V rezolúcii vyzvalo VZ OSN členské štáty, aby zaviedli konkrétne opatrenia proti beztrestnosti násilia páchaného na novinároch či iných pracovníkov médií. Podľa OSN majú členské štáty prijať opatrenia na predchádzanie násilia voči novinárom a zabezpečiť potrestanie páchateľov, ktorí ohrozili život a zdravie mediálnych pracovníkov. OSN vyzýva aj na to, aby členské štáty podporovali bezpečné prostredie pre novinárov.
Ukončenie beztrestnosti za trestné činy proti novinárom je podľa OSN jednou z najdôležitejších a najzložitejších výziev súčasnosti. Je to základný predpoklad na zaručenie slobody prejavu a prístupu k informáciám. Najnovšie údaje UNESCO o vraždách novinárov ukazujú, že celosvetová miera beztrestnosti za vraždy novinárov od roku 2006 zostáva šokujúco vysoká, a to na úrovni 85 percent.
Hlavná téma tohtoročného Medzinárodného dňa za ukončenie beztrestnosti za zločiny proti novinárom poukazuje na hrozby, ktorým vzdorujú novinárky v digitálnom priestore. Čelia hrozbám rodovo podmienených dezinformácií, sledovaniu, deepfakom a ďalším formám obťažovania.
Podľa Medzinárodnej federácie novinárov (IFJ) bolo v roku 2025 pri výkone práce zabitých najmenej 92 novinárov a mediálnych pracovníkov, väčšina zomrela vo vojnových zónach: 49 v Pásme Gazy, osem na Ukrajine a šesť v Sudáne. Novinári násilnou smrťou zomreli počas tohto roku aj v Kolumbii, Indii, Mexiku, Bangladéši, Peru, Rusku, Sýrii, Somálsku či v Jemene.
Aj podľa IFJ sú dnes novinárky terčom častých online nenávistných prejavov. K najvyššiemu počtu zabitých novinárok od roku 2017 došlo podľa federácie v roku 2022, keď ich pri výkone svojej práce zomrelo desať.
Zdroj feed teraz.sk
