších ma?arských obcí, aby stratili kontakt so slovenským ?udom a aby sa poma?ar?ili,
- rušenie slovenských omší a ich nahrádzanie ma?arskými,
- zákaz slovenskej tla?e a spolkov,
- prednostné nasadzovanie Slovákov a príslušníkov ?alších nema?arských národov do bojov na východnom fronte
Horthyovské Ma?arsko sa zachovalo vierolomne a odsúdeniahodne aj po vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939. Hoci tento diplomaticky hne? uznalo, už 23. marca 1939 vpadlo na východné Slovensko so 40 tisíc vojakmi.
Pripomenieme si obdobie našej slovenskej histórie napriek tomu, že je zo strany štátnych orgánov SR prehliadané a rozsiahle krivdy spáchané vo?i Slovákom v tomto období sú zaml?iavané.
Zdroj feed zsi.sk
