Martin Luther 31. októbra 1517 pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu 95 téz proti odpustkom, pretože zvádzali ľudí k nesprávnemu presvedčeniu, že hriechy odpúšťa pápež za peniaze a nie Boh na základe úprimného pokánia. Lutherovým vystúpením sa začal proces reformácie – z latinského reformare, čo znamená opraviť, dať znova do poriadku, čo bolo narušené.
Luther podľa vedúceho Katedry cirkevných dejín Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Michala Valča nikdy nechcel rozbiť katolícku cirkev. Keď pribil tézy na dvere wittenberského kostola, mal na mysli lokálnu, akademickú debatu o odpustkoch, nie revolúciu. Nebolo to podľa neho búrlivé gesto vzdoru, ale pastorálne motivované volanie k diskusii.
„Jeho farníci totiž naleteli predavačom odpustkov typu Johanna Tetzela, ktorí sľubovali: ‚Len čo minca v truhle zazvoní, duša z očistca do neba vyletí.‘ Luther sa právom obával, že ľudia si budú kupovať falošnú istotu ako náhradu za skutočné pokánie,“ uviedol pre TASR Valčo.
Z tejto, podľa neho nevinnej, udalosti urobili nezastaviteľný proces tri momenty. Prvým bola technológia kníhtlače, ktorá umožnila rozšírenie téz po celom Nemecku skôr, ako Luther stihol zmierniť niektoré svoje ostré formulácie. Druhý moment súvisel s teologickým myslením, spor sa totiž rýchlo presunul od praxe k jadru a vynorili sa vážne teologické otázky: Aká je funkcia zákona, čo je podstatou evanjelia a kto v cirkvi má autoritu o týchto veciach rozhodovať? Ak je autoritou Biblia, nie pápež, kde končí pokus o reformu a kde začína inštitucionálne rozdelenie kresťanstva?
Tretí moment súvisel aj s vtedajšou politikou, pretože nemecké kniežatá videli v reformačnom hnutí príležitosť oslobodiť sa od Ríma. Napokon aj Luther prekročil podľa Valča pomyselný rubikon, keď v roku 1519 na Lipskej dišpute spochybnil neomylnosť pápeža.
Diskusia sa potom zmenila na ultimátum a neskôr na exkomunikáciu a kliatbu na Luthera a jeho spojencov. Svoje názory neodvolal ani na sneme ríšskych kniežat vo Wormse v roku 1521. Luther a jeho spolupracovníci spísali aj vyznanie, ktoré 25. júna 1530 prečítali cisárovi Karolovi V. na sneme v Augsburgu. Augsburské vyznanie je kresťanské vieroučné vyznanie založené na Lutherovej teológii a patrí ku kľúčovým textom reformácie a luteránskej teológie.
Reformácia sa podľa Valča dotkla teológie, bežného života veriacich a aj spoločnosti. Zadefinovala základnú teologickú tézu, že nie zásluhy ani sprostredkovatelia, ale len Boží dar v Kristovi, prijatý vierou ako nezaslúžený dar Ducha Svätého, vedie k odpusteniu a spáse.
Pre veriacich priniesla tzv. všeobecné kňazstvo, čo znamená, že každý pokrstený má priamy prístup k Bohu prostredníctvom Ježiša Krista ako jediného prostredníka. Reformácia umožnila veriacim aj prístup k Biblii v ich materinskom jazyku. Sviatosti sa prestali vnímať ako magické úkony, ale ako zasľúbenia pre vieru. Výrazne sa oslabil aj dualizmus – klérus verzus laici.
Z hľadiska spoločenských vzťahov spočíva význam reformácie podľa Valča v tom, že Luther vyzdvihol hodnotu svetských povolaní. Roľník, obchodník, ale aj matka – ak konajú vo viere, slúžia Bohu rovnako ako kňaz. Vyzdvihol sa význam vzdelania a cirkev by mala podľa reformačného hnutia rešpektovať relatívnu autonómiu svetskej moci.
Reformačné myšlienky sa šírili aj na území dnešného Slovenska. Hoci prvé cirkevné zbory s reformačným učením a praxou vznikali už v prvých desaťročiach po začiatku reformácie v Nemecku, trvalo takmer 100 rokov od zverejnenia téz, kým aj na Slovensku formálne vznikla administratívne samostatná evanjelická cirkev. Proces jej vzniku urýchlila Žilinská synoda z roku 1610, na ktorej sa skonštituovala a vytvorila samostatná cirkevná organizácia evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
Jedinou „luteránskou cirkvou“ je podľa Valča Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV), ku ktorej sa hlási 5,27 percenta obyvateľov SR. „Žiadna iná denominácia sa nehlási špecificky k ‚Lutherovskej‘ či wittenberskej teologickej tradícii. Reformovaná kresťanská cirkev má tiež korene v 16. storočí a je jej veľmi blízka, ale drží sa kalvínskej, nie luteránskej teológie. Iné protestantské cirkvi – metodisti či Cirkev bratská, vznikli neskôr, no myšlienkovo sa do značnej mieri prelínajú s ECAV,“ uviedol pre TASR Valčo.
Zároveň pripomenul, že v roku 2017 udelili titul Európske mesto reformácie Banskej Bystrici, Košiciam, Levoči, Prešovu, Sabinovu, Kremnici, Kežmarku, Spišskej Novej Vsi a Banskej Štiavnici.
Zdroj feed teraz.sk
