V ?ase rastúcej popularity decentralizovaných kryptomien sa pod?a Búlika centrálne banky snažia zauja? najmä mladších ?udí a zaisti?, aby zbyto?ne ve?a zdrojov neunikalo do neregulovanej ?asti finan?ného trhu. Príprava digitálnej meny je tak prirodzeným krokom, ku ktorému chce postupne pristúpi? aj Európska centrálna banka (ECB).
Ke?že digitálne euro nebude alternatívnou investíciou ako kryptomeny, pre banky nepôjde o novú obchodnú príležitos?, ale o odliv likvidity. „Elektronická pe?aženka bude fungova? v inom režime ako bežné vklady, ktoré slovenské banky vo ve?kej miere využívajú ako dostupný zdroj financovania úverov. Z tohto h?adiska bude digitálne euro pre banky výzvou,“ pripustil Búlik.
Zárove? však pripomenul, že banky ako zdroj financovania nevyužívajú len vklady na bežných ú?toch, ale aj termínované vklady a úverové linky z medzibankového trhu. Pri termínovaných vkladoch je pritom ohrozenie digitálnym eurom minimálne. Takisto je pod?a analytika málo pravdepodobné, že by všetci klienti bánk využívali maximálny limit na presun prostriedkov do digitálnej pe?aženky. Ten zatia? nebol stanovený, môže sa pohybova? v tisícoch eur.
„Ke?že aj pri klasických platbách sa platobné prostriedky vyvíjajú, samotné digitálne euro neprinesie z h?adiska platobného komfortu užívate?om zásadné reálne výhody oproti dnešnej platbe kartou, mobilom alebo hodinkami. Jedinou novinkou bude anonymita platieb, ?o môže povzbudi? ?as? ?udí k intenzívnemu využívaniu, bude to však výrazná menšina,“ vysvetlil Búlik.
Aj investi?ný analytik spolo?nosti Fingo.sk Jakub Nagy vníma prínos digitálneho eura pre bežných ?udí ako otázny. „Všetci už teraz používame peniaze v digitálnej forme prostredníctvom bankových systémov, platobných služieb, ako je SWIFT, a ?alších elektronických platobných platforiem. Na konci d?a sú peniaze v podstate len ?íselné hodnoty, ktoré zobrazujú našu aktuálnu sumu na displeji ?i v aplikácii,“ pripomenul s tým, že len malé percento celkovej pe?ažnej zásoby existuje vo forme bankoviek a mincí, vä?šina je už v sú?asnosti digitálna. „Projekt digitálneho eura v tejto podobe neprináša žiadnu zásadnú hodnotu, ktorá by ?alej zjednodušila alebo zlepšila náš finan?ný systém,“ doplnil Nagy.
Aj ke? by sa banky nemali obáva? zavedenia digitálneho eura, musia sa na? pripravi?, zdôraznil Búlik. „Banky si musia urobi? analýzy a ideálne aj prieskumy medzi klientami, aby odhadli potenciálny presun vkladov z bežných ú?tov do digitálnych pe?aženiek. Na základe tohto modelovania budú musie? upravi? úverové linky pre financovanie podnikate?ov aj obyvate?ov tak, aby mali dostatok externých zdrojov,“ priblížil. Považuje to za k?ú?ový krok, ktorým banky predídu riziku, že by ich prekvapila privysoká alokácia úspor do digitálnych pe?aženiek.
Analytik na jednej strane nevidí v digitálnom eure zásadný posun vo zvýšení pohodlia ?i úspore ?asu pri platení, na druhej strane nemajú Slováci pod?a neho ani dôvod obáva? sa tohto projektu. Pôjde totiž len o novú formu euromeny pod kontrolou centrálnej banky. „Na rozdiel od kryptomien, ktoré sú úplne neregulované a vystavené mnohým rizikám, bude digitálne euro garantované ECB. Navyše, digitálne pe?aženky by mali spravova? rovnaké banky, v ktorých ?udia držia svoje úspory. To znamená, že úspory ?udí budú aj pri digitálnom eure rovnako v bezpe?í ako pri klasickom eure,“ doplnil Búlik.
Analytici NBS v aktuálnom komentári poukázali na to, že digitálne euro by malo prinies? výhody pre spotrebite?ov aj obchodníkov. Ur?ité výhody môžu z neho vyplynú? aj pre bankový sektor, o?akáva sa však, že môže by? pre banky výzvou. „Dôvodom je, že ?as? prostriedkov prekonvertovaných na digitálne euro bude pochádza? z vkladov v bankách. Ak by bol tento úbytok výraznejší, mohlo by to zhorši? likvidnú situáciu bánk,“ upozornili.
Slovenský bankový sektor je pritom pod?a nich v porovnaní s inými krajinami v eurozóne viac vystavený potenciálnemu vplyvu zavedenia digitálneho eura. Dôvodom je najmä vysoká závislos? bánk na vkladoch domácností a v priemere nižšie zostatky na ich ú?toch. Na základe dostupných dát analytici NBS odhadujú, že presun by sa mohol na Slovensku týka? približne 5 % z celkových vkladov domácností.
Zdroj feed teraz.sk
