„Najvä?ším dôvodom medziro?ného zhoršenia je prijatie opatrení s celkovým výsledným negatívnym príspevkom 0,6 % HDP. Hoci boli v minulom roku prijaté aj opatrenia, ktoré zlepšili udržate?nos?, najmä zvýšenie spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov ?i zavedenie minimálnej dane z príjmov právnických osôb, ?alšie prijaté opatrenia zhoršujúce udržate?nos? tento prínos prevážili. Ide najmä o opatrenia trvalo zvyšujúce výdavky v školstve a zdravotníctve, ktoré boli prijaté bez trvalého krytia,“ uviedla RRZ.
Hrubý dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2023 úrove? 56 % HDP. RRZ upozornila, že vzh?adom na vysoké odhadované úrovne deficitu bude bez dodato?ných opatrení následne stúpa? a v roku 2026 presiahne maastrichtské kritérium 60 % HDP. „O 50 rokov by projekcia dlhu v scenári nezmenených politík dosiahla 417 % HDP. Ide o hypotetický scenár, ke?že trhy by prestali financova? potreby Slovenska už pri významne nižších úrovniach dlhu,“ uviedla RRZ.
RRZ pripomenula, že v prípade neprijatia akýchko?vek konsolida?ných opatrení možno po roku 2026 o?akáva? významný nárast rizika defaultu, pri?om problémy s prefinancovaním verejného dlhu na finan?ných trhoch by mohli by? vystup?ované už o dve volebné obdobia (po roku 2031). Za predpokladu kredibilnej konsolidácie pod?a výdavkových limitov by pod?a odhadov RRZ prišlo takmer okamžite k rýchlejšiemu poklesu rizika defaultu a stabilizácii dlhu na bezpe?nej úrovni.
Pod?a RRZ z analýzy genera?ných ú?tov vyplýva, že ?istými príjemcami z verejných financií sú deti a mládež do 23 rokov a seniori nad 62 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
