Pre Slovákov je tento de? symbolom neustáleho úsilia, odvahy a jednoty svojich predkov, ktorí položili základy moderného slovenského národa, kultúry a vedomostí. Zárove? je výzvou na zachovanie a rozvoj týchto hodnôt i dnes.
„Pamätný de? pripomína, že hoci existovali rôzne pokusy o založenie takéhoto spolku, žiaden iný nemal taký rozsah a význam ako Matica slovenská. Bola prvým celonárodným spolkom spájajúcim evanjelikov i katolíkov. Bola dokonca jediným povoleným slovenským spolkom v Uhorsku a získala podporu samotného cisára Františka Jozefa I., ktorý osobne na jej založenie prispel,“ povedala pre TASR pri príležitosti pamätného d?a hovorky?a MS Laura Hancová.
Myšlienka založi? národnú kultúrnu inštitúciu, ktorá by rozvíjala slovenskú kultúru, jazyk a osvetu, sa zrodila po?as boja Slovákov za jazykové a politické práva na za?iatku 19. storo?ia. Prvou slovenskou celonárodnou inštitúciou bol spolok Tatrín, ktorý vznikol na podnet ?udovíta Štúra v auguste 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Svoju ?innos? rozvíjal do roku 1848. Práve na jeho ?innos? o viac ako desa? rokov neskôr nadviazala MS.
O nieko?ko rokov neskôr, 6. a 7. júna 1861, sa zišli predstavitelia slovenského národa v Tur?ianskom Svätom Martine, aby po revolu?ných rokoch prijali a vyhlásili zásadný programový dokument. Ten ur?oval smerovanie k svojbytnosti slovenského národa. V prijatom Memorande národa slovenského bola aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku a zárove? sa ustanovil do?asný výbor, ktorý už za?iatkom augusta 1861 predložil uhorskému miestodržite?stvu stanovy MS.
Práve spomínaným súhlasom cisára Františka Jozefa I. so stanovami sa 21. augusta 1862 odstránili posledné prekážky jej vzniku. Panovník povolil MS ako „jednotu milovníkov národa a života slovenského“, ktorá nesmie vyvíja? politickú ?innos?.
Nasledujúci rok sa 4. augusta v rámci vyvrcholenia osláv tisícro?ného jubilea príchodu Cyrila a Metoda na Ve?kú Moravu uskuto?nilo v historickom centre Turca zakladajúce valné zhromaždenie MS. Pod?a záznamov z kroník sa vtedy zišlo štyri až pä?tisíc ?udí, ?o bolo dovtedy najvä?šie národné zhromaždenie na Slovensku. Za prvého predsedu bol na valnom zhromaždení zvolený katolícky biskup Štefan Moyzes a za prvého podpredsedu evanjelický superintendent Karol Kuzmány. Obaja symbolizovali spoluprácu medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi.
V roku 1867 došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu s následnou stup?ujúcou sa ma?arizáciou v Uhorsku. Uhorské úrady sa pozerali na pôsobenie MS s nevô?ou, až došlo po dvanástich rokoch jej ?innosti – 12. novembra 1875 – k násilnému zatvoreniu Matice a zhabaniu jej majetku. MS obnovila svoju ?innos? až 1. januára 1919 po vzniku ?eskoslovenskej republiky.
Matica slovenská nebola iba kultúrna inštitúcia – položila základy modernej slovenskej kultúry, osvety a vedy. „Na jej pôde vznikali prvé slovenské divadlo, film, múzejníctvo, archívnictvo ?i vedecké pracoviská. V ?asoch intenzívnej ma?arizácie bola Matica slovenská majákom národnej slobody, ostrovom, kde sa mohli realizova? slovenskí národovci, študenti, umelci a spisovatelia. Poskytovala im podporu, granty a platformu na rozvoj,“ vysvetlila Hancová.
V dejinách MS patrí 4. august k najvýznamnejším výro?iam a sviatkom. „Tento rok si de? Matice slovenskej pripomíname už víkend pred samotným pamätným d?om (1. – 2. augusta) prostredníctvom Medzinárodného krajanského festivalu v Martine. Program obsahuje podnetné diskusie, premietania a rôzne aktivity venované histórii, vzniku a významu Matice slovenskej, ako aj jej podpore Slovákom žijúcim v zahrani?í,“ informovala Hancová.
Hovorky?a pre TASR zárove? doplnila, že okrem toho miestne odbory MS, ktorých je viac ako 500 po celom Slovensku, si de? jej založenia tradi?ne pripomínajú samostatne vo svojich regiónoch. A to tak, že v rôznych mestách a obciach sa konajú kultúrne podujatia, ktoré zdôraz?ujú dôležitos? MS pre národnú kultúru a identitu.
Zdroj feed teraz.sk
