Pre Slovákov je tento deň symbolom neustáleho úsilia, odvahy a jednoty svojich predkov, ktorí položili základy moderného slovenského národa, kultúry a vedomostí. Zároveň je výzvou na zachovanie a rozvoj týchto hodnôt i dnes.
„Pamätný deň pripomína, že hoci existovali rôzne pokusy o založenie takéhoto spolku, žiaden iný nemal taký rozsah a význam ako Matica slovenská. Bola prvým celonárodným spolkom spájajúcim evanjelikov i katolíkov. Bola dokonca jediným povoleným slovenským spolkom v Uhorsku a získala podporu samotného cisára Františka Jozefa I., ktorý osobne na jej založenie prispel,“ povedala pre TASR pri príležitosti pamätného dňa hovorkyňa MS Laura Hancová.
Myšlienka založiť národnú kultúrnu inštitúciu, ktorá by rozvíjala slovenskú kultúru, jazyk a osvetu, sa zrodila počas boja Slovákov za jazykové a politické práva na začiatku 19. storočia. Prvou slovenskou celonárodnou inštitúciou bol spolok Tatrín, ktorý vznikol na podnet Ľudovíta Štúra v auguste 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Svoju činnosť rozvíjal do roku 1848. Práve na jeho činnosť o viac ako desať rokov neskôr nadviazala MS.
O niekoľko rokov neskôr, 6. a 7. júna 1861, sa zišli predstavitelia slovenského národa v Turčianskom Svätom Martine, aby po revolučných rokoch prijali a vyhlásili zásadný programový dokument. Ten určoval smerovanie k svojbytnosti slovenského národa. V prijatom Memorande národa slovenského bola aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku a zároveň sa ustanovil dočasný výbor, ktorý už začiatkom augusta 1861 predložil uhorskému miestodržiteľstvu stanovy MS.
Práve spomínaným súhlasom cisára Františka Jozefa I. so stanovami sa 21. augusta 1862 odstránili posledné prekážky jej vzniku. Panovník povolil MS ako „jednotu milovníkov národa a života slovenského“, ktorá nesmie vyvíjať politickú činnosť.
Nasledujúci rok sa 4. augusta v rámci vyvrcholenia osláv tisícročného jubilea príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu uskutočnilo v historickom centre Turca zakladajúce valné zhromaždenie MS. Podľa záznamov z kroník sa vtedy zišlo štyri až päťtisíc ľudí, čo bolo dovtedy najväčšie národné zhromaždenie na Slovensku. Za prvého predsedu bol na valnom zhromaždení zvolený katolícky biskup Štefan Moyzes a za prvého podpredsedu evanjelický superintendent Karol Kuzmány. Obaja symbolizovali spoluprácu medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi.
V roku 1867 došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu s následnou stupňujúcou sa maďarizáciou v Uhorsku. Uhorské úrady sa pozerali na pôsobenie MS s nevôľou, až došlo po dvanástich rokoch jej činnosti – 12. novembra 1875 – k násilnému zatvoreniu Matice a zhabaniu jej majetku. MS obnovila svoju činnosť až 1. januára 1919 po vzniku Československej republiky.
Matica slovenská nebola iba kultúrna inštitúcia – položila základy modernej slovenskej kultúry, osvety a vedy. „Na jej pôde vznikali prvé slovenské divadlo, film, múzejníctvo, archívnictvo či vedecké pracoviská. V časoch intenzívnej maďarizácie bola Matica slovenská majákom národnej slobody, ostrovom, kde sa mohli realizovať slovenskí národovci, študenti, umelci a spisovatelia. Poskytovala im podporu, granty a platformu na rozvoj,“ vysvetlila Hancová.
V dejinách MS patrí 4. august k najvýznamnejším výročiam a sviatkom. „Tento rok si deň Matice slovenskej pripomíname už víkend pred samotným pamätným dňom (1. – 2. augusta) prostredníctvom Medzinárodného krajanského festivalu v Martine. Program obsahuje podnetné diskusie, premietania a rôzne aktivity venované histórii, vzniku a významu Matice slovenskej, ako aj jej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí,“ informovala Hancová.
Hovorkyňa pre TASR zároveň doplnila, že okrem toho miestne odbory MS, ktorých je viac ako 500 po celom Slovensku, si deň jej založenia tradične pripomínajú samostatne vo svojich regiónoch. A to tak, že v rôznych mestách a obciach sa konajú kultúrne podujatia, ktoré zdôrazňujú dôležitosť MS pre národnú kultúru a identitu.
Zdroj feed teraz.sk
