DEVIATA KRAJSKÁ ORGANIZÁCIA STRANY SMER….?
V sobotu som sa vrátil z Bratislavy, kde som počas minulého týždňa absolvoval niekoľko zaujímavých stretnutí s ľuďmi podobného zmýšľania, prakticky s jedinou výnimkou všetko o generáciu mladšími.
Niečo sa podarilo, niečo nie. Tak to už býva na tomto svete. Stretnutie so mnou odmietli cez inú osobu z tlačového odboru Úradu vlády SR – vraj nevidia potrebu osobne sa stretnúť so mnou keďže som im aj tak už poslal moje obsiahle reakcie do New Yorku, Londýna a Bruselu na negatívne články v denníkoch New York Times a The Guardian o slovenskej vláde a rovnako aj moje otvorené listy komisárovi Reyndersovi a celému vedeniu Európskej komisie v angličtine a slovenčine, spustené zároveň ako petícia na podporu krokov vlády R. Fica v decembri 2023. V poriadku, rešpektujem …..nik samozrejme nie je povinný stretnúť sa so mnou, hoci som mal pár otázok a tém práve pre tlačový odbor nášho premiéra. Zaujímala by ma najmä odpoveď na otázku, či mi ten mladý pehavý študent práva, čo sa postavil proti dekanovi Burdovi, napísal pravdu, že keď pre novinára Andrew Higginsa z denníka New York Times organizoval ako fixer jeho septembrový krajne zaujatý článok o Robertovi Ficovi, vraj predtým požiadali o stretnutie a rozhovor na Úrade vlády a niekoľkých ministerstvách, ale všade dostali zamietavá odpoveď. Neviem, ale rád by som vedel, či ten mladík hovorí pravdu, alebo si vymýšľal. V každom prípade článok v denníku New York Times, rovnako ako článok The Guardian, boli plné neprávd, krajne neobjektívnych a tendenčných vyjadrení, ktoré nemajú so serióznou žurnalistikou nič spoločné, ale rozhodne to nemožno brať na ľahkú váhu lebo ide o veľké zahraničné periodiká a mne osobne naozaj nie je jedno, čo sa tam píše o premiérovi Ficovi a jeho vláde.
Otázniky mám okrem iného aj preto, lebo som bol v minulosti riaditeľom Slovenskej informačnej agentúry a istý čas dokonca aj generálnym riaditeľom sekcie Slovenskej informačnej agentúry Úradu vlády SR a všetkých novinárov zo zahraničia som vždy prijal na rozhovor o situácia na Slovensku a osobne im sprostredkoval rozhovory so slovenskými politikmi – od guvernéra národnej banky, cez ministrov vlády, až po premiéra, vrátane návštevy Gabčíkovskej priehrady a školy s vyučovacím jazykom maďarským na južnom Slovensku. Nielen sprostredkoval a vybavil stretnutia, ale ich aj v angličtine tlmočil. Preto by som rád vedel ako sa to robí teraz, a či sa vôbec niečo v tom robí aj dnes….. Nevadí, nedozvedel som sa, hoci by som bol rád pomohol. Ak o skúsenosti a konštruktívne podnety nie je záujem, nedá sa nič robiť. Iba písať komentáre…..
Keď som sa pripravoval na pracovnú cestu do Bratislavy – obávam sa, že poslednú toho druhu – vzal som si so sebou množstvo podkladov a materiálov z dávnejšej i nedávnej minulosti v oboch jazykoch – anglickom aj slovenskom. S dlhoročnou spolupracovníčkou sme sa zhodli, že toho je vlastne toľko, ako keby sme boli 23 rokov deviatou krajskou organizáciou strany SMER-SSD, hoci nie sme ani len členmi Ficovej strany. Ak by sme tou krajskou organizáciou boli, vedeli by sme dať na stôl konkrétny odpočet činnosti, a nebolo by toho vôbec málo. Len tak mimochodom, keď sme v decembri 2023 spustili petíciu na podporu krokov vlády R. Fica, poslal som o tom informáciu listom samotnému premiérovi Ficovi, predsedovi NR SR Pellegrinimu a ministrovi Šutajovi Eštokovi v nádeji, že sa informácia o tej petícii dostane na krajské a okresné organizácie oboch strán a podpíšu ju desaťtisíce ľudí. Na naše prekvapenie, informácia o našej petícii sa nedostala zo straníckych centrál ani len na kraje a okresy, takže o nej členovia strany vôbec nevedeli. Ak by tú petíciu nebola spropagovala Infovojna, Slobodný vysielač, Hlavný denník a eReport, nezískala by ani tých 7 000 hlasov, ktoré doteraz má. V danej situácii si tu už človek občas pripadá ako idiot…. Občan zostal za dverami. 1/2