Dezinformácie sa šíria rýchlejšie ako pravda

Bratislava 14. júna (TASR) – Falošné správy a tzv. deepfakes sa pre svoju atraktivitu často šíria oveľa rýchlejšie ako pravdivé informácie. Aj preto je kľúčovou úlohou novinárov šíriť overené fakty. Boj proti dezinformáciám je však pre novinárov náročný, keďže často čelia nedostatku ľudských aj finančných zdrojov. V rozhovore pre TASR na to poukázal Symeon Papadopoulos. Vedie skupinu MeVer v gréckom Informačnom technologickom inštitúte Centra pre výskum a technológie Hellas (CERTH) a je expertom na overovanie multimediálneho obsahu pomocou umelej inteligencie (AI).

„Na druhej strane stoja veľmi dobre financované dezinformačné kampane štátov a spoločností, ktoré majú k dispozícii veľa peňazí a technológií. Novinárom, naopak, často chýba prístup k pokročilým technológiám či adekvátne školenia. Aby týmto výzvam dokázali lepšie čeliť, musia si zvyšovať kvalifikáciu. Potrebujú podporu, keďže sa nemôžu spoliehať len sami na seba. Je to však boj, ktorý treba vybojovať,“ povedal Papadopoulos.

Problém podľa neho čiastočne spočíva aj v tom, že umelá inteligencia, ktorá má pomáhať v boji proti dezinformáciám a deepfakes, zároveň, paradoxne, prispieva k ich šíreniu. „AI sa dá zneužiť na zväčšenie rozsahu dezinformačných operácií. Môže napríklad generovať falošné články a pomocou botov a agentov ich šíriť vo veľkom rozsahu. Takú záplavu dezinformácií nemôže zvládnuť ani armáda novinárov. Potrebujú nástroje a umelú inteligenciu špecializovanú na tento účel,“ doplnil pre TASR Papadopoulos.

Ako príklad uviedol, že umelá inteligencia dokáže automaticky rozpoznať, keď bol obrázok alebo video vygenerované či zmanipulované pomocou AI. Môže tiež pomôcť s overovaním faktov, s návrhom článkov a ich prispôsobením rôznym publikám. „Môže skutočne maximalizovať produktivitu novinárov a byť im dôveryhodnou oporou. Existujú rôzne nástroje a metódy založené na umelej inteligencii, ktoré môžu novinári a overovatelia faktov používať. Tento boj je však náročný, keďže metódy zavádzania ľudí sa neustále zdokonaľujú,“ skonštatoval.

Umelú inteligenciu vníma ako multiplikátor sily. Upozornil však, že popri využívaní AI v boji proti dezinformáciám sú nevyhnutné aj vzdelávanie, mediálna gramotnosť, pravidlá na ochranu používateľov a mechanizmy na ich vymoženie. „Spoločnosti, ktoré nerešpektujú práva ľudí, by mali čeliť prísnym postihom,“ uzavrel.

Odborníci z CERTH-u budú aj s ďalšími európskymi expertami spolupracovať so slovenským Kempelenovým inštitútom inteligentných technológií (KInIT) v projekte lorAI – Low Resource AI podporenom v grantovom programe Horizon Europe. Šesťročný projekt má inštitút pozdvihnúť na centrum excelentnosti v oblasti AI, prepojiť akademickú sféru s biznisom a priniesť pokrok vo vývoji jazykových modelov pre slovenčinu.