História súboru sa však viaže už k decembru 1968, keď v čase búrlivých politických udalostí v Československu začal v pivnici na Sedlárskej ulici v Bratislave svoju činohernú aktivitu premiérou divadelnej inscenácie hry írskeho dramatika Samuela Becketta „Čakanie na Godota“ v réžii Vladimíra Strniska. Scénickú a kostýmovú zložku zabezpečil Milan Čorba.
Vtedajšie Divadlo Na korze zažiarilo ako kométa na divadelnom nebi, aj keď priniesla celkovo len osem nových titulov. Divadlo v Bratislave pôsobilo iba tri roky (1968 – 1971). Výber titulov vzbudzoval na tú dobu nevídanú pozornosť; súbor uvádzal hry od Becketta po ruského dramatika Antona Čechova, od modernej absurdnej drámy po ruskú klasiku.
Súpis premiér divadla je relatívne krátky. V sezóne 1968 – 1969 mali premiéru spomínané „Čakanie na Godota“, tri krátke diela od poľského dramatika Slawomira Mrožeka „Striptíz“, „Karol“ a „Stroskotanci“, ako aj hra „Ženba“ od ruského dramatika ukrajinského pôvodu Nikolaja Gogoľa.
V nasledujúcej sezóne divadlo odpremiérovalo hru amerického dramatika Arthura Kopita s názvom „Ach, ocko, chudák ocko, mama ťa zavesila do skrine a ja som z toho strašne smutný“ a jednoaktovky „Jubileum“ a „Svadba“ od Čechova.
Vo svojej poslednej – tretej – sezóne súbor naštudoval hru ruského dramatika Alexeja Arbuzova „Môj úbohý Marat“, hru nemeckého dramatika Georga Büchnera „Woyzeck“ a hru ruského dramatika Alexandra Ostrovského „Les“.
Šesťdesiate roky znamenali pre slovenské i české divadlo to isté ako pre iné oblasti umenia. Uvoľnenie, ktoré pomaly prichádzalo už od začiatku desaťročia, vyvrcholilo v roku 1968 a pretrvalo do roku 1969, keď sa nad spoločnosťou a umením začali sťahovať mraky. Pre divadlo to znamenalo jednu vec – svoje miesto na slnku si nachádzali dovtedy tabuizované témy, tituly, autori a tiež nové divadelné formy.
Divadlo Astorka Korzo ’90 v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja sa od svojho vzniku hlási k tradícii Divadla Na korze, administratívne zrušeného v čase normalizácie v 70. rokoch.
Od začiatku 90. rokov pod názvom Divadlo Korzo ’90 a od roku 1993 ako Divadlo Astorka Korzo ’90 je späté nielen s ideou Divadla Na korze, ale i s účinkovaním jeho bývalých členov.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť si ľudí spojených s Divadlom Na korze, ktorí sa neskôr stali ikonami slovenského divadelníctva – herci Stanislav Dančiak, Peter Debnár, Zita Furková, Ľubomír Gregor, Martin Huba, Milan Kňažko, Zuzana Kocúriková, Zora Kolínska, Juraj Kukura, Marián Labuda, Milan Lasica, Pavol Mikulík, Július Satinský či Magda Vášáryová, režiséri Peter Mikulík, Miloš Pietor, Ján Roháč, dramaturgovia Tomáš Janovic, Martin Porubjak, Vladimír Strnisko, kostýmový výtvarník Milan Čorba alebo riaditeľ Kornel Földvári.
Divadlo získalo v roku 2023 na slovenskom festivale „Nová dráma“ hlavnú cenu za inscenáciu hry „Nevesta“. Autorský počin Ladislava Grosmana režíroval Juraj Nvota.
Od roku 2005 sa koná Festival Astorka. Tento rok bol komplexne koncipovaný ako oslava 35. výročia založenia Divadla Astorka Korzo ’90. Počas apríla ponúkol pestrý program. Festival otvorila nová inscenácia českého režiséra Petra Zelenku „Žáby“ s českým hercom Ivanom Trojanom v postave rekvizitára.
Festival Astorka významne prispieva ku kultúrnemu bohatstvu Bratislavy. Vďaka podujatiu už spoznali slovenskí diváci napríklad Dejvické divadlo, Švandovo divadlo z pražského Smíchova, liberecké Naivní divadlo, pražské Divadlo Na zábradlí či budapeštiansky súbor Katona József Színház.
Divadlo si v roku 1993 zmenilo názov podľa bývalej kaviarne Astória, ktorá sa nachádzala v budove pôvodného sídla inštitúcie na Suchom mýte. Od roku 2002 táto divadelná scéna pôsobí v priestoroch bývalého kina Pohraničník v budove Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na Námestí SNP.
Riaditeľmi divadla boli známe osobnosti slovenského divadelníctva i filmu ako Ľubomír Gregor či Vladimír Černý. Súbor získal viacero prestížnych slovenských ocenení „Dosky“ – v rokoch 1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002 a 2003.
V súčasnosti divadlo uvádza divácky atraktívny repertoár založený na herectve osobností súboru. Členmi zloženia sú napríklad Boris Farkaš, Miroslav Noga, Zita Furková, Marta Sládečková, Anna Šišková, Szidi Tobias, Matej Landl, Vladimír Černý, Ady Hajdu, Lukaš Latinák alebo Peter Šimun. Ako interný režisér pôsobí v divadle Juraj Nvota.
Divadlo otvorilo novú sezónu 2025/2026 inscenáciou grotesknej komédie izraelského autora Chanocha Levina „Váhavec“ v réžii poľského režisérka Lukasza Kosa. V hlanej úlohe je Lukáš Latinák.
Ako informuje divadlo, po úspešnom hosťovaní v roku 2024 sa inscenácia „Halpern a Johnson“ od britského dramatika Lionela Goldsteina v réžii Ondreja Spišáka opäť vráti do Prahy. Predstavenie sa uskutoční v piatok 12. septembra v Divadle Bez zábradlí.
Zdroj feed teraz.sk
