Deväť krajín EÚ vyzýva na ukončenie obchodu s izraelskými osadami

Brusel 19. júna (TASR) – Deväť členských štátov Európskej únie vyzvalo Európsku komisiu (EK), aby predložila návrhy na zastavenie obchodu s izraelskými osadami na okupovaných palestínskych územiach. Vyplýva to z listu, ktorý vo štvrtok získala agentúra Reuters, píše TASR.

List bol adresovaný šéfke zahraničnej politiky EÚ Kaji Kallasovej a podpísali ho ministri zahraničných vecí Belgicka, Fínska, Írska, Luxemburska, Poľska, Portugalska, Slovinska, Španielska a Švédska.

Európska únia je najväčším obchodným partnerom Izraela a podieľa sa približne tretinou na jeho celkovom obchode s tovarom. Dvojstranný obchod s tovarom medzi EÚ a Izraelom dosiahol vlani objem 42,6 miliardy eur, no nie je jasné, aký podiel na ňom mali osady, píše Reuters.

Ministri spomínaných krajín upozorňujú na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z júla 2024, podľa ktorého je izraelská okupácia palestínskych území a osídľovanie nezákonné. Súd zároveň uviedol, že štáty by mali podniknúť kroky, aby zabránili obchodným alebo investičným aktivitám zachovávajúcim túto situáciu.

„Nevideli sme žiadny návrh na začatie diskusií o tom, ako efektívne ukončiť obchodovanie s tovarom a službami pochádzajúcimi z nelegálnych osád,“ uviedli ministri. „Potrebujeme, aby EK vypracovala návrhy pre konkrétne opatrenia, ktoré zabezpečia súlad Únie so záväzkami identifikovanými súdom,“ dodali.

Belgický minister zahraničných vecí Maxime Prévot vyhlásil, že Európa musí zabezpečiť súlad svojej obchodnej politiky s medzinárodným právom. „Obchod nemožno oddeliť od našich právnych a morálnych povinností,“ uviedol.

List ministrov prichádza pred zasadnutím Rady EÚ pre zahraničné veci, ktoré sa uskutoční 23. júna v Bruseli. Šéfovia diplomacie dvadsaťsedmičky budú rokovať o vzťahoch Únie s Izraelom. Očakáva sa, že na stretnutí dostanú hodnotenie, či Izrael dodržiava doložku o ľudských právach, ktorá je súčasťou asociačnej dohody upravujúcej politické a hospodárske vzťahy medzi oboma stranami. Únia sa rozhodla preveriť dodržiavanie tejto dohody v reakcii na vývoj situácie v Pásme Gazy a na podnet viacerých členských štátov.