Desatinné znamienka sú praktickým spôsobom zaznamenávania ?ísel, ktorý v porovnaní so zlomkami umož?uje jednoduché zaznamenávanie napr. desatín, stotín ?i tisícin. Niektoré verzie desatinných ?ísel sú známe už z desiateho storo?ia z Damasku alebo z 13. storo?ia z ?íny. Systém záznamu desatinných ?ísel sa ustálil až v roku 1593 v?aka práci nemeckého matematika Krištofa Clavia, ktorý ich použil v astronomickej práci. Nový výskum však teraz nazna?uje, že Clavius vychádzal zo staršej štúdie prác benátskeho kupca Jána Blanchina, ktorý sa od roku 1441 do roku 1450 venoval astrológii.
Objav sa podaril kanadskému matematikovi Glenovi Van Brummelenovi z Trinity Western University po?as toho, ako viedol stredoškolský matematický tábor.
„Pamätám si, ako som s po?íta?om pobehoval hore-dolu po chodbách ubytovne, h?adal som niekoho, kto ešte nespí, a vykrikoval som: ‚Pozrite sa, pozrite sa! Tento týpek používal desatinné znamienka v 40. rokoch 15. storo?ia!‘,“ povedal Van Brummelen pre portál Nature News.
Myšlienka delenia celých ?ísel na menšie celky je prastará, matematici až do stredoveku však vä?šinou používali zlomky. Používanie desatinných ?ísel bolo doménou astronómov, no tí nepoužívali desiatkovú, ale šes?desiatkovú sústavu, ktorá vznikla rozdelením 360-stup?ového kruhu na 60 minút a každú minútu bolo ?alej možné rozdeli? na 60 sekúnd.
Matematici príležitostne používali zápisy pripomínajúce moderný zápis desatinných ?ísel (pomocou bodiek a ?iarok), uviedol Van Brummelen v štúdii zverejnenej v žurnále Historia Mathematica. Jednotliví matematici však používali rôzne systémy zápisu, ktoré si vzájomne neodovzdávali.
Van Brummelen v štúdii uvádza, že pokus o identifikáciu prvého desatinného znamienka sa môže javi? ako nemožný, ur?enie prvého použitia desatinnej bodky je jednoduchšie. Van Brummelen uvádza, že je ním dielo s názvom „Tabulae primi mobilis B“ o výpo?te súradníc nebeských objektov. Blanchinus sa stal správcom v rodine d’Esteovcov, ktorá vládla v Benátkach, a vypracovával pre ?u horoskopy. Niektoré tabu?ky v jeho dielach obsahujú zápis desatinných ?ísel s bodkou v tej istej podobe, v akej ho poznáme aj dnes z anglofónnych zápisov. V Európe sa vo všeobecnosti používa desatinná ?iarka.
Spôsob zápisu sa pomaly šíril, Clavius pravdepodobne poznal Blanchinove práce, uvádza José Chabás z Universitat Pompeu Fabra (UPF) v Barcelone. Autori vychádzajúci z Claviusa následne prebrali spôsob jeho zápisu s desatinnou bodkou, ktorý za?iatkom 17. storo?ia ustálil škótsky vynálezca logaritmov John Napier.
Zdroj feed teraz.sk
