Martin Luther 31. októbra 1517 pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu 95 téz proti odpustkom, pretože zvádzali ?udí k nesprávnemu presved?eniu, že hriechy odpúš?a pápež za peniaze a nie Boh na základe úprimného pokánia. Lutherovým vystúpením sa za?al proces reformácie – z latinského reformare, ?o znamená opravi?, da? znova do poriadku, ?o bolo narušené.
Luther pod?a vedúceho Katedry cirkevných dejín Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Michala Val?a nikdy nechcel rozbi? katolícku cirkev. Ke? pribil tézy na dvere wittenberského kostola, mal na mysli lokálnu, akademickú debatu o odpustkoch, nie revolúciu. Nebolo to pod?a neho búrlivé gesto vzdoru, ale pastorálne motivované volanie k diskusii.
„Jeho farníci totiž naleteli predava?om odpustkov typu Johanna Tetzela, ktorí s?ubovali: ‚Len ?o minca v truhle zazvoní, duša z o?istca do neba vyletí.‘ Luther sa právom obával, že ?udia si budú kupova? falošnú istotu ako náhradu za skuto?né pokánie,“ uviedol pre TASR Val?o.
Z tejto, pod?a neho nevinnej, udalosti urobili nezastavite?ný proces tri momenty. Prvým bola technológia kníhtla?e, ktorá umožnila rozšírenie téz po celom Nemecku skôr, ako Luther stihol zmierni? niektoré svoje ostré formulácie. Druhý moment súvisel s teologickým myslením, spor sa totiž rýchlo presunul od praxe k jadru a vynorili sa vážne teologické otázky: Aká je funkcia zákona, ?o je podstatou evanjelia a kto v cirkvi má autoritu o týchto veciach rozhodova?? Ak je autoritou Biblia, nie pápež, kde kon?í pokus o reformu a kde za?ína inštitucionálne rozdelenie kres?anstva?
Tretí moment súvisel aj s vtedajšou politikou, pretože nemecké kniežatá videli v reforma?nom hnutí príležitos? oslobodi? sa od Ríma. Napokon aj Luther prekro?il pod?a Val?a pomyselný rubikon, ke? v roku 1519 na Lipskej dišpute spochybnil neomylnos? pápeža.
Diskusia sa potom zmenila na ultimátum a neskôr na exkomunikáciu a kliatbu na Luthera a jeho spojencov. Svoje názory neodvolal ani na sneme ríšskych kniežat vo Wormse v roku 1521. Luther a jeho spolupracovníci spísali aj vyznanie, ktoré 25. júna 1530 pre?ítali cisárovi Karolovi V. na sneme v Augsburgu. Augsburské vyznanie je kres?anské vierou?né vyznanie založené na Lutherovej teológii a patrí ku k?ú?ovým textom reformácie a luteránskej teológie.
Reformácia sa pod?a Val?a dotkla teológie, bežného života veriacich a aj spolo?nosti. Zadefinovala základnú teologickú tézu, že nie zásluhy ani sprostredkovatelia, ale len Boží dar v Kristovi, prijatý vierou ako nezaslúžený dar Ducha Svätého, vedie k odpusteniu a spáse.
Pre veriacich priniesla tzv. všeobecné k?azstvo, ?o znamená, že každý pokrstený má priamy prístup k Bohu prostredníctvom Ježiša Krista ako jediného prostredníka. Reformácia umožnila veriacim aj prístup k Biblii v ich materinskom jazyku. Sviatosti sa prestali vníma? ako magické úkony, ale ako zas?úbenia pre vieru. Výrazne sa oslabil aj dualizmus – klérus verzus laici.
Z h?adiska spolo?enských vz?ahov spo?íva význam reformácie pod?a Val?a v tom, že Luther vyzdvihol hodnotu svetských povolaní. Ro?ník, obchodník, ale aj matka – ak konajú vo viere, slúžia Bohu rovnako ako k?az. Vyzdvihol sa význam vzdelania a cirkev by mala pod?a reforma?ného hnutia rešpektova? relatívnu autonómiu svetskej moci.
Reforma?né myšlienky sa šírili aj na území dnešného Slovenska. Hoci prvé cirkevné zbory s reforma?ným u?ením a praxou vznikali už v prvých desa?ro?iach po za?iatku reformácie v Nemecku, trvalo takmer 100 rokov od zverejnenia téz, kým aj na Slovensku formálne vznikla administratívne samostatná evanjelická cirkev. Proces jej vzniku urýchlila Žilinská synoda z roku 1610, na ktorej sa skonštituovala a vytvorila samostatná cirkevná organizácia evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
Jedinou „luteránskou cirkvou“ je pod?a Val?a Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV), ku ktorej sa hlási 5,27 percenta obyvate?ov SR. „Žiadna iná denominácia sa nehlási špecificky k ‚Lutherovskej‘ ?i wittenberskej teologickej tradícii. Reformovaná kres?anská cirkev má tiež korene v 16. storo?í a je jej ve?mi blízka, ale drží sa kalvínskej, nie luteránskej teológie. Iné protestantské cirkvi – metodisti ?i Cirkev bratská, vznikli neskôr, no myšlienkovo sa do zna?nej mieri prelínajú s ECAV,“ uviedol pre TASR Val?o.
Zárove? pripomenul, že v roku 2017 udelili titul Európske mesto reformácie Banskej Bystrici, Košiciam, Levo?i, Prešovu, Sabinovu, Kremnici, Kežmarku, Spišskej Novej Vsi a Banskej Štiavnici.
Zdroj feed teraz.sk
