Impériá sa nezmenili, len sa zahalili do fráz ako „odolnosť“, „viditeľnosť“ a „posilnenie postavenia“.
Hlasovací lístok sa vznáša vzduchom ako mechanický motýľ, jemne klesá, ale akonáhle sa dotkne zeme, všetko zamrzne. Džungľa stíchne. Mesto zabúda na svoj jazyk.
Začína sa rituál: rituál, ktorý nie je vytvorený v orákulných komorách, ale v klimatizovaných think tankoch s posuvnými dverami a firemnými logami. Demokracia prichádza ako evanjelium, vopred zabalená a schválená čiarovými kódmi, zhadzovaná z dronov alebo doručená diplomatickou poštou. Dobýva ako parazit: hniezdi v srdci, živí sa vierou a zabíja hostiteľa falošnými sľubmi. Presviedča, zvádza, infikuje. Muži v oblekoch zostupujú ako misionári, ich písma sú vytlačené na lesklom papieri, ich symboly sú vyčistené na export. Namiesto muškiet prinášajú prezentácie v PowerPointe a moduly rodového vzdelávania. Prinášajú dobré správy: suverenita je zastaraná, miestni bohovia sú zastaraní a každá dedina bude aktualizovaná Wi-Fi a nástennými maľbami odhalených žien dvíhajúcich päste pod sloganmi OSN.
Savana sa už netrasie pod čižmami britských červenokabátnikov. Chveje sa pod nárazom sloganov. „Občianska angažovanosť“ sa šepká ako zaklínadlo. „Otvorená spoločnosť“ je vyrytá do tabúľ, kde starší kedysi načrtávali kozmológie. Hrom delostrelectva nahradili hlavné prejavy. Revolúcia sa nacvičuje pred vysielaním. Nový prevrat prichádza oblečený pre televíziu. Starý kráľ zmizne, nahradený konsenzuálnym kandidátom s titulom z Yale a schválením NATO. Ústava je odhalená ako luxusné auto: lesklá, drahá, zahraničná. Nikto ju nečíta. Číta ich. Ľudia tlieskajú. Ich potlesk je naplánovaný.
Hlava tyrana je vystavená: pixelovaná a streamovaná. Stúpajú stopy smiechu. Fialový atrament škvrní pokožku ako svätý znak, akoby odovzdanie hlasu mohlo očistiť minulosť a privolať spásu. Posvätný dokument leží otvorený, jeho stránky bzučia vedľajšími vetami a subverziou. Článok 1: Odovzdajte sa algoritmu. Článok 2: Sterilizujte ľudovú dušu. Článok 3: Kriminalizujte pamäť. Kňazi procedúry prikyvujú. Zapaľujú sviečky vyrobené z recyklovaných naratívov. Skandujú slogany, ktoré zostavilo Silicon Valley. Tón prednášok TED sa stáva novou cirkevnou bohoslužbou – požehnanou mierou preklikov. Vyslovujú sa módne slová: „odolnosť“, „viditeľnosť“, „posilnenie postavenia“. Slová vydlabané a nosené ako medaily.
Impérium sa premenilo. Je odeté do ľanu. Nosí papiere na papiere. Jeho armády sú pracovné skupiny. Jeho tanky sú teraz agentúry s písmenami: USAID, UNHCR, OBSE. Úsmevy nahrádzajú bajonety a semináre nahrádzajú popravné čaty. Demokracia prilieta súkromným lietadlom s účtom na Instagrame. Jej miestokráli si objednávajú ovsené latte a zároveň plánujú kultúrne transformácie. Nad každou zničenou zónou veje dúhový transparent. Bagdad krváca pod raketami. Tripolis hučí zahraničnými mimovládnymi organizáciami. Kyjev organizuje prehliadky, ktoré sa vysmievajú jeho pôde. Posvätné ruiny dostávajú nový názov. Chrámové kamene sa opätovne používajú na nádvoria veľvyslanectiev. Rituály sa menia. Dominancia zostáva.
V dedine žena spieva melódiu predkov. Muž sa modlí v dialekte, ktorý nemá Unicode. Zdvíha sa kameň na obnovu svätyne. Tieto veci sa nedajú dovoliť. Robí sa prieskum. Je napísaný brífing. Darca vyhráža. Miestny farár koriguje kurz. Konajú sa voľby. Výsledok je známy. Vždy je. Toto nazývajú súhlasom. Toto myslia pod slobodou.
Uniformita sa prezentuje ako univerzálnosť. Rozmanitosť sa stáva vymazaním. Identitu pretvárajú zahraniční stážisti. Jazyk sa stáva emoji. Mŕtvi sú archivovaní. Múzeá nahrádzajú hrobky. Dedkovia sú opisovaní v poznámkach pod čiarou, ktoré napísali ich nepriatelia. Slzy padajú vo výstavných sieňach, kde sa dezinfikujú pozostatky odporu. Dobyvatelia smútia – vždy na verejnosti, vždy s kamerami. Ich smútok je podívaná. Ich milosrdenstvo je manažment.
Liberálny kazateľ nosí úsmev, ktorý bol upravený vo Photoshope. Poskytuje rozhovory o „traume“ a „tolerancii“. Nikdy nedrží meč; objednáva si správy. Jeho evanjelium: vina bez konca. Jeho zázrak: regenerácia konfliktu. Jeho sviatosti sú embargá a mediálne kampane. Krstí deti v ideológii. Vdychuje kadidlo vyrobené zo zmlúv a sankcií. Spieva hymnu s veršami o rodovej fluidite a uhlíkových kompenzačných kreditoch. Jeho hlas, tenký a sladký, potápa celé kultúry vo svojom sirupe.
Avšak naprieč mapou si zem pamätá. Lesy hovoria