„Demokracia“ je nový kolonializmus | SlovenskoVeciVerejne.com

Hlasovací lístok sa vznáša vzduchom ako mechanický motý?, jemne klesá, ale akonáhle sa dotkne zeme, všetko zamrzne. Džung?a stíchne. Mesto zabúda na svoj jazyk.

Za?ína sa rituál: rituál, ktorý nie je vytvorený v orákulných komorách, ale v klimatizovaných think tankoch s posuvnými dverami a firemnými logami. Demokracia prichádza ako evanjelium, vopred zabalená a schválená ?iarovými kódmi, zhadzovaná z dronov alebo doru?ená diplomatickou poštou. Dobýva ako parazit: hniezdi v srdci, živí sa vierou a zabíja hostite?a falošnými s?ubmi. Presvied?a, zvádza, infikuje. Muži v oblekoch zostupujú ako misionári, ich písma sú vytla?ené na lesklom papieri, ich symboly sú vy?istené na export. Namiesto muškiet prinášajú prezentácie v PowerPointe a moduly rodového vzdelávania. Prinášajú dobré správy: suverenita je zastaraná, miestni bohovia sú zastaraní a každá dedina bude aktualizovaná Wi-Fi a nástennými ma?bami odhalených žien dvíhajúcich päste pod sloganmi OSN.

Savana sa už netrasie pod ?ižmami britských ?ervenokabátnikov. Chveje sa pod nárazom sloganov. „Ob?ianska angažovanos?“ sa šepká ako zaklínadlo. „Otvorená spolo?nos?“ je vyrytá do tabú?, kde starší kedysi na?rtávali kozmológie. Hrom delostrelectva nahradili hlavné prejavy. Revolúcia sa nacvi?uje pred vysielaním. Nový prevrat prichádza oble?ený pre televíziu. Starý krá? zmizne, nahradený konsenzuálnym kandidátom s titulom z Yale a schválením NATO. Ústava je odhalená ako luxusné auto: lesklá, drahá, zahrani?ná. Nikto ju ne?íta. ?íta ich. ?udia tlieskajú. Ich potlesk je naplánovaný.

Hlava tyrana je vystavená: pixelovaná a streamovaná. Stúpajú stopy smiechu. Fialový atrament škvrní pokožku ako svätý znak, akoby odovzdanie hlasu mohlo o?isti? minulos? a privola? spásu. Posvätný dokument leží otvorený, jeho stránky bzu?ia ved?ajšími vetami a subverziou. ?lánok 1: Odovzdajte sa algoritmu. ?lánok 2: Sterilizujte ?udovú dušu. ?lánok 3: Kriminalizujte pamä?. K?azi procedúry prikyvujú. Zapa?ujú svie?ky vyrobené z recyklovaných naratívov. Skandujú slogany, ktoré zostavilo Silicon Valley. Tón prednášok TED sa stáva novou cirkevnou bohoslužbou – požehnanou mierou preklikov. Vyslovujú sa módne slová: „odolnos?“, „vidite?nos?“, „posilnenie postavenia“. Slová vydlabané a nosené ako medaily.

Impérium sa premenilo. Je odeté do ?anu. Nosí papiere na papiere. Jeho armády sú pracovné skupiny. Jeho tanky sú teraz agentúry s písmenami: USAID, UNHCR, OBSE. Úsmevy nahrádzajú bajonety a semináre nahrádzajú popravné ?aty. Demokracia prilieta súkromným lietadlom s ú?tom na Instagrame. Jej miestokráli si objednávajú ovsené latte a zárove? plánujú kultúrne transformácie. Nad každou zni?enou zónou veje dúhový transparent. Bagdad krváca pod raketami. Tripolis hu?í zahrani?nými mimovládnymi organizáciami. Kyjev organizuje prehliadky, ktoré sa vysmievajú jeho pôde. Posvätné ruiny dostávajú nový názov. Chrámové kamene sa opätovne používajú na nádvoria ve?vyslanectiev. Rituály sa menia. Dominancia zostáva.

