Digitálne euro a budúcnosť hotovosti

Multipolar-Magazin, HAKON VON HOLST, 17.03.2025,

Európska únia chce zaviesť štátne peniaze v digitálnej podobe. To by mohlo mať negatívne dôsledky pre hotovosť. Kam smeruje európska politika?

Každý si na to už zvykol: váš plat končí na vašom bankovom účte a zostatok môžete použiť na prevod účtov a nákupy v obchodoch. Ak však banka skrachuje, občan zostane bez peňazí. Vtedy je len jedným z mnohých veriteľov, ktorí prihlasujú svoje pohľadávky. Je pravda, že banky v súlade s vládnymi nariadeniami platia do fondu na ochranu vkladov, takže klienti bánk dostanú v prípade platobnej neschopnosti náhradu až do výšky 100 000 eur. Klienti však nevedia, či tento fond bude v prípade veľkej krízy postačovať.
Iná situácia je v prípade plánovaného štátneho digitálneho eura, skrátene e-eura. To by síce tiež prúdilo cez servery bánk, ale finančné inštitúcie by ho v mene občana iba uložili, porovnateľne s cennosťami v bezpečnostnej schránke. Elektronické euro sa nenachádza v súvahe banky. Ak sa teda banka dostane do platobnej neschopnosti, občan môže svoje e-euro stále previesť do inej banky – na rozdiel od dnešných bankových peňazí.
Hotovosť tiež nie je ohrozená platobnou neschopnosťou. Dá sa však e-euro porovnávať s hotovosťou? Návrh Európskej komisie na zavedenie digitálneho eura s platnosťou od 28. júna 2023 prerokúvajú vlády členských štátov EÚ a Parlament EÚ. Poslanci Európskeho parlamentu v Štrasburgu a Bruseli, ako aj ministri financií členských štátov v Rade ministrov EÚ môžu navrhovať a prijímať pozmeňujúce návrhy. Cesta k finalizácii nariadenia je ešte dlhá: rokovania vo Výbore pre menové záležitosti novozvoleného Parlamentu EÚ sa začínajú odznova.
Zdá sa, že pochybnosti o projekte sú veľké: V uznesení z 11. februára 2025 Parlament vyzýva Európsku centrálnu banku, aby zrozumiteľne vysvetlila výhody digitálneho eura. Na druhej strane spolkové ministerstvo financií neposkytuje žiadne informácie o stave diskusie v Rade ministrov. Podľa správy sa do júla 2025 neočakáva žiadny pokrok. Digitálne euro bude preto ďalej analyzované na základe návrhu Komisie EÚ:
Každý, kto chce používať elektronické euro, sa musí obrátiť na svoju banku. Hneď po zriadení účtu e-euro je možné digitálne eurá vyplácať z bežného účtu. Prístup k účtu je možný prostredníctvom aplikácie pre smartfóny alebo webovej aplikácie pre používateľov PC. Elektronické eurá bude akceptovať väčšina obchodov, ako aj všetky internetové obchody a online rezervačné portály. Ak spoločnosť odmietne elektronické euro prijať, hrozí jej pokuta. Výnimky z tohto pravidla platia len v prípade, ak obchod neprijíma žiadne elektronické platobné prostriedky na pokladni a zároveň zamestnáva menej ako desať ľudí a dosahuje obrat nižší ako dva milióny eur ročne.
Podľa informácií Multipolar nemecká vláda nemá proti tejto povinnosti prijímať e-eurá žiadne námietky. Pre fyzické osoby – t. j. ľudí, nie spoločnosti s ručením obmedzeným alebo združenia – by boli platby digitálnym eurom a tiež vedenie účtu v podstate bezplatné, keďže obchodníci nesmú používateľom e-eura účtovať príplatok a banky nesmú účtovať poplatky – práve tento druhý aspekt sa vo finančnom sektore stretol s nesúhlasom.
Keďže e-eurá spravujú finančné inštitúcie, existujú obmedzenia týkajúce sa ochrany osobných údajov. Banka môže vidieť, kto komu koľko posiela. V prípade podozrenia z prania špinavých peňazí musí banka túto skutočnosť nahlásiť ministerstvu financií. Občania by však mali mať možnosť ponechať si určité sumy pod vlastnou správou aj vo svojom smartfóne. Fabio Panetta, v minulosti člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB), v novembri 2022 pomenoval limit 50 eur pre anonymné transakcie. Samostatne spravované peniaze by sa potom mohli presúvať priamo zo smartfónu do smartfónu, mimo štátu a bánk. Aspoň do vyčerpania 50 eur by bolo možné vykonávať platby v maloobchodných predajniach, napríklad ak by softvérová porucha ochromila systémy platieb kartou.
Keďže e-eurá sú chránené proti strate v dôsledku platobnej neschopnosti banky, mnohí občania by pravdepodobne uprednostnili držbu svojich aktív v digitálnych eurách pred rizikom ich požičania banke. Zákonodarca tomu však chce urobiť prítrž. Podľa Bundesbanky musia súkromné osoby počítať s limitom držby od 500 do 3 000 eur. Môže sa totiž rýchlo stať, že peňaženka s e-eurami sa preplní. Ak občan dostane viac peňazí, ako sa zmestí do jeho bezpečnostnej schránky, prebytok sa automaticky absorbuje na bežný bankový účet. Pre firmy sa podľa kruhov Bundesbanky v súčasnosti uvažuje o limite držby nula eur.
Milióny ľudí stále žijú mimo digitálneho finančného systému, bez účtu. Elektronické euro by malo byť dostupné aj pre nich za predpokladu, že účet budú používať na súkromné účely. Ľudia bez bankového účtu by si mohli aspoň objednať platby na úradoch alebo poštách. Podľa Bundesbanky sa uvažuje aj o dobíjateľnej hotovostnej karte. Podnikatelia – a napríklad prevádzkovatelia opozičných médií – dostanú účet e-euro len vtedy, ak sú klientmi bežnej banky. Je tu však pre nich jedna výhoda: ak finančná inštitúcia zruší obchodný vzťah, ako sa to čoraz častejšie stáva kritikom vlády, číslo účtu e-euro zostane zachované. Aspoň ak si dotyčný včas nájde inú banku.

