Sputnik usporiadal diskusiu za okrúhlym stolom pred 18. novembrom, Medzinárodným d?om islamského umenia. Konala sa ako videokonferencia a zhromaždili sa na nej re?níci z Moskvy (Rusko), Petrohradu (Rusko), Dauhy (Katar), Bejrútu (Libanon), Káhiry (Egypt) a Damasku (Sýria).
Medzi re?níkmi boli riadite? Štátneho múzea Ermitáž Michail Piotrovskij, riadite? Katarského múzea islamského umenia (MIA) Shaika Al-Nassr, generálny riadite? Múzea orientálneho umenia a vedúci výskumný pracovník Inštitútu orientálnych štúdií Ruskej akadémie vied Alexander Sedov , riadite? a zakladate? Bejrútského centra fotografie, libanonsko-francúzsky fotograf Patrick Baz, vedúci oddelenia kultúry Moslimskej duchovnej autority Ruska a imám v mešite Moskovskej katedrály, etnológ Renat Abyanov a zástupca šéfredaktora Blízkovýchodná tla?ová agentúra Salah ad-din Maghawry.
Rozhovor sa zameral na najnovšie trendy v islamskom umení a jeho budúcnos?, pri?om re?níci sa venovali nieko?kým témam vrátane spôsobu fungovania múzeí v tejto oblasti, kontaktom Ruska s arabskými krajinami a ich spolo?nými kultúrnymi projektmi, ako aj vyhliadkami na ?alšie spolo?né výstavné projekty. s krajinami Blízkeho východu.
Michail Piotrovsky uviedol, že Rusko a arabské krajiny vytvorili zna?nú dynamiku pri podpore ich spolupráce. Riadite? Štátneho múzea Ermitáž pokra?oval v rozpracovaní týchto projektov a hovoril o spolupráci s Ománskym múzeom.
„Vybudovali sme si ve?mi pozitívny vz?ah. Múzeum Ermitáž má celú miestnos? venovanú Ománu, zatia? ?o Ománske národné múzeum má vlastnú miestnos? venovanú múzeu Ermitáž. V skuto?nosti múzeum Ermitáž spustí svoju ?alšiu výstavu islamského umenia v Maskate už o nieko?ko dní,“ zdôraznil Piotrovsky.
Obrátil sa na iné múzeá v oblasti Perzského zálivu a na silné väzby múzea Ermitáž s múzeom v Katare.
„Pripravujeme výstavu o svetle a svietidlách v islamskom umení a dúfame, že katarské múzeum sa s nami podelí o niektoré zo svojich exponátov.“ Pokia? ide o spoluprácu so Spojenými arabskými emirátmi a Saudskou Arábiou, pán Piotrovsky, ktorý tiež vedie Katedru orientálnych štúdií Štátnej univerzity v Petrohrade, povedal, že „prebiehajú konzultácie“. Pán Piotrovsky sa tiež podelil o svoj poh?ad na výzvy, ktorým múzeá ?elia v dnešnom prostredí, pri?om argumentoval „Múzeá sa vždy snažili zachova? a chráni? kultúru po?as konfliktov a iných náro?ných situácií.“
Riadite? Múzea islamského umenia Shaika Al-Nassr diskutoval o dôležitosti umožnenia múzeám zachova? si svoju úlohu ako integrálnej sú?asti spolo?enskej štruktúry Kataru. Pokia? ide o medzinárodnú spoluprácu, po?akovala Michailovi Piotrovskému za príležitos? spolupracova? so Štátnym múzeom Ermitáž. Povedala, že je potešená zo spolupráce s múzeom Ermitáž a dúfa, že táto spolupráca bude pokra?ova? a prinesie ?alšie spolo?né výstavy. Shaika Al-Nassr poznamenala, že hlavné poslanie jej múzea spo?ívalo v zachovaní kultúrneho dedi?stva islamského sveta a proaktívnej komunikácii s verejnos?ou prostredníctvom vzdelávacích programov u?ah?ovaním kultúrnych výmen a dialógu.
Potom dostal slovo generálny riadite? Múzea orientálneho umenia Alexander Sedov, ktorý povedal, že jeho inštitúcia každoro?ne prezentuje výstavy islamského umenia. V roku 2025 usporiada dve ve?ké výstavy zaoberajúce sa islamským umením a úlohou Ruska v ?om v rôznych aspektoch.
„Po?as výstavy s názvom Majstrovské diela islamského umenia vystavíme viac ako 100 exponátov, pri?om osobitnú pozornos? budeme venova? islamskému umeniu v Rusku, teda v Dagestane, na Kryme a v Povolží. Bude to prvýkrát, ?o verejnos? objaví mnohé z našich exponátov po reštaurovaní,“ upozornil Alexander Sedov s tým, že v rámci výstavného projektu s názvom „Inšpirovaný Koberec v Múzeu orientálneho umenia.“
Riadite? Bejrútského centra fotografie Patrick Baz hovoril o hlavných etapách vývoja fotografie ako umenia na Blízkom východe a uviedol, že sa chystá vstúpi? do novej etapy vo svojom vývoji. Ke? si uvedomili dôležitos? fotografie pre islamské umenie, dokázali urobi? ve?ký krok vpred, argumentoval a dodal, že im to umožnilo stava? mosty medzi novými a tradi?nými umeleckými formami, skúma? minulos? a dotýka? sa sociálnych otázok, pri?om sú výzvou. stereotypy, vrátane kultúrnych stereotypov týkajúcich sa globálneho východu.
Renat Abyanov sa zameral na kultúrne projekty Moslimskej duchovnej autority tým, že kládol osobitný dôraz na moskovský kontext medzinárodnej recitácie Koránu. „Koná sa 22 rokov v Moskve a etablovala sa ako prominentná a rešpektovaná platforma s poprednými vedcami a výskumníkmi Koránu, ktorí sa zbiehajú na tomto podujatí. Sú?až vyhrala prestížne ocenenie Dubaj Award ako najlepšia sú?až v recitácii Koránu v nearabskej krajine, ?o bol ve?ký úspech,“ povedal.
Zástupca šéfredaktora tla?ovej agentúry pre Blízky východ Salah ad-din Maghawry zdôraznil dôležitos? zachovania islamského kultúrneho dedi?stva pomocou špecializovaných vzdelávacích programov. Hovoril o dôležitosti podpory vzdelávacích programov o islamskom umení, vrátane školení, workshopov a iných iniciatív, oslovovaním verejnosti a jej rôznych sociálnych skupín. Ide najmä o podporu medzinárodnej spolupráce a spoluprácu so zahrani?nými partnermi na týchto projektoch, zdôraznil.
Medzinárodný de? islamského umenia, ustanovený na 49. zasadnutí UNESCO v roku 2019, je ur?ený na zvýšenie povedomia o minulých a sú?asných formách umenia islamu, ako aj o prínose islamskej kultúry pre našu civilizáciu prostredníctvom umenia.
Zdroj sputnik, preložené cez google