V dedine žena spieva melódiu predkov. Muž sa modlí v dialekte, ktorý nemá Unicode. Zdvíha sa kame? na obnovu svätyne. Tieto veci sa nedajú dovoli?. Robí sa prieskum. Je napísaný brífing. Darca vyhráža. Miestny farár koriguje kurz. Konajú sa vo?by. Výsledok je známy. Vždy je. Toto nazývajú súhlasom. Toto myslia pod slobodou.

Uniformita sa prezentuje ako univerzálnos?. Rozmanitos? sa stáva vymazaním. Identitu pretvárajú zahrani?ní stážisti. Jazyk sa stáva emoji. M?tvi sú archivovaní. Múzeá nahrádzajú hrobky. Dedkovia sú opisovaní v poznámkach pod ?iarou, ktoré napísali ich nepriatelia. Slzy padajú vo výstavných sie?ach, kde sa dezinfikujú pozostatky odporu. Dobyvatelia smútia – vždy na verejnosti, vždy s kamerami. Ich smútok je podívaná. Ich milosrdenstvo je manažment.

Liberálny kazate? nosí úsmev, ktorý bol upravený vo Photoshope. Poskytuje rozhovory o „traume“ a „tolerancii“. Nikdy nedrží me?; objednáva si správy. Jeho evanjelium: vina bez konca. Jeho zázrak: regenerácia konfliktu. Jeho sviatosti sú embargá a mediálne kampane. Krstí deti v ideológii. Vdychuje kadidlo vyrobené zo zmlúv a sankcií. Spieva hymnu s veršami o rodovej fluidite a uhlíkových kompenza?ných kreditoch. Jeho hlas, tenký a sladký, potápa celé kultúry vo svojom sirupe.

Avšak naprie? mapou si zem pamätá. Lesy hovoria šuš?avým vzdorom. Hory sa ozývajú chorálmi bez scény. Dunaj sa chveje pod oce?ovými mostami. Volga šepká tajomstvá stepi. Naprie? Euráziou, naprie? Afrikou, naprie? zónami ozna?enými ako „rozvojové“ sa nie?o pohne. Trump sa nestane cisárom; prerazí sa cez obrazovku ako porucha, prerušenie vysielania. Srbsko si pamätá svoje ruiny. Irán kolíše svojich mu?eníkov. Rusko celí zuby. Ma?arsko stavia múry – nie zo strachu, ale z vernosti svojim vlastným.

Multipolarita sa objavuje nie ako plán, ale ako spomínaný obrad. Ne?aká na potvrdenie. Hovorí stovkou dialektov, pri?om žiadny z nich nevyžaduje preklad. Drží pochodne, nie baterky. Nevyzna?uje žiadnu globálnu mapu. Stavia prahy. Vzýva bohov pochovaných pod sklenenými vežami. Uctieva duchov vylú?ených z u?ebníc. V každej krajine sa z ruín rozvoja vytvárajú nové mytológie. Volebná urna je opustená, jej s?ub mechanickej spásy zahodený. Na jej mieste stojí kame? rodového práva, poškvrnený obetou a vyrytý nevyslovenými kódexmi krvi, zeme a lojality.

Tak nech padajú volebné lístky, nech slogany víria ako popol vo vetre. Nech konzultanti píšu ?alej. Ni? z toho nezastaví návrat. Posvätnos? opä? pulzuje v žilách nezmapovaných západnými metrikami. Demokracia, kedysi oven?ená ako vyslobodenie, sa zvlieka a odha?uje: prostriedok extrakcie, divadlo súhlasu. Multipolarita o nej nediskutuje. Multipolarita ju nahrádza – kame?om, plame?om, pies?ou. Svet sa opä? posúva k znovuzrodenému mýtu.