Myšlienky e-eura

Kedysi sa ako platidlo používali zlaté a strieborné mince, potom prišli papierové peniaze. Majiteľ mal právo vymeniť bankovky za mince v banke. Dnes štát dáva do obehu falšované peniaze z bezcenných materiálov: eurobankovky a medené mince. A bude zajtra ponúkať len elektronické eurá, ktoré budú pre majiteľa nedostupné, len čo zlyhá anonymná sila digitálnych systémov?
Pre prezidenta Bundesbanky Joachima Nagela je elektronické euro „ďalšou etapou vo vývoji štátnych peňazí – po minciach a bankovkách“. Rovnako ako všetci ostatní predstavitelia štátov v Európe však zdôrazňuje, že hotovosť zostane a bude len posilnená elektronickým dvojčaťom.
ECB dlhodobo odôvodňuje potrebu digitálneho eura trendom digitálnych platieb. Podľa prezidentky ECB Christine Lagardeovej, ak si občania prestanú uvedomovať, že existujú štátne peniaze odolné voči platobnej neschopnosti, ktoré sa dajú používať všade a ktoré sa dajú používať rovnako jednoducho ako súkromné platobné prostriedky založené na pôžičkách a bankových zostatkoch (girocard, kreditná karta), dôvera verejnosti v banky utrpí. S rastúcim významom internetového obchodu sa táto úvaha stáva čoraz aktuálnejšou, a to aj vzhľadom na rastúce odmietanie hotovosti na úradoch, v hoteloch alebo v miestnej doprave, pričom zároveň mizne čoraz viac možností vybrať si hotovosť z bankových účtov.
Diskusia o dôvere v bankový systém naznačuje, že ECB pochybuje o tom, či si hotovosť zachová svoju úlohu platobného prostriedku. Vo svojej prvej správe o digitálnom eure v roku 2020 ECB v poznámke pod čiarou napísala: „Náklady na údržbu hotovostnej infraštruktúry v pomere k počtu hotovostných platieb by mohli vzrásť nad prijateľnú úroveň a urýchliť pokles dostupnosti a akceptácie hotovosti.“ Náklady na jednotlivé hotovostné platby sa budú zvyšovať, ak bude hotovosť používať čoraz menej ľudí.
Medzitým možno zo strany ECB počuť mnoho argumentov v prospech digitálneho eura: Občania by mali možnosť platiť vždy bez poplatkov. Malým obchodníkom by sa uľavilo, pretože by kleslo poplatkové zaťaženie digitálnych platieb. Ľudia bez bankového účtu by sa mohli zúčastňovať na platobných transakciách. A výhodu by mali aj banky so sídlom v Európe, pretože internetoví obchodníci by museli prijímať digitálne euro, keďže banka dostáva od obchodníka poplatky za transakcie v e-eure, zatiaľ čo z platieb cez PayPal a Google Pay nezískava vôbec nič. Silným motívom je nezávislosť od amerických poskytovateľov platobných služieb Mastercard a Visa. Ich podiel na trhu v eurozóne predstavuje viac ako 60 %. Len niekoľko krajín má vlastný platobný systém podporovaný národnými bankami: napríklad v Nemecku existuje Girocard.
Ciele uvedené v poslednom odseku majú spoločné to, že by sa mohli realizovať aj pomocou európskeho platobného systému založeného na bankových vkladoch. Platobná platforma by bola vytvorená zákonom, na ktorom by sa museli podieľať všetky banky a poskytovatelia platobných služieb so sídlom v Európe. Občania by mali bezplatný prístup, poplatky pre podniky by boli obmedzené a maloobchodníci by museli akceptovať platobné prostriedky.
Digitálnu bezpečnostnú schránku na smartfóne, ktorá by bola nezávislá od finančných inštitúcií, by však nebolo možné realizovať na základe bankových zostatkov. Hlavným argumentom v prospech takejto možnosti je ochrana údajov. To môže byť prekvapením, pretože Komisia EÚ je voči anonymným platbám skeptická. Práve Komisia však bude mať pravdepodobne od „účtu smartfónu“ dlhodobé očakávania: Ako upozornil obchodný novinár Norbert Häring vo svojom článku , digitálne euro môže byť navrhnuté tak, aby zákazníci mohli míňať malé sumy bez štátneho dohľadu, zatiaľ čo maloobchodníci by boli nútení prijímať platby elektronickým eurom takým spôsobom, aby boli daňové úrady automaticky informované o príjmoch. Komisia EÚ sa opakovane usilovala povzbudiť občanov, aby používali sledovateľné elektronické platobné prostriedky. Naposledy pod tlakom Bruselu talianska vláda Meloniho upustila od zmiernenia povinnosti prijímať platby kartou v maloobchodnom sektore. S elektronickým eurom by Komisia EÚ získala nový prostriedok, ako presvedčiť platiteľov v hotovosti, aby používali digitálne peniaze.

Výhody a nevýhody e-eura pre hotovosť

Prináša e-euro hotovosti výhodu? Podľa plánov Komisie EÚ by malo byť možné nielen dobíjanie účtu e-euro spravovaného bankou prostredníctvom konverzie bankových zostatkov na digitálne eurá. Namiesto toho by to bolo možné aj priamo hotovosťou: V bankomate by sa bankovky mohli vymeniť za e-eurá alebo e-eurá za bankovky. Podľa Európskej spotrebiteľskej organizácie BEUC by sa tým zlepšil prístup k hotovosti, pretože nevyhnutná, ale ohrozená infraštruktúra hotovosti, t. j. bankomaty a pobočky bánk, by mala ďalšiu úlohu.
Toto zvýšenie významu však pomôže len vtedy, ak presvedčí zákonodarcov EÚ, aby zabezpečili minimálnu ponuku hotovosti. V opačnom prípade budú finančné inštitúcie pokračovať v sťahovaní. Podľa štúdie Bundesbanky má v súčasnosti 15 % nemeckých občanov sťažený alebo veľmi sťažený prístup k hotovosti, čo je nárast o deväť percentuálnych bodov od roku 2021. V rokoch 2017 až 2023 sa zatvorila každá tretia pobočka banky a mizne čoraz viac bankomatov.
Jednoznačným prínosom by bolo, ak by bolo možné, aby si všetci občania mohli bezplatne zameniť e-eurá za hotovosť vo všetkých bankomatoch. Spoločnosť by tak mala opäť celoplošne bezplatný prístup k hotovosti. V návrhu zákona sa uvádza, že výber e-eur na papierové peniaze by mal byť ponúkaný bezplatne. Bundesbank však na otázku Multipolaru predpokladá, že premena na hotovosť bude v konečnom dôsledku fungovať len v bankomatoch banky, ktorá je majiteľom účtu. Podľa Bundesbanky to bude pravdepodobne „uprednostnené z bezpečnostných alebo regulačných dôvodov“.

Jednoduchší boj proti hotovosti

Potom je tu aj odvrátená strana. Ako bolo opísané vyššie, digitálne euro by bolo popri hotovosti ďalším bezplatným platobným prostriedkom štátu. Keďže aj e-euro by bolo akceptované takmer všade a dostupné pre každého, pre štát by bolo odteraz jednoduchšie obmedziť používanie hotovosti. Koniec koncov, ľudia bez bankového účtu by tak mali k dispozícii alternatívny platobný prostriedok. V Grécku dnes už nie je možné zaplatiť v hotovosti účet za notebook alebo stredne veľký hotel: pri sumách nad 500 eur sa ukladajú pokuty. A ak bude menej ľudí, ktorí sú absolútne závislí od hotovosti, demontáž hotovostnej infraštruktúry sa dá aj lepšie odôvodniť.
Generálny advokát Európskeho súdneho dvora Giovanni Pitruzzella uznal priamu súvislosť medzi hotovosťou a našimi základnými právami len v prípade, že „hotovosť je prvkom sociálneho začlenenia“. Vo veci Norbert Häring proti Hessischer Rundfunk argumentoval, že hoci bankovky a mince súvisia aj s inými základnými právami, hotovosť „vo všeobecnosti nie je potrebná“ „na výkon týchto základných práv“. Pokiaľ ide o súkromie, Pitruzzella považoval hotovosť len za záruku „vyššej úrovne ochrany“ ako iné platobné prostriedky, pričom sa nezaoberal otázkou, či digitálne zaznamenané platby možno vôbec ešte považovať za súkromné.

Vytláčanie hotovosti

Druhou nevýhodou je, že digitálne euro by mohlo znížiť cenu platieb kartou. V niektorých prípadoch platba kartou stojí malých maloobchodníkov jedno až dve percentá z obratu. Článok 17 nariadenia o digitálnom eure však stanovuje hornú hranicu poplatkov. V dôsledku toho sa pravdepodobne zvýši akceptácia elektronických platieb v maloobchode, zatiaľ čo niektoré ďalšie spoločnosti už uvažujú o úplnom odmietnutí hotovosti. Prijímanie bankoviek a mincí totiž pre podniky predstavuje aj nákladovú záležitosť – od obstarania drobných peňazí až po ďalšiu prepravu tržieb.
Ak sa hotovosť stáva drahšou, pretože miznú pobočky bánk alebo chýbajú automaty na mince, a platby kartou klesajú na cene, vytvára to motiváciu zbaviť sa hotovosti vo vlastnom obchode. Generálny riaditeľ nemeckého maloobchodného zväzu Stefan Genth sa minulý rok sťažoval na rastúce náklady a varoval pred kolapsom hotovostného systému.
Je tu však ešte jedna vec: digitálne euro by mala sprevádzať informačná kampaň, aby sa jeho zavedenie neskončilo neúspechom. Otázkou teraz je, komu digitálne euro vezme podiel na trhu. Ak presvedčí aj mnohých platiteľov v hotovosti, negatívna špirála sa zrýchli. Ak nepoužívate hotovosť, nebudete vyberať hotovosť. V dôsledku toho zanikne viac bankových miest na výber hotovosti. Čím menej zákazníkov platí hotovosťou, tým menší záujem prejavujú obchodníci o bankovky a mince. Tí, ktorí potom zrušia hotovosť v pokladni, môžu mať čistejšie svedomie, pretože e-euro môžu používať aj ľudia bez bankového účtu.

Brusel si je vedomý dôsledkov

Odborníci z Komisie EÚ vo vlastnom špecializovanom médiu úradu píšu, že digitálne euro by mohlo mať sieťové účinky, a tak viesť k úbytku hotovosti. Na otázku portálu Multipolar tlačová kancelária v Bruseli vysvetlila, že e-euro by teoreticky mohlo viesť k poklesu používania hotovosti, a teda k zníženiu akceptácie hotovosti v maloobchode, alebo naopak, že pokles akceptácie by prispel k poklesu používania bankoviek a mincí. Balík opatrení týkajúcich sa digitálneho eura však obsahuje ochranné opatrenia na „zachovanie používania hotovosti ako rozšíreného platobného prostriedku“.

Opatrenia na ochranu hotovosti

Spomínaný balík digitálneho eura je legislatívny balík pozostávajúci z nariadenia o digitálnom eure a návrhu zákona o úlohe bankoviek a mincí. Balík bol predložený v roku 2023 . Nariadenie o hotovosti, ktoré súvisí s digitálnym eurom, upravuje, čo znamená pojem „zákonné platidlo“ podľa výkladu Európskej komisie a Európskeho súdneho dvora. V súlade s tým sa uplatňuje zásada všeobecnej povinnosti prijímať hotovosť a zákaz vyberať od platiteľov hotovosti poplatky. Takýto výklad však už existuje, a napriek tomu obchody stále odmietajú prijímať hotovosť.
V Nemecku a vo Švajčiarsku prevláda názor, že jasne viditeľným nápisom na dverách obchodu sa výlučné prijímanie platieb kartou stáva súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Každý, kto vstúpi do obchodu, s týmto pravidlom súhlasí. Táto takzvaná zmluvná sloboda platí dovtedy, kým zákonodarca neuloží sankciu. V Holandsku, Írsku, Rakúsku, Fínsku, Chorvátsku, Estónsku a Litve je buď národná banka, alebo príslušné ministerstvo toho názoru, že bankovky a mince s nápisom na dverách možno odmietnuť.
Nariadenie o hotovosti stanovuje výnimku z povinnosti prijímať hotovosť: Ak sa kupujúci dohodne s predávajúcim na inom spôsobe platby, stráca možnosť platiť hotovosťou. Návrh zákona o digitálnom eure obsahuje rovnakú pasáž – ale s výslovnou výhradou článku 10, podľa ktorej si zákazník ponecháva právo používať digitálne eurá, ak by s nimi chcel nakupovať od začiatku. Nápis na dverách teda pri elektronickom eure nefunguje. V tejto súvislosti bývalý viceprezident Bundesbanky Franz-Christoph Zeitler nedávno napísal, že hotovosti hrozí, že sa stane „druhotriednym“ platobným prostriedkom. Komisia EÚ však stanovuje, že vlády musia sledovať, do akej miery sú platitelia v hotovosti odmietaní pri dverách obchodu. Ak odmietanie pokračuje, majú sa prijať protiopatrenia a zaviesť sankcie.

Zadné dvierka umožňujú vytlačiť hotovosť

Neexistuje však žiadna definícia toho, čo predstavuje dostatočnú akceptáciu. Komisia EÚ nechce špecifikovať, ktoré ukazovatele budú musieť krajiny používať na monitorovanie, kým nariadenie nenadobudne účinnosť. To znamená, že ak sa napríklad v návrhu štúdie monitorovania akceptácie nezohľadní skutočnosť, že existujú systémy verejnej dopravy alebo hotely, ktoré odmietajú hotovosť, problémová situácia v tejto oblasti nebude zahrnutá do hodnotenia a krajiny eurozóny sa v konečnom dôsledku nebudú cítiť povinné prijať protiopatrenia. Komisia EÚ nechce poskytnúť žiadne informácie o plánovaných ukazovateľoch.
Nariadenie tiež vyžaduje dostatočný prístup k hotovosti. Zostáva však nejasné, za akých okolností sa tento prístup poskytuje. Ak sa nakoniec berie do úvahy len samotný počet bankomatov, ignoruje sa skutočnosť, že bankomaty tretích strán si účtujú také vysoké poplatky, že prístup k hotovosti de facto neexistuje. Ak sa pozornosť sústredí len na vzdialenosť, ktorú občania prekonávajú k predajniam vydávajúcim hotovosť, prehliada sa skutočnosť, že pri pokladni je niekedy k dispozícii príliš málo hotovosti.
Sporným bodom je, že pri prijímaní protiopatrení sa musí dodržiavať „zásada proporcionality“. Vysokopostavený diplomat EÚ Martin Selmayr vysvetlil pozadie pre rakúsky denník „Standard“: „Proporcionalita“ by znamenala, že napríklad kiosk by mohol naďalej odmietať hotovosť, zatiaľ čo veľký supermarket by musel počítať s pokutou. Kto povie, ako dlho je primerané udržiavať málo používaný bankomat?
Komisia už v nariadení vysvetľuje, že medzi možné protiopatrenia patrí zavedenie obmedzení len „v určitých sektoroch, ktoré sa považujú za nevyhnutné, ako sú pošty, supermarkety, lekárne alebo zdravotnícke zariadenia“. Podľa tlačového úradu v Bruseli ide o „neúplný zoznam príkladov takýchto opatrení, ktoré by členské štáty mohli prijať na účinný boj proti rozsiahlemu a štrukturálnemu odmietaniu hotovosti“.
Ďalšou medzerou v návrhu zákona je možnosť podnikov získať drobné a odobrať si výnosy. To môže byť problematické, pretože v Nemecku neexistuje povinnosť bánk poskytovať drobné alebo prijímať vklady. Iba sporiteľne majú výslovný mandát poskytovať „peňažné a úverové služby“. Forma, akou sa má uskutočniť napríklad dodávka mincí, však nie je regulovaná. Nemecké združenie sporiteľní a žírnych bánk v odpovedi na otázku časopisu Multipolar píše: „Neexistuje žiadna osobitná právna úprava, ktorá by sporiteľniam priamo ukladala povinnosť poskytovať sieť na zásobovanie svojich klientov hotovosťou.“

Stále žiadne právo na výber hotovosti

Aj keby existovala dobrá sieť bankomatov alebo dostatočný prístup k hotovosti, klient banky nemusí mať možnosť získať bankovky v žiadnom bankomate (ani v predajni). Je to dôležité, keďže sa objavuje čoraz viac online bánk bez vlastných pobočiek a bankomatov. V súčasnosti sú výbery hotovosti možné aj pri takýchto modeloch bežných účtov. Ako to však bude v budúcnosti? Univerzitný profesor bankového práva a občianskeho práva, ktorý si želá zostať v anonymite, prichádza na otázku portálu Multipolar k nasledujúcemu záveru: „V zmluvnej dohode s bankou o bežnom účte môže byť uvedené, že k hotovosti nie je prístup. A pokiaľ ide o splatenie kreditného zostatku v prípade zrušenia účtu, stačí poznámka vo všeobecných obchodných podmienkach a občan musí akceptovať, že banka svoj dlh voči nemu zruší len prevodom v eurách na jeho nový účet v inej finančnej inštitúcii.
Daniela Bergdoltová, právnička špecializujúca sa na bankové právo a právo kapitálového trhu, pre Multipolar potvrdila, že banky môžu zmluvne vylúčiť výbery hotovosti. Zatiaľ žiadny vyšší súd nerozhodol, že je to nezákonné. „V zmluvných podmienkach musí byť vždy uvedené, čo sa v konečnom dôsledku urobí,“ hovorí Bergdoltová. „Ak s tým súhlasíte, potom sa tieto podmienky stali zmluvnými podmienkami.“ Právnik to komentuje: „Spotrebitelia majú pocit, že banka plní akýsi verejnoprávny mandát: ‚Nemôžu nám zrušiť účet, musia nám ho dať‘. Nie je to tak. Banka je rovnako účastníkom trhu ako ktokoľvek iný.“

Budú politici chrániť hotovosť?

Budúci osud hotovosti do veľkej miery závisí od správania inštitúcií EÚ a národných vlád. Čo môžeme očakávať? Komisia EÚ roky ignorovala, ako sa oslabila hotovostná infraštruktúra v krajinách, ako sú Holandsko, Belgicko a Fínsko. Riadila sa heslom bývalého komisára EÚ pre digitálne záležitosti Günthera Oettingera: „Trh to zvládne.“ Oettinger v roku 2016 tiež povedal: „Hotovosť vymiera: Budeme platiť hodinkami Apple Watch, budeme platiť smartfónom.“
Podľa článku 133 ZFEÚ má EÚ na ústavnej úrovni EÚ mandát prijímať opatrenia potrebné na zachovanie jednotnej meny. Až teraz chce Komisia EÚ na základe tohto článku zaviesť digitálne euro, a tak zabezpečiť použiteľnosť eura vo všetkých oblastiach. Doteraz však mala tento cieľ realizovať dôslednou ochranou hotovosti.
Nariadenie o hotovosti sa dostalo na stôl až vtedy, keď chcel Brusel zaviesť elektronické euro, a je súčasťou balíka digitálneho eura. Brusel tak zdôrazňuje, že digitálne euro by malo hotovosť len dopĺňať, nie nahrádzať. V minulosti však Komisia EÚ urobila veľa v prospech platieb kartou v konkurencii s hotovosťou: napríklad sa postarala o to, že poplatky bánk za vkladanie mincí prudko vzrástli zavedením nariadenia o overovaní pravosti. Všetky mince sa musia kontrolovať. A to aj napriek tomu, že menšie nominálne hodnoty s hodnotou nižšou ako 50 centov sa vôbec nefalšujú, ako priznáva Bundesbank v odpovedi na multipolárny dotaz. Zároveň sa Bruselu podarilo v rozhodujúcej fáze – dočasne – znížiť poplatky za platby kartou pre obchodníkov. Deklarovaným cieľom bolo vytlačiť hotovosť a podporiť prijímanie platieb kartou.

Pasívny postoj ECB

ECB sa v roku 2023 postavila na stranu bankoviek a mincí, keď vyzvala na okamžité zavedenie povinnosti prijímať hotovosť pod hrozbou pokuty, namiesto toho, aby monitorovala, v akom rozsahu sú platitelia v hotovosti odmietaní. Úplne však ignorovala otázku dostupnosti hotovosti, ktorá by závisela od bánk. Podobne ako Komisia EÚ, aj ECB sa roky správala mimoriadne pasívne, zatiaľ čo banky v rôznych krajinách eurozóny likvidovali hotovostnú infraštruktúru. Verejne neprotestovala proti tomu, že podniky v Holandsku čoraz viac odmietajú hotovosť. ECB si s Komisiou nevymenila údery ani vtedy, keď sa mali zmeniť trhové podmienky v prospech digitálnych platobných metód, ktoré používajú banky a kartové spoločnosti.
Na rozdiel od Nemeckej spolkovej banky nevystúpila na kameru na začiatku korunovej krízy, aby vyvrátila fámy o používaní hotovosti. Namiesto toho člen Výkonnej rady ECB Fabio Panetta koncom roka 2020 v mnohých médiách vyhlásil, že je potrebné intenzívne pracovať na digitálnom eure, pričom sa odvolával na trend odklonu od hotovosti pri pokladniciach. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa centrálna banka zaviazala nájsť kreatívne riešenia, ktoré by zabezpečili, aby hotovosť napriek klesajúcemu používaniu zostala pre obchodníkov lacným platobným prostriedkom.
Kartové spoločnosti majú k dispozícii obrovský rozpočet na propagáciu svojich služieb. Na druhej strane ECB nevedie kampaň na zvýšenie povedomia o spoločenskej hodnote hotovosti ani na nápravu nesprávnych informácií o hotovosti medzi širokou verejnosťou.
Správanie centrálnej banky je do istej miery v rozpore s tým, čo minulý rok na webovom seminári povedal jeden z riaditeľov ECB: „Môžete nám veriť, že máme radi hotovosť. Hotovosť je naše dieťa a my sme jediní, ktorí môžu vydávať bankovky, a chceme, aby ľudia bankovky naďalej používali.“ Ešte v roku 2015 člen Rady guvernérov ECB Benoît Cœuré investorom v Londýne povedal: „Hoci si viem dobre predstaviť svet bez hotovosti, vidím to ako výsledok technologických zmien a zmeny v spoločnosti – nie ako výsledok politických opatrení.“ V tom čase sa ozývalo veľa hlasov, ktoré nahlas uvažovali o odchode od hotovosti. Potom však utíchli, nepochybne aj preto, že debata sa emotívne rozprúdila a stala sa stredobodom pozornosti verejnosti. Stredná úroveň ECB je teraz jednoznačne za hotovosť. Tento vplyv na menovú politiku by sa však mohol znížiť, ak digitálne euro získa na význame.
Keď bola Christine Lagardeová v roku 2019 vymenovaná za novú prezidentku ECB, musela najprv odpovedať na otázky poslancov Európskeho parlamentu vo Výbore pre menové veci. Markus Ferber vložil prst do rany a venoval sa niekoľkým odborným článkom, ktoré Medzinárodný menový fond (MMF) predtým zverejnil za Lagardovej predsedníctva. Publikácie sa zaoberali napríklad otázkou, ako by bolo možné ukladať záporné úrokové sadzby nielen na bankové vklady, ale aj na hotovosť. V článku Alekseja Kirejeva, vysokopostaveného ekonóma MMF a Lagardovej priateľa, sa analyzovalo, ako by vlády mohli postupne odstrániť hotovosť bez toho, aby to vyvolalo odpor obyvateľstva.
Pre Lagardeovú nebolo prioritou vylúčiť zrušenie hotovosti voči Ferberovi. Uviedla, že je potrebné zvážiť, ktoré nástroje menovej politiky by boli vhodné na podporu systému v budúcnosti v prípade krízy, a že je potrebná analýza nákladov a prínosov. Spravodajca denníka Tagesschau Klaus-Rainer Jackisch sa následne vyjadril: „Zrušiť hotovosť? Aj to je mysliteľné, ak to pomôže.“
Na panelovej diskusii na Svetovom ekonomickom fóre v Davose 20. januára 2016 Lagardeová súhlasila s predpoveďou generálneho riaditeľa Deutsche Bank Johna Cryana, že hotovosť prestane existovať o desať rokov. Cryan vyzval na „dematerializáciu“ hotovosti. V ten istý deň, 20. januára 2016, Čínska centrálna banka oznámila zavedenie digitálneho jüanu. Jej šéf Čou Siao-čchuan vtedy v rozhovore povedal: „Digitálna mena bude nejaký čas koexistovať s hotovosťou, kým ju definitívne nahradí.“

Právna ochrana hotovosti

Úplnému zrušeniu hotovosti v súčasnosti bráničlánok 128 ZFEÚ a článok 16 štatútu ECB. V oboch prípadoch si zmena vyžaduje súhlas všetkých 27 členských štátov EÚ. Bankovky preto v zásade zostanú platobným prostriedkom, ktorý musí každý akceptovať, hoci nie je jasné, do akej miery môže hospodárstvo prejsť na odmietanie hotovosti s nápisom na dverách obchodu bez toho, aby sa narušila zásada povinného akceptovania.
Podľa článku 128 ods. 1 ZFEÚ má ECB „právo“ poveriť národné centrálne banky vydávaním eurobankoviek. Podľa Bundesbanky však nebolo objasnené, či z tohto znenia vyplýva aj povinnosť uvádzať hotovosť do obehu. Zatiaľ čo nemecký právnik pred rokmi poprel povinnosť ECB vyplývajúcu z článku 128, profesor z Bruselu na kongrese centrálnych bánk v roku 2024 tvrdil, že štatút bankoviek ako zákonného platidla dáva inštitúciám EÚ mandát chrániť právo občanov na to, aby mohli vždy splniť platobnú povinnosť eurobankovkami.
Bez ohľadu na výsledok diskusie existujú aj ďalšie prekážky: Nemecký zväz sporiteľní a žírnych bánk na otázku časopisu Multipolar napísal, že v praxi existuje „základné právo na premenu zostatkov v centrálnych bankách na zákonné platidlo (hotovosť)“. Nemecké banky sú povinné držať určitý objem peňazí na účte Bundesbanky. Musia mať možnosť nechať si vyplatiť prebytok – v platobných prostriedkoch centrálnej banky, t. j. v hotovosti. Ak by Bundesbanka prestala peniaze odovzdávať, banky by sa cítili vyvlastnené.
Ak by teda politici chceli zrušiť hotovosť, minimálnou požiadavkou by bolo zaviesť digitálne euro a zároveň umožniť bankám držať neobmedzené množstvo peňazí v digitálnych eurách. Banky by potom mohli dostávať svoje prebytky v e-eure namiesto hotovosti a len ťažko by si mohli zaobstarať bankovky, aby mohli svojim klientom ponúkať výbery hotovosti. Na otázku portálu Multipolar však Bundesbank napísala, že nariadenie o e-eure neumožňuje bankám, aby si e-eura samy privlastnili. A do akej miery je takýto scenár vôbec reálny, sa ešte len ukáže.

Čo si myslia vysokopostavení politici o svete zajtrajška

Vedenie ECB sa v každom prípade pripravuje na to, že hotovosť ako platobný prostriedok v dlhodobejšom horizonte zanikne. Ukázalo sa to počas vystúpenia člena Výkonnej rady ECB Pierra Cipolloneho, nástupcu Fabia Panettu, pred Výborom pre menové záležitosti Európskeho parlamentu vo februári 2024, kde pred holandským poslancom obhajoval projekt digitálneho eura:

“Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že ľudia budú môcť naďalej používať hotovosť (…) Nemôžeme však kontrolovať, čo urobí trh.Jeden príklad:Videli ste, ako mnohé supermarkety menia spôsob, akým ľudia platia?V súčasnosti je len veľmi málo miest (t. j. pokladní), kde sa dá platiť hotovosťou, a veľa miest, kde sa dá platiť akýmkoľvek iným platobným prostriedkom.Takže technológia platenia v hotovosti zmizne.”

Cipollone na záver povedal: „Máme povinnosť byť pripravení, pretože jedného dňa za nami môžu prísť ľudia a povedať: ‘V našej spoločnosti už nemáme možnosť používať štátne peniaze – čo ste urobili, aby ste tomu zabránili? Nechcem byť v takejto situácii.“ Cipollone preto zrejme neverí, že hotovosť sa podarí dlhodobo zachovať aj s plánovaným návrhom zákona. A zahrnutá „požiadavka proporcionality“ pravdepodobne oslabí účinnosť nariadenia tým viac, čím menej ľudí bude hotovosť používať.
Na medzinárodnej scéne sú niektorí ľudia otvorenejší. Bazilej je sídlom Banky pre medzinárodné zúčtovanie, centrálnej banky centrálnych bánk a miestom stretnutí najvplyvnejších centrálnych bankárov sveta. Jej šéf Agustín Carstens v roku 2019 v Dubline bez okolkov povedal, ako by vyzeral svet, v ktorom by sa digitálne meny presadili: „Na prvý pohľad by sa pre človeka, ktorý ide napríklad okolo supermarketu cestou z práce, veľa nezmenilo. Už by nemal možnosť platiť v hotovosti. Všetky nákupy sa uskutočnia elektronicky. Ale práve tu sa ukážu rozdiely: digitálna mena centrálnej banky nemusí byť nevyhnutne anonymná ako hotovosť (…)“
Zdá sa, že aj minister financií Christian Lindner si myslí, že je to možné, keď vyzdvihol e-euro ako náhradu hotovosti: v novembri 2022 sa zúčastnil na panelovej diskusii, na ktorej Fabio Panetta navrhol 50 eur ako limit pre platby e-euro bez štátneho dohľadu. Lindner Panettovi povedal, že to je už veľmi málo a že ľudia to nebudú akceptovať. Po konferencii Christian Lindner na Twitteri napísal, že „digitálna hotovosť“ – teda e-euro – „bude široko akceptovaná ako doplnok alebo rovnocenná náhrada bankoviek a mincí“ len vtedy, ak bude chránené súkromie.
Kanadská centrálna banka považuje digitálnu menu za platobný prostriedok, ktorý nahradí bankovky a mince, keď hotovosť dosiahne bod, z ktorého už nebude návratu, t. j. bod, v ktorom sa už nebude zdať primerané alebo uskutočniteľné, aby politici zabezpečili zachovanie jej infraštruktúry. V lete 2024 centrálna banka vo svojej publikácii napísala: „Význam hotovosti bude v budúcnosti pravdepodobne klesať, a ak niekedy klesne do bodu, keď už nebude ako platobný prostriedok životaschopná, vhodne navrhnutá vládna digitálna mena by pomohla preklenúť túto medzeru a udržať význam vládnych peňazí v ekonomike.“

Je to v rukách občanov

Medzi vlastnosti bankoviek a mincí patrí sloboda držať zdanené príjmy vo vlastných rukách, nezávislosť občana od priameho prístupu štátu k peniazom, anonymita pri platení, možnosť konať v prípade technických porúch, lepšia kontrola vlastných výdavkov, podpora disciplinovaného hospodárenia s peniazmi aj u detí, začlenenie ľudí so zrakovým postihnutím, Downovým syndrómom a inými postihnutiami, možnosť samostatne zarábať peniaze bez toho, aby si museli najprv otvoriť bankový účet, a nezávislosť od predstáv finančného sektora o poplatkoch.
Keď sa výlučné vlastnosti hotovosti a dôsledky jej vytláčania dostanú do povedomia verejnosti, občania sa môžu pri pokladni vedome rozhodnúť, či budú platiť digitálne, a tým pracovať na zániku hotovosti, alebo či budú používať bankovky a mince, a tým prispieť k tomu, aby aj budúce generácie mohli využívať vlastnosti hotovosti.
Politici si budú musieť položiť rovnakú otázku a v dôsledku toho buď upustiť od dôslednej ochrany hotovosti, alebo zabezpečiť prístup k hotovosti a jej akceptovanie.
O autorovi: Hakonvon Holst, narodený v roku 1999, sa od roku 2019 venuje výskumu náhrady hotovosti. V rokoch 2022 – 23 študoval na Slobodnej akadémii pre médiá a žurnalistiku. Okrem finančného sektora sa vo svojej práci zameriava na poľnohospodársku politiku a otázky životného prostredia. V minulosti publikoval okrem iného v Berliner Zeitung, Neue Osnabrücker Zeitung, Overton Magazin, NachDenkSeiten, Manova a na blogu Norberta Häringa.

Pokud byste se chtěli zásobit stříbrem na dobu krize, stačí napsat na můj e-mail: zdenek@chcemeslobodu.sk

Více o tomto úžasném kovu se dozvíte v mém podrobném videu: