Klimatické protesty sa konali vo viacerých nemeckých mestách vrátane Berlína, Hamburgu a Bonnu. Ich ú?astníci vyzývali vládu spolkového kancelára Olafa Scholza, aby prestala s ?ažbou ropy, uhlia a zemného plynu a skoncovala s investíciami do fosílnych palív. Niektorí demonštranti držali transparenty s heslami „Zachrá?te našu budúcnos?“ alebo „Zem na prvom mieste„.
Organizátori tvrdia, že do demonštrácií, ktoré sa konali vo vyše 110 mestách po celej krajine, sa zapojilo viac ako 75.000 ?udí. Hovorky?a hnutia Piatky za budúcnos? Carla Reemtsmová pod?a svojich slov považuje masové protesty za „najdôležitejší spôsob, ako dosiahnu? zmenu„.
AFP píše, že podobný protest v roku 2019 prilákal ove?a vä?ší po?et ?udí – až 1,4 milióna. Hnutie vzniklo rok predtým, ke? švédska aktivistka Greta Thunbergová za?ala každý piatok na protest sedie? pred parlamentom v Štokholme. Vyhlásila, že v piatky nebude chodi? do školy, kým úrady neza?nú dodržiava? dohody o ochrane klímy.
Hnutie Piatky za budúcnos? v nasledujúcich rokoch rýchlo prerástlo do celosvetových štrajkov mládeže za ochranu klímy a pochodov, ktoré prilákali milióny ?udí. Po?as pandémie ochorenia COVID-19 sa však stala iniciatíva menej vidite?ná a v poslednom ?ase má problém získa? spä? svoj impulz, píše AFP.
Najnovšie protesty v Nemecku sa konali nieko?ko dní po tom, ?o tlaková níž Boris priniesla do niektorých ?astí strednej a východnej Európy prívalové dažde a rozsiahle záplavy, ktoré spôsobili spúš? a vyžiadali si 24 m?tvych.
Sebastian Bock, jeden z demonštrantov v Berlíne, v tejto súvislosti povedal, že záplavy sú pripomienkou toho, že katastrofické dôsledky zmeny klímy už poci?ujeme.
Odborníci tvrdia, že zmena klímy spôsobená emisiami skleníkových plynov zvyšuje zvyšuje po?et a intenzitu extrémnych poveternostných javov, ako sú napríklad prívalové dažde a záplavy.
Zdroj feed teraz.sk
