„Jed rasizmu naďalej infikuje náš svet ako toxické dedičstvo kolonializmu a diskriminácie. Korumpuje komunity, blokuje príležitosti a ničí životy, pričom narúša samotné základy dôstojnosti, rovnosti a spravodlivosti. Ako nám pripomína téma tohtoročného Medzinárodného dňa boja proti rasovej diskriminácii, v roku 2025 si pripomíname 60. výročie Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie – silného globálneho záväzku odstrániť všetky formy rasovej diskriminácie,“ uviedol Guterres.
Generálny tajomník v posolstve vyzýva na všeobecnú ratifikáciu dohovoru a na to, aby ho štáty v plnej miere implementovali. Vyzýva vedúcich predstaviteľov, občiansku spoločnosť, ale aj bežných ľudí, aby sa postavili proti rasizmu vo všetkých jeho formách a podnikli kroky na to, aby sa duch dohovoru stal skutočnosťou. OSN je podľa neho hrdým spojencom v boji za dôstojnosť a rovnaké práva každého člena ľudskej rodiny. „Neprestaneme, kým sa svet bez rasovej diskriminácie nestane realitou,“ zdôraznil Guterres v posolstve.
Medzinárodný deň boja proti rasovej diskriminácii sa pripomína 21. marca a jeho dátum súvisí z udalosťami z 21. marca 1960, keď polícia v Sharpeville v Juhoafrickej republike (JAR) strieľala do účastníkov pokojnej demonštrácie. Protestovali proti legislatíve, v ktorej vtedajší juhoafrický režim apartheidu presadil rasistické prvky. Polícia zabila 69 účastníkov demonštrácie a ďalších 180 bolo zranených. O šesť rokov neskôr vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 21. marec za Medzinárodný deň boja proti rasovej diskriminácii.
V dňoch 31. augusta až 7. septembra 2001 sa v juhoafrickom Durbane konala Svetová konferencia OSN o rasizme, rasovej diskriminácii, xenofóbii a tolerancii. Zúčastnili sa na nej delegáti zo 150 štátov sveta. V Záverečnej deklarácii a Akčnom programe, schválených v Durbane, a potvrdených OSN 26. februára 2002, sa zdôrazňuje potreba vyvíjať úsilie v troch oblastiach: v lepšej prevencii akejkoľvek formy diskriminácie, v prísnejšej represii proti každému trestnému činu a inému previneniu s rasistickým motívom a v účinnejšej podpore obetí takých činov v ich snahe za dôstojnosť a spravodlivosť.
V súčasnosti prakticky všetky krajiny sveta uznávajú, že rasizmus a diskriminácia majú zhubný vplyv na spoločnosť a predstavujú hrozbu pre jej bezpečnosť a stabilitu. Aj všetky prvky moderného zotročovania sa považujú za zločin proti ľudskosti a za hlavné zdroje rasizmu. Ľudstvo i dnes, možno viac ako v minulosti, musí odhaľovať rôzne prejavy rasizmu. Objavujú sa totiž nové formy diskriminácie, vytláčania na okraj spoločnosti, čím sa ohrozuje aj to, čo sa podarilo v minulých rokoch v danej oblasti dosiahnuť.
Slovenská republika v súvislosti s rasizmom a diskrimináciou na národnej úrovni prijala viaceré zmeny trestného práva a legislatívne opatrenia. Na medzinárodnej úrovni je SR na úrovni OSN viazaná Medzinárodným dohovorom o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie s platnosťou od 18. októbra 1974, takisto Medzinárodným dohovorom o potlačení a trestaní zločinu apartheidu s platnosťou od 1. októbra 1976.
Slovensko prijalo aj Rámcové rozhodnutie Rady Európskej únie z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie. Informácie o rasizme, xenofóbii či antisemitizme v SR v rámci svojej pôsobnosti zhromažďuje a poskytuje Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.
Zdroje: https://unis.unvienna.org/; https://www.un.org/en/observances/end-racism-day
Zdroj feed teraz.sk
