Židovský kódex, ktorý bol založený na rasovom vymedzení príslušnosti k židovstvu, vydala vláda vojnovej Slovenskej republiky 9. septembra 1941. Bola to najrozsiahlejšia právna norma vydaná v rokoch 1939 – 1945. Snem a prezident splnomocnili vládu na takéto konanie už v septembri 1940 ústavným zákonom.
V tejto súvislosti sa 9. september v Slovenskej republike pripomína ako Pamätný de? – De? obetí holokaustu a rasového násilia.
Pod?a Kataríny Zavackej z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) je odkaz tohto pamätného d?a jednoduchý a dal by sa zhrnú? slovami: „Každé ustúpenie od zásady, že všetci ob?ania si musia by? v právach rovní, vedie k strašným dôsledkom.“
Od polovice 19. storo?ia, v súvislosti s vývojom v oblasti ?udských práv a slobôd, dochádzalo aj na území dnešného Slovenska pod?a Zavackej k postupnému zrovnopráv?ovaniu ob?anov rôznych náboženských vyznaní. Teda aj k zrovnoprávneniu židovského náboženstva. S tým sa viazalo aj rušenie rôznych obmedzení pre Židov pri prístupe do škôl a do zamestnania, pri nadobúdaní majetku a podobne.
„Samozrejme, u ?asti obyvate?stva to vyvolávalo pocit ohrozenia domnelej vlastnej výnimo?nosti. Tento pocit rezonoval aj v prostredí majoritných kres?anských cirkví. Na stratu svojho výsostného postavenia reagovali šírením tvrdého antisemitizmu. Prostredníctvom straníckej tla?e a tiež kostolných kazate?níc sa tieto nenávistné re?i dostávali aj do najzapadlejších osád,“ uviedla pre TASR Zavacká.
V priebehu 1. svetovej vojny sa v rakúsko-uhorskej armáde protižidovské nálady tlmili, pretože ohrozovali obranyschopnos? štátu. No na konci vojny sa antisemitizmus opä? prejavil po?as sociálnych nepokojov spojených s rozvratom zásobovania a nedostatkom potravín. Obvini? z neho „židovského obchodníka“ bolo pod?a Zavackej ?ahšie, než rieši? problém.
Ve?kú zásluhu na potieraní antisemitských mýtov a s nimi spojenej nenávisti mal už po?as trvania rakúsko-uhorskej monarchie budúci prvý ?eskoslovenský prezident T. G. Masaryk. Po vzniku prvej ?eskoslovenskej republiky v roku 1918 boli sloboda vyznania a zákaz diskriminácie zakotvené priamo v jej ústave. To síce neznamenalo, že antisemitizmus zmizol, ale nebol tolerovaný. „Nástupom ?udákov k moci na jese? 1938 sa však toto politické smerovanie úplne obrátilo,“ zdôraznila Zavacká.
Protižidovskú politiku reprezentoval celý aparát vojnovej Slovenskej republiky. Nielen vláda, ale aj predstavitelia snemu, príslušníci Hlinkovej slovenskej ?udovej strany (HS?S), Hlinkovej gardy (HG), regionálni politici, ale aj dobová tla?.
„Iniciátorom protižidovskej politiky na Slovensku a jej ideovým predákom bol od októbra 1938 minister autonómnej vlády Dr. Ferdinand ?ur?anský. ?alším jej výrazným predstavite?om bol Vojtech Tuka, minister a neskôr predseda vlády, a samozrejme prezident Jozef Tiso. Menova? by sme mohli aj desiatky regionálnych ?udáckych ?inovníkov, aj pracovníkov administratívneho aparátu. Tu treba najmä poveda?, že samotný tzv. Židovský kódex neprinášal takmer ni? nové, len v súhrnnej forme zakotvil a rozširoval vtedy už platné ?iastkové protižidovské ustanovenia. Tým bolo viac vidno ich obludnos?,“ uviedla Zavacká.
Kódex bol rozpracovaný právny dokument s množstvom podrobností, ktoré konkretizovali jednotlivé reštrikcie vo?i Židom. Jeho tvorcovia sa otvorene inšpirovali nacistickými Norimberskými zákonmi z roku 1935. Zásadne obmedzoval osobné, ob?ianske, náboženské a spolo?enské práva Židov. Upravoval ich evidenciu, zavádzal verejné ozna?enie, vylu?oval ich zo škôl.
Obmedzenia sa týkali aj manželstva a pohlavného styku – zmiešané manželstvá mohli by? trestané až trojro?ným väzením, mimomanželský pohlavný styk dokonca piatimi rokmi. Zaoberal sa aj majetkovoprávnym postavením Židov a upravoval prevod židovského majetku do tzv. árijského vlastníctva.
Protižidovská politika vyústila k deportáciám Židov do nacistických koncentra?ných táborov, kde vä?šina z nich našla svoju smr?. Transporty zo Slovenska odchádzali do 20. októbra 1942, pri?om bolo vyvezených takmer 58.000 Židov. ?alšia vlna deportácií prebiehala od septembra 1944 do marca 1945. Do nacistických koncentra?ných táborov bolo celkovo deportovaných viac ako 70.000 židovských ob?anov zo Slovenska.
„Verejnos? si s obe?ami holokaustu spája skôr také udalosti, ako prijatie ústavného zákona o deportáciách, alebo odchod prvého transportu, no tu dobre vidno, že deportácie boli len dôsledok a celý proces sa za?al práve zbavením rovnoprávnosti ?asti ob?anov. Možno by sa dalo ís? ešte k skorším udalostiam, napríklad k dátumu vydania vládneho nariadenia o vymedzení pojmu žid z 18. z apríla 1939,“ dodala pre TASR Zavacká k tomu, ?i je 9. september, odkazujúci na prijatie Židovského kódexu, vhodným dátumom pripomenutia si tragédie slovenských Židov.
Ich utrpenie pripomínajú na Slovensku napríklad aj Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála neologická synagóga (odhalený 28. augusta 1997) a Múzeum holokaustu v Seredi, ktoré vzniklo v roku 2016 v priestoroch bývalého pracovného a koncentra?ného tábora.
Zdroj feed teraz.sk
