Digitálne euro a budúcnosť hotovosti

Multipolar-Magazin, HAKON VON HOLST, 17.03.2025,

Európska únia chce zavies? štátne peniaze v digitálnej podobe. To by mohlo ma? negatívne dôsledky pre hotovos?. Kam smeruje európska politika?

Každý si na to už zvykol: váš plat kon?í na vašom bankovom ú?te a zostatok môžete použi? na prevod ú?tov a nákupy v obchodoch. Ak však banka skrachuje, ob?an zostane bez pe?azí. Vtedy je len jedným z mnohých verite?ov, ktorí prihlasujú svoje poh?adávky. Je pravda, že banky v súlade s vládnymi nariadeniami platia do fondu na ochranu vkladov, takže klienti bánk dostanú v prípade platobnej neschopnosti náhradu až do výšky 100 000 eur. Klienti však nevedia, ?i tento fond bude v prípade ve?kej krízy posta?ova?.
Iná situácia je v prípade plánovaného štátneho digitálneho eura, skrátene e-eura. To by síce tiež prúdilo cez servery bánk, ale finan?né inštitúcie by ho v mene ob?ana iba uložili, porovnate?ne s cennos?ami v bezpe?nostnej schránke. Elektronické euro sa nenachádza v súvahe banky. Ak sa teda banka dostane do platobnej neschopnosti, ob?an môže svoje e-euro stále previes? do inej banky – na rozdiel od dnešných bankových pe?azí.
Hotovos? tiež nie je ohrozená platobnou neschopnos?ou. Dá sa však e-euro porovnáva? s hotovos?ou? Návrh Európskej komisie na zavedenie digitálneho eura s platnos?ou od 28. júna 2023 prerokúvajú vlády ?lenských štátov EÚ a Parlament EÚ. Poslanci Európskeho parlamentu v Štrasburgu a Bruseli, ako aj ministri financií ?lenských štátov v Rade ministrov EÚ môžu navrhova? a prijíma? pozme?ujúce návrhy. Cesta k finalizácii nariadenia je ešte dlhá: rokovania vo Výbore pre menové záležitosti novozvoleného Parlamentu EÚ sa za?ínajú odznova.
Zdá sa, že pochybnosti o projekte sú ve?ké: V uznesení z 11. februára 2025 Parlament vyzýva Európsku centrálnu banku, aby zrozumite?ne vysvetlila výhody digitálneho eura. Na druhej strane spolkové ministerstvo financií neposkytuje žiadne informácie o stave diskusie v Rade ministrov. Pod?a správy sa do júla 2025 neo?akáva žiadny pokrok. Digitálne euro bude preto ?alej analyzované na základe návrhu Komisie EÚ:
Každý, kto chce používa? elektronické euro, sa musí obráti? na svoju banku. Hne? po zriadení ú?tu e-euro je možné digitálne eurá vypláca? z bežného ú?tu. Prístup k ú?tu je možný prostredníctvom aplikácie pre smartfóny alebo webovej aplikácie pre používate?ov PC. Elektronické eurá bude akceptova? vä?šina obchodov, ako aj všetky internetové obchody a online rezerva?né portály. Ak spolo?nos? odmietne elektronické euro prija?, hrozí jej pokuta. Výnimky z tohto pravidla platia len v prípade, ak obchod neprijíma žiadne elektronické platobné prostriedky na pokladni a zárove? zamestnáva menej ako desa? ?udí a dosahuje obrat nižší ako dva milióny eur ro?ne.
Pod?a informácií Multipolar nemecká vláda nemá proti tejto povinnosti prijíma? e-eurá žiadne námietky. Pre fyzické osoby – t. j. ?udí, nie spolo?nosti s ru?ením obmedzeným alebo združenia – by boli platby digitálnym eurom a tiež vedenie ú?tu v podstate bezplatné, ke?že obchodníci nesmú používate?om e-eura ú?tova? príplatok a banky nesmú ú?tova? poplatky – práve tento druhý aspekt sa vo finan?nom sektore stretol s nesúhlasom.
Ke?že e-eurá spravujú finan?né inštitúcie, existujú obmedzenia týkajúce sa ochrany osobných údajov. Banka môže vidie?, kto komu ko?ko posiela. V prípade podozrenia z prania špinavých pe?azí musí banka túto skuto?nos? nahlási? ministerstvu financií. Ob?ania by však mali ma? možnos? ponecha? si ur?ité sumy pod vlastnou správou aj vo svojom smartfóne. Fabio Panetta, v minulosti ?len Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB), v novembri 2022 pomenoval limit 50 eur pre anonymné transakcie. Samostatne spravované peniaze by sa potom mohli presúva? priamo zo smartfónu do smartfónu, mimo štátu a bánk. Aspo? do vy?erpania 50 eur by bolo možné vykonáva? platby v maloobchodných predajniach, napríklad ak by softvérová porucha ochromila systémy platieb kartou.
Ke?že e-eurá sú chránené proti strate v dôsledku platobnej neschopnosti banky, mnohí ob?ania by pravdepodobne uprednostnili držbu svojich aktív v digitálnych eurách pred rizikom ich poži?ania banke. Zákonodarca tomu však chce urobi? prítrž. Pod?a Bundesbanky musia súkromné osoby po?íta? s limitom držby od 500 do 3 000 eur. Môže sa totiž rýchlo sta?, že pe?aženka s e-eurami sa preplní. Ak ob?an dostane viac pe?azí, ako sa zmestí do jeho bezpe?nostnej schránky, prebytok sa automaticky absorbuje na bežný bankový ú?et. Pre firmy sa pod?a kruhov Bundesbanky v sú?asnosti uvažuje o limite držby nula eur.
Milióny ?udí stále žijú mimo digitálneho finan?ného systému, bez ú?tu. Elektronické euro by malo by? dostupné aj pre nich za predpokladu, že ú?et budú používa? na súkromné ú?ely. ?udia bez bankového ú?tu by si mohli aspo? objedna? platby na úradoch alebo poštách. Pod?a Bundesbanky sa uvažuje aj o dobíjate?nej hotovostnej karte. Podnikatelia – a napríklad prevádzkovatelia opozi?ných médií – dostanú ú?et e-euro len vtedy, ak sú klientmi bežnej banky. Je tu však pre nich jedna výhoda: ak finan?ná inštitúcia zruší obchodný vz?ah, ako sa to ?oraz ?astejšie stáva kritikom vlády, ?íslo ú?tu e-euro zostane zachované. Aspo? ak si doty?ný v?as nájde inú banku.

Myšlienky e-eura

Kedysi sa ako platidlo používali zlaté a strieborné mince, potom prišli papierové peniaze. Majite? mal právo vymeni? bankovky za mince v banke. Dnes štát dáva do obehu falšované peniaze z bezcenných materiálov: eurobankovky a medené mince. A bude zajtra ponúka? len elektronické eurá, ktoré budú pre majite?a nedostupné, len ?o zlyhá anonymná sila digitálnych systémov?
Pre prezidenta Bundesbanky Joachima Nagela je elektronické euro „?alšou etapou vo vývoji štátnych pe?azí – po minciach a bankovkách“. Rovnako ako všetci ostatní predstavitelia štátov v Európe však zdôraz?uje, že hotovos? zostane a bude len posilnená elektronickým dvoj?a?om.
ECB dlhodobo odôvod?uje potrebu digitálneho eura trendom digitálnych platieb. Pod?a prezidentky ECB Christine Lagardeovej, ak si ob?ania prestanú uvedomova?, že existujú štátne peniaze odolné vo?i platobnej neschopnosti, ktoré sa dajú používa? všade a ktoré sa dajú používa? rovnako jednoducho ako súkromné platobné prostriedky založené na pôži?kách a bankových zostatkoch (girocard, kreditná karta), dôvera verejnosti v banky utrpí. S rastúcim významom internetového obchodu sa táto úvaha stáva ?oraz aktuálnejšou, a to aj vzh?adom na rastúce odmietanie hotovosti na úradoch, v hoteloch alebo v miestnej doprave, pri?om zárove? mizne ?oraz viac možností vybra? si hotovos? z bankových ú?tov.
Diskusia o dôvere v bankový systém nazna?uje, že ECB pochybuje o tom, ?i si hotovos? zachová svoju úlohu platobného prostriedku. Vo svojej prvej správe o digitálnom eure v roku 2020 ECB v poznámke pod ?iarou napísala: „Náklady na údržbu hotovostnej infraštruktúry v pomere k po?tu hotovostných platieb by mohli vzrás? nad prijate?nú úrove? a urýchli? pokles dostupnosti a akceptácie hotovosti.“ Náklady na jednotlivé hotovostné platby sa budú zvyšova?, ak bude hotovos? používa? ?oraz menej ?udí.
Medzitým možno zo strany ECB po?u? mnoho argumentov v prospech digitálneho eura: Ob?ania by mali možnos? plati? vždy bez poplatkov. Malým obchodníkom by sa u?avilo, pretože by kleslo poplatkové za?aženie digitálnych platieb. ?udia bez bankového ú?tu by sa mohli zú?ast?ova? na platobných transakciách. A výhodu by mali aj banky so sídlom v Európe, pretože internetoví obchodníci by museli prijíma? digitálne euro, ke?že banka dostáva od obchodníka poplatky za transakcie v e-eure, zatia? ?o z platieb cez PayPal a Google Pay nezískava vôbec ni?. Silným motívom je nezávislos? od amerických poskytovate?ov platobných služieb Mastercard a Visa. Ich podiel na trhu v eurozóne predstavuje viac ako 60 %. Len nieko?ko krajín má vlastný platobný systém podporovaný národnými bankami: napríklad v Nemecku existuje Girocard.
Ciele uvedené v poslednom odseku majú spolo?né to, že by sa mohli realizova? aj pomocou európskeho platobného systému založeného na bankových vkladoch. Platobná platforma by bola vytvorená zákonom, na ktorom by sa museli podie?a? všetky banky a poskytovatelia platobných služieb so sídlom v Európe. Ob?ania by mali bezplatný prístup, poplatky pre podniky by boli obmedzené a maloobchodníci by museli akceptova? platobné prostriedky.
Digitálnu bezpe?nostnú schránku na smartfóne, ktorá by bola nezávislá od finan?ných inštitúcií, by však nebolo možné realizova? na základe bankových zostatkov. Hlavným argumentom v prospech takejto možnosti je ochrana údajov. To môže by? prekvapením, pretože Komisia EÚ je vo?i anonymným platbám skeptická. Práve Komisia však bude ma? pravdepodobne od „ú?tu smartfónu“ dlhodobé o?akávania: Ako upozornil obchodný novinár Norbert Häring vo svojom ?lánku , digitálne euro môže by? navrhnuté tak, aby zákazníci mohli mí?a? malé sumy bez štátneho doh?adu, zatia? ?o maloobchodníci by boli nútení prijíma? platby elektronickým eurom takým spôsobom, aby boli da?ové úrady automaticky informované o príjmoch. Komisia EÚ sa opakovane usilovala povzbudi? ob?anov, aby používali sledovate?né elektronické platobné prostriedky. Naposledy pod tlakom Bruselu talianska vláda Meloniho upustila od zmiernenia povinnosti prijíma? platby kartou v maloobchodnom sektore. S elektronickým eurom by Komisia EÚ získala nový prostriedok, ako presved?i? platite?ov v hotovosti, aby používali digitálne peniaze.

Výhody a nevýhody e-eura pre hotovos?

Prináša e-euro hotovosti výhodu? Pod?a plánov Komisie EÚ by malo by? možné nielen dobíjanie ú?tu e-euro spravovaného bankou prostredníctvom konverzie bankových zostatkov na digitálne eurá. Namiesto toho by to bolo možné aj priamo hotovos?ou: V bankomate by sa bankovky mohli vymeni? za e-eurá alebo e-eurá za bankovky. Pod?a Európskej spotrebite?skej organizácie BEUC by sa tým zlepšil prístup k hotovosti, pretože nevyhnutná, ale ohrozená infraštruktúra hotovosti, t. j. bankomaty a pobo?ky bánk, by mala ?alšiu úlohu.
Toto zvýšenie významu však pomôže len vtedy, ak presved?í zákonodarcov EÚ, aby zabezpe?ili minimálnu ponuku hotovosti. V opa?nom prípade budú finan?né inštitúcie pokra?ova? v s?ahovaní. Pod?a štúdie Bundesbanky má v sú?asnosti 15 % nemeckých ob?anov s?ažený alebo ve?mi s?ažený prístup k hotovosti, ?o je nárast o devä? percentuálnych bodov od roku 2021. V rokoch 2017 až 2023 sa zatvorila každá tretia pobo?ka banky a mizne ?oraz viac bankomatov.
Jednozna?ným prínosom by bolo, ak by bolo možné, aby si všetci ob?ania mohli bezplatne zameni? e-eurá za hotovos? vo všetkých bankomatoch. Spolo?nos? by tak mala opä? celoplošne bezplatný prístup k hotovosti. V návrhu zákona sa uvádza, že výber e-eur na papierové peniaze by mal by? ponúkaný bezplatne. Bundesbank však na otázku Multipolaru predpokladá, že premena na hotovos? bude v kone?nom dôsledku fungova? len v bankomatoch banky, ktorá je majite?om ú?tu. Pod?a Bundesbanky to bude pravdepodobne „uprednostnené z bezpe?nostných alebo regula?ných dôvodov“.

Jednoduchší boj proti hotovosti

Potom je tu aj odvrátená strana. Ako bolo opísané vyššie, digitálne euro by bolo popri hotovosti ?alším bezplatným platobným prostriedkom štátu. Ke?že aj e-euro by bolo akceptované takmer všade a dostupné pre každého, pre štát by bolo odteraz jednoduchšie obmedzi? používanie hotovosti. Koniec koncov, ?udia bez bankového ú?tu by tak mali k dispozícii alternatívny platobný prostriedok. V Grécku dnes už nie je možné zaplati? v hotovosti ú?et za notebook alebo stredne ve?ký hotel: pri sumách nad 500 eur sa ukladajú pokuty. A ak bude menej ?udí, ktorí sú absolútne závislí od hotovosti, demontáž hotovostnej infraštruktúry sa dá aj lepšie odôvodni?.
Generálny advokát Európskeho súdneho dvora Giovanni Pitruzzella uznal priamu súvislos? medzi hotovos?ou a našimi základnými právami len v prípade, že „hotovos? je prvkom sociálneho za?lenenia“. Vo veci Norbert Häring proti Hessischer Rundfunk argumentoval, že hoci bankovky a mince súvisia aj s inými základnými právami, hotovos? „vo všeobecnosti nie je potrebná“ „na výkon týchto základných práv“. Pokia? ide o súkromie, Pitruzzella považoval hotovos? len za záruku „vyššej úrovne ochrany“ ako iné platobné prostriedky, pri?om sa nezaoberal otázkou, ?i digitálne zaznamenané platby možno vôbec ešte považova? za súkromné.

Vytlá?anie hotovosti

Druhou nevýhodou je, že digitálne euro by mohlo zníži? cenu platieb kartou. V niektorých prípadoch platba kartou stojí malých maloobchodníkov jedno až dve percentá z obratu. ?lánok 17 nariadenia o digitálnom eure však stanovuje hornú hranicu poplatkov. V dôsledku toho sa pravdepodobne zvýši akceptácia elektronických platieb v maloobchode, zatia? ?o niektoré ?alšie spolo?nosti už uvažujú o úplnom odmietnutí hotovosti. Prijímanie bankoviek a mincí totiž pre podniky predstavuje aj nákladovú záležitos? – od obstarania drobných pe?azí až po ?alšiu prepravu tržieb.
Ak sa hotovos? stáva drahšou, pretože miznú pobo?ky bánk alebo chýbajú automaty na mince, a platby kartou klesajú na cene, vytvára to motiváciu zbavi? sa hotovosti vo vlastnom obchode. Generálny riadite? nemeckého maloobchodného zväzu Stefan Genth sa minulý rok s?ažoval na rastúce náklady a varoval pred kolapsom hotovostného systému.
Je tu však ešte jedna vec: digitálne euro by mala sprevádza? informa?ná kampa?, aby sa jeho zavedenie neskon?ilo neúspechom. Otázkou teraz je, komu digitálne euro vezme podiel na trhu. Ak presved?í aj mnohých platite?ov v hotovosti, negatívna špirála sa zrýchli. Ak nepoužívate hotovos?, nebudete vybera? hotovos?. V dôsledku toho zanikne viac bankových miest na výber hotovosti. ?ím menej zákazníkov platí hotovos?ou, tým menší záujem prejavujú obchodníci o bankovky a mince. Tí, ktorí potom zrušia hotovos? v pokladni, môžu ma? ?istejšie svedomie, pretože e-euro môžu používa? aj ?udia bez bankového ú?tu.

Brusel si je vedomý dôsledkov

Odborníci z Komisie EÚ vo vlastnom špecializovanom médiu úradu píšu, že digitálne euro by mohlo ma? sie?ové ú?inky, a tak vies? k úbytku hotovosti. Na otázku portálu Multipolar tla?ová kancelária v Bruseli vysvetlila, že e-euro by teoreticky mohlo vies? k poklesu používania hotovosti, a teda k zníženiu akceptácie hotovosti v maloobchode, alebo naopak, že pokles akceptácie by prispel k poklesu používania bankoviek a mincí. Balík opatrení týkajúcich sa digitálneho eura však obsahuje ochranné opatrenia na „zachovanie používania hotovosti ako rozšíreného platobného prostriedku“.

Opatrenia na ochranu hotovosti

Spomínaný balík digitálneho eura je legislatívny balík pozostávajúci z nariadenia o digitálnom eure a návrhu zákona o úlohe bankoviek a mincí. Balík bol predložený v roku 2023 . Nariadenie o hotovosti, ktoré súvisí s digitálnym eurom, upravuje, ?o znamená pojem „zákonné platidlo“ pod?a výkladu Európskej komisie a Európskeho súdneho dvora. V súlade s tým sa uplat?uje zásada všeobecnej povinnosti prijíma? hotovos? a zákaz vybera? od platite?ov hotovosti poplatky. Takýto výklad však už existuje, a napriek tomu obchody stále odmietajú prijíma? hotovos?.
V Nemecku a vo Švaj?iarsku prevláda názor, že jasne vidite?ným nápisom na dverách obchodu sa výlu?né prijímanie platieb kartou stáva sú?as?ou všeobecných obchodných podmienok. Každý, kto vstúpi do obchodu, s týmto pravidlom súhlasí. Táto takzvaná zmluvná sloboda platí dovtedy, kým zákonodarca neuloží sankciu. V Holandsku, Írsku, Rakúsku, Fínsku, Chorvátsku, Estónsku a Litve je bu? národná banka, alebo príslušné ministerstvo toho názoru, že bankovky a mince s nápisom na dverách možno odmietnu?.
Nariadenie o hotovosti stanovuje výnimku z povinnosti prijíma? hotovos?: Ak sa kupujúci dohodne s predávajúcim na inom spôsobe platby, stráca možnos? plati? hotovos?ou. Návrh zákona o digitálnom eure obsahuje rovnakú pasáž – ale s výslovnou výhradou ?lánku 10, pod?a ktorej si zákazník ponecháva právo používa? digitálne eurá, ak by s nimi chcel nakupova? od za?iatku. Nápis na dverách teda pri elektronickom eure nefunguje. V tejto súvislosti bývalý viceprezident Bundesbanky Franz-Christoph Zeitler nedávno napísal, že hotovosti hrozí, že sa stane „druhotriednym“ platobným prostriedkom. Komisia EÚ však stanovuje, že vlády musia sledova?, do akej miery sú platitelia v hotovosti odmietaní pri dverách obchodu. Ak odmietanie pokra?uje, majú sa prija? protiopatrenia a zavies? sankcie.

Zadné dvierka umož?ujú vytla?i? hotovos?

Neexistuje však žiadna definícia toho, ?o predstavuje dostato?nú akceptáciu. Komisia EÚ nechce špecifikova?, ktoré ukazovatele budú musie? krajiny používa? na monitorovanie, kým nariadenie nenadobudne ú?innos?. To znamená, že ak sa napríklad v návrhu štúdie monitorovania akceptácie nezoh?adní skuto?nos?, že existujú systémy verejnej dopravy alebo hotely, ktoré odmietajú hotovos?, problémová situácia v tejto oblasti nebude zahrnutá do hodnotenia a krajiny eurozóny sa v kone?nom dôsledku nebudú cíti? povinné prija? protiopatrenia. Komisia EÚ nechce poskytnú? žiadne informácie o plánovaných ukazovate?och.
Nariadenie tiež vyžaduje dostato?ný prístup k hotovosti. Zostáva však nejasné, za akých okolností sa tento prístup poskytuje. Ak sa nakoniec berie do úvahy len samotný po?et bankomatov, ignoruje sa skuto?nos?, že bankomaty tretích strán si ú?tujú také vysoké poplatky, že prístup k hotovosti de facto neexistuje. Ak sa pozornos? sústredí len na vzdialenos?, ktorú ob?ania prekonávajú k predajniam vydávajúcim hotovos?, prehliada sa skuto?nos?, že pri pokladni je niekedy k dispozícii príliš málo hotovosti.
Sporným bodom je, že pri prijímaní protiopatrení sa musí dodržiava? „zásada proporcionality“. Vysokopostavený diplomat EÚ Martin Selmayr vysvetlil pozadie pre rakúsky denník „Standard“: „Proporcionalita“ by znamenala, že napríklad kiosk by mohol na?alej odmieta? hotovos?, zatia? ?o ve?ký supermarket by musel po?íta? s pokutou. Kto povie, ako dlho je primerané udržiava? málo používaný bankomat?
Komisia už v nariadení vysvet?uje, že medzi možné protiopatrenia patrí zavedenie obmedzení len „v ur?itých sektoroch, ktoré sa považujú za nevyhnutné, ako sú pošty, supermarkety, lekárne alebo zdravotnícke zariadenia“. Pod?a tla?ového úradu v Bruseli ide o „neúplný zoznam príkladov takýchto opatrení, ktoré by ?lenské štáty mohli prija? na ú?inný boj proti rozsiahlemu a štrukturálnemu odmietaniu hotovosti“.
?alšou medzerou v návrhu zákona je možnos? podnikov získa? drobné a odobra? si výnosy. To môže by? problematické, pretože v Nemecku neexistuje povinnos? bánk poskytova? drobné alebo prijíma? vklady. Iba sporite?ne majú výslovný mandát poskytova? „pe?ažné a úverové služby“. Forma, akou sa má uskuto?ni? napríklad dodávka mincí, však nie je regulovaná. Nemecké združenie sporite?ní a žírnych bánk v odpovedi na otázku ?asopisu Multipolar píše: „Neexistuje žiadna osobitná právna úprava, ktorá by sporite?niam priamo ukladala povinnos? poskytova? sie? na zásobovanie svojich klientov hotovos?ou.“

Stále žiadne právo na výber hotovosti

Aj keby existovala dobrá sie? bankomatov alebo dostato?ný prístup k hotovosti, klient banky nemusí ma? možnos? získa? bankovky v žiadnom bankomate (ani v predajni). Je to dôležité, ke?že sa objavuje ?oraz viac online bánk bez vlastných pobo?iek a bankomatov. V sú?asnosti sú výbery hotovosti možné aj pri takýchto modeloch bežných ú?tov. Ako to však bude v budúcnosti? Univerzitný profesor bankového práva a ob?ianskeho práva, ktorý si želá zosta? v anonymite, prichádza na otázku portálu Multipolar k nasledujúcemu záveru: „V zmluvnej dohode s bankou o bežnom ú?te môže by? uvedené, že k hotovosti nie je prístup. A pokia? ide o splatenie kreditného zostatku v prípade zrušenia ú?tu, sta?í poznámka vo všeobecných obchodných podmienkach a ob?an musí akceptova?, že banka svoj dlh vo?i nemu zruší len prevodom v eurách na jeho nový ú?et v inej finan?nej inštitúcii.
Daniela Bergdoltová, právni?ka špecializujúca sa na bankové právo a právo kapitálového trhu, pre Multipolar potvrdila, že banky môžu zmluvne vylú?i? výbery hotovosti. Zatia? žiadny vyšší súd nerozhodol, že je to nezákonné. „V zmluvných podmienkach musí by? vždy uvedené, ?o sa v kone?nom dôsledku urobí,“ hovorí Bergdoltová. „Ak s tým súhlasíte, potom sa tieto podmienky stali zmluvnými podmienkami.“ Právnik to komentuje: „Spotrebitelia majú pocit, že banka plní akýsi verejnoprávny mandát: ‚Nemôžu nám zruši? ú?et, musia nám ho da?‘. Nie je to tak. Banka je rovnako ú?astníkom trhu ako ktoko?vek iný.“

Budú politici chráni? hotovos??

Budúci osud hotovosti do ve?kej miery závisí od správania inštitúcií EÚ a národných vlád. ?o môžeme o?akáva?? Komisia EÚ roky ignorovala, ako sa oslabila hotovostná infraštruktúra v krajinách, ako sú Holandsko, Belgicko a Fínsko. Riadila sa heslom bývalého komisára EÚ pre digitálne záležitosti Günthera Oettingera: „Trh to zvládne.“ Oettinger v roku 2016 tiež povedal: „Hotovos? vymiera: Budeme plati? hodinkami Apple Watch, budeme plati? smartfónom.“
Pod?a ?lánku 133 ZFEÚ má EÚ na ústavnej úrovni EÚ mandát prijíma? opatrenia potrebné na zachovanie jednotnej meny. Až teraz chce Komisia EÚ na základe tohto ?lánku zavies? digitálne euro, a tak zabezpe?i? použite?nos? eura vo všetkých oblastiach. Doteraz však mala tento cie? realizova? dôslednou ochranou hotovosti.
Nariadenie o hotovosti sa dostalo na stôl až vtedy, ke? chcel Brusel zavies? elektronické euro, a je sú?as?ou balíka digitálneho eura. Brusel tak zdôraz?uje, že digitálne euro by malo hotovos? len dop??a?, nie nahrádza?. V minulosti však Komisia EÚ urobila ve?a v prospech platieb kartou v konkurencii s hotovos?ou: napríklad sa postarala o to, že poplatky bánk za vkladanie mincí prudko vzrástli zavedením nariadenia o overovaní pravosti. Všetky mince sa musia kontrolova?. A to aj napriek tomu, že menšie nominálne hodnoty s hodnotou nižšou ako 50 centov sa vôbec nefalšujú, ako priznáva Bundesbank v odpovedi na multipolárny dotaz. Zárove? sa Bruselu podarilo v rozhodujúcej fáze – do?asne – zníži? poplatky za platby kartou pre obchodníkov. Deklarovaným cie?om bolo vytla?i? hotovos? a podpori? prijímanie platieb kartou.

Pasívny postoj ECB

ECB sa v roku 2023 postavila na stranu bankoviek a mincí, ke? vyzvala na okamžité zavedenie povinnosti prijíma? hotovos? pod hrozbou pokuty, namiesto toho, aby monitorovala, v akom rozsahu sú platitelia v hotovosti odmietaní. Úplne však ignorovala otázku dostupnosti hotovosti, ktorá by závisela od bánk. Podobne ako Komisia EÚ, aj ECB sa roky správala mimoriadne pasívne, zatia? ?o banky v rôznych krajinách eurozóny likvidovali hotovostnú infraštruktúru. Verejne neprotestovala proti tomu, že podniky v Holandsku ?oraz viac odmietajú hotovos?. ECB si s Komisiou nevymenila údery ani vtedy, ke? sa mali zmeni? trhové podmienky v prospech digitálnych platobných metód, ktoré používajú banky a kartové spolo?nosti.
Na rozdiel od Nemeckej spolkovej banky nevystúpila na kameru na za?iatku korunovej krízy, aby vyvrátila fámy o používaní hotovosti. Namiesto toho ?len Výkonnej rady ECB Fabio Panetta koncom roka 2020 v mnohých médiách vyhlásil, že je potrebné intenzívne pracova? na digitálnom eure, pri?om sa odvolával na trend odklonu od hotovosti pri pokladniciach. Ni? nenasved?uje tomu, že by sa centrálna banka zaviazala nájs? kreatívne riešenia, ktoré by zabezpe?ili, aby hotovos? napriek klesajúcemu používaniu zostala pre obchodníkov lacným platobným prostriedkom.
Kartové spolo?nosti majú k dispozícii obrovský rozpo?et na propagáciu svojich služieb. Na druhej strane ECB nevedie kampa? na zvýšenie povedomia o spolo?enskej hodnote hotovosti ani na nápravu nesprávnych informácií o hotovosti medzi širokou verejnos?ou.
Správanie centrálnej banky je do istej miery v rozpore s tým, ?o minulý rok na webovom seminári povedal jeden z riadite?ov ECB: „Môžete nám veri?, že máme radi hotovos?. Hotovos? je naše die?a a my sme jediní, ktorí môžu vydáva? bankovky, a chceme, aby ?udia bankovky na?alej používali.“ Ešte v roku 2015 ?len Rady guvernérov ECB Benoît Cœuré investorom v Londýne povedal: „Hoci si viem dobre predstavi? svet bez hotovosti, vidím to ako výsledok technologických zmien a zmeny v spolo?nosti – nie ako výsledok politických opatrení.“ V tom ?ase sa ozývalo ve?a hlasov, ktoré nahlas uvažovali o odchode od hotovosti. Potom však utíchli, nepochybne aj preto, že debata sa emotívne rozprúdila a stala sa stredobodom pozornosti verejnosti. Stredná úrove? ECB je teraz jednozna?ne za hotovos?. Tento vplyv na menovú politiku by sa však mohol zníži?, ak digitálne euro získa na význame.
Ke? bola Christine Lagardeová v roku 2019 vymenovaná za novú prezidentku ECB, musela najprv odpoveda? na otázky poslancov Európskeho parlamentu vo Výbore pre menové veci. Markus Ferber vložil prst do rany a venoval sa nieko?kým odborným ?lánkom, ktoré Medzinárodný menový fond (MMF) predtým zverejnil za Lagardovej predsedníctva. Publikácie sa zaoberali napríklad otázkou, ako by bolo možné uklada? záporné úrokové sadzby nielen na bankové vklady, ale aj na hotovos?. V ?lánku Alekseja Kirejeva, vysokopostaveného ekonóma MMF a Lagardovej priate?a, sa analyzovalo, ako by vlády mohli postupne odstráni? hotovos? bez toho, aby to vyvolalo odpor obyvate?stva.
Pre Lagardeovú nebolo prioritou vylú?i? zrušenie hotovosti vo?i Ferberovi. Uviedla, že je potrebné zváži?, ktoré nástroje menovej politiky by boli vhodné na podporu systému v budúcnosti v prípade krízy, a že je potrebná analýza nákladov a prínosov. Spravodajca denníka Tagesschau Klaus-Rainer Jackisch sa následne vyjadril: „Zruši? hotovos?? Aj to je myslite?né, ak to pomôže.“
Na panelovej diskusii na Svetovom ekonomickom fóre v Davose 20. januára 2016 Lagardeová súhlasila s predpove?ou generálneho riadite?a Deutsche Bank Johna Cryana, že hotovos? prestane existova? o desa? rokov. Cryan vyzval na „dematerializáciu“ hotovosti. V ten istý de?, 20. januára 2016, ?ínska centrálna banka oznámila zavedenie digitálneho jüanu. Jej šéf ?ou Siao-?chuan vtedy v rozhovore povedal: „Digitálna mena bude nejaký ?as koexistova? s hotovos?ou, kým ju definitívne nahradí.“

Právna ochrana hotovosti

Úplnému zrušeniu hotovosti v sú?asnosti bráni?lánok 128 ZFEÚ a ?lánok 16 štatútu ECB. V oboch prípadoch si zmena vyžaduje súhlas všetkých 27 ?lenských štátov EÚ. Bankovky preto v zásade zostanú platobným prostriedkom, ktorý musí každý akceptova?, hoci nie je jasné, do akej miery môže hospodárstvo prejs? na odmietanie hotovosti s nápisom na dverách obchodu bez toho, aby sa narušila zásada povinného akceptovania.
Pod?a ?lánku 128 ods. 1 ZFEÚ má ECB „právo“ poveri? národné centrálne banky vydávaním eurobankoviek. Pod?a Bundesbanky však nebolo objasnené, ?i z tohto znenia vyplýva aj povinnos? uvádza? hotovos? do obehu. Zatia? ?o nemecký právnik pred rokmi poprel povinnos? ECB vyplývajúcu z ?lánku 128, profesor z Bruselu na kongrese centrálnych bánk v roku 2024 tvrdil, že štatút bankoviek ako zákonného platidla dáva inštitúciám EÚ mandát chráni? právo ob?anov na to, aby mohli vždy splni? platobnú povinnos? eurobankovkami.
Bez oh?adu na výsledok diskusie existujú aj ?alšie prekážky: Nemecký zväz sporite?ní a žírnych bánk na otázku ?asopisu Multipolar napísal, že v praxi existuje „základné právo na premenu zostatkov v centrálnych bankách na zákonné platidlo (hotovos?)“. Nemecké banky sú povinné drža? ur?itý objem pe?azí na ú?te Bundesbanky. Musia ma? možnos? necha? si vyplati? prebytok – v platobných prostriedkoch centrálnej banky, t. j. v hotovosti. Ak by Bundesbanka prestala peniaze odovzdáva?, banky by sa cítili vyvlastnené.
Ak by teda politici chceli zruši? hotovos?, minimálnou požiadavkou by bolo zavies? digitálne euro a zárove? umožni? bankám drža? neobmedzené množstvo pe?azí v digitálnych eurách. Banky by potom mohli dostáva? svoje prebytky v e-eure namiesto hotovosti a len ?ažko by si mohli zaobstara? bankovky, aby mohli svojim klientom ponúka? výbery hotovosti. Na otázku portálu Multipolar však Bundesbank napísala, že nariadenie o e-eure neumož?uje bankám, aby si e-eura samy privlastnili. A do akej miery je takýto scenár vôbec reálny, sa ešte len ukáže.

?o si myslia vysokopostavení politici o svete zajtrajška

Vedenie ECB sa v každom prípade pripravuje na to, že hotovos? ako platobný prostriedok v dlhodobejšom horizonte zanikne. Ukázalo sa to po?as vystúpenia ?lena Výkonnej rady ECB Pierra Cipolloneho, nástupcu Fabia Panettu, pred Výborom pre menové záležitosti Európskeho parlamentu vo februári 2024, kde pred holandským poslancom obhajoval projekt digitálneho eura:

“Urobíme všetko, ?o je v našich silách, aby sme zabezpe?ili, že ?udia budú môc? na?alej používa? hotovos? (…) Nemôžeme však kontrolova?, ?o urobí trh.Jeden príklad:Videli ste, ako mnohé supermarkety menia spôsob, akým ?udia platia?V sú?asnosti je len ve?mi málo miest (t. j. pokladní), kde sa dá plati? hotovos?ou, a ve?a miest, kde sa dá plati? akýmko?vek iným platobným prostriedkom.Takže technológia platenia v hotovosti zmizne.”

Cipollone na záver povedal: „Máme povinnos? by? pripravení, pretože jedného d?a za nami môžu prís? ?udia a poveda?: ‘V našej spolo?nosti už nemáme možnos? používa? štátne peniaze – ?o ste urobili, aby ste tomu zabránili? Nechcem by? v takejto situácii.“ Cipollone preto zrejme neverí, že hotovos? sa podarí dlhodobo zachova? aj s plánovaným návrhom zákona. A zahrnutá „požiadavka proporcionality“ pravdepodobne oslabí ú?innos? nariadenia tým viac, ?ím menej ?udí bude hotovos? používa?.
Na medzinárodnej scéne sú niektorí ?udia otvorenejší. Bazilej je sídlom Banky pre medzinárodné zú?tovanie, centrálnej banky centrálnych bánk a miestom stretnutí najvplyvnejších centrálnych bankárov sveta. Jej šéf Agustín Carstens v roku 2019 v Dubline bez okolkov povedal, ako by vyzeral svet, v ktorom by sa digitálne meny presadili: „Na prvý poh?ad by sa pre ?loveka, ktorý ide napríklad okolo supermarketu cestou z práce, ve?a nezmenilo. Už by nemal možnos? plati? v hotovosti. Všetky nákupy sa uskuto?nia elektronicky. Ale práve tu sa ukážu rozdiely: digitálna mena centrálnej banky nemusí by? nevyhnutne anonymná ako hotovos? (…)“
Zdá sa, že aj minister financií Christian Lindner si myslí, že je to možné, ke? vyzdvihol e-euro ako náhradu hotovosti: v novembri 2022 sa zú?astnil na panelovej diskusii, na ktorej Fabio Panetta navrhol 50 eur ako limit pre platby e-euro bez štátneho doh?adu. Lindner Panettovi povedal, že to je už ve?mi málo a že ?udia to nebudú akceptova?. Po konferencii Christian Lindner na Twitteri napísal, že „digitálna hotovos?“ – teda e-euro – „bude široko akceptovaná ako doplnok alebo rovnocenná náhrada bankoviek a mincí“ len vtedy, ak bude chránené súkromie.
Kanadská centrálna banka považuje digitálnu menu za platobný prostriedok, ktorý nahradí bankovky a mince, ke? hotovos? dosiahne bod, z ktorého už nebude návratu, t. j. bod, v ktorom sa už nebude zda? primerané alebo uskuto?nite?né, aby politici zabezpe?ili zachovanie jej infraštruktúry. V lete 2024 centrálna banka vo svojej publikácii napísala: „Význam hotovosti bude v budúcnosti pravdepodobne klesa?, a ak niekedy klesne do bodu, ke? už nebude ako platobný prostriedok životaschopná, vhodne navrhnutá vládna digitálna mena by pomohla preklenú? túto medzeru a udrža? význam vládnych pe?azí v ekonomike.“

Je to v rukách ob?anov

Medzi vlastnosti bankoviek a mincí patrí sloboda drža? zdanené príjmy vo vlastných rukách, nezávislos? ob?ana od priameho prístupu štátu k peniazom, anonymita pri platení, možnos? kona? v prípade technických porúch, lepšia kontrola vlastných výdavkov, podpora disciplinovaného hospodárenia s peniazmi aj u detí, za?lenenie ?udí so zrakovým postihnutím, Downovým syndrómom a inými postihnutiami, možnos? samostatne zarába? peniaze bez toho, aby si museli najprv otvori? bankový ú?et, a nezávislos? od predstáv finan?ného sektora o poplatkoch.
Ke? sa výlu?né vlastnosti hotovosti a dôsledky jej vytlá?ania dostanú do povedomia verejnosti, ob?ania sa môžu pri pokladni vedome rozhodnú?, ?i budú plati? digitálne, a tým pracova? na zániku hotovosti, alebo ?i budú používa? bankovky a mince, a tým prispie? k tomu, aby aj budúce generácie mohli využíva? vlastnosti hotovosti.
Politici si budú musie? položi? rovnakú otázku a v dôsledku toho bu? upusti? od dôslednej ochrany hotovosti, alebo zabezpe?i? prístup k hotovosti a jej akceptovanie.
O autorovi: Hakonvon Holst, narodený v roku 1999, sa od roku 2019 venuje výskumu náhrady hotovosti. V rokoch 2022 – 23 študoval na Slobodnej akadémii pre médiá a žurnalistiku. Okrem finan?ného sektora sa vo svojej práci zameriava na po?nohospodársku politiku a otázky životného prostredia. V minulosti publikoval okrem iného v Berliner Zeitung, Neue Osnabrücker Zeitung, Overton Magazin, NachDenkSeiten, Manova a na blogu Norberta Häringa.

Pokud byste se cht?li zásobit st?íbrem na dobu krize, sta?í napsat na m?j e-mail: zdenek@chcemeslobodu.sk

Více o tomto úžasném kovu se dozvíte v mém podrobném videu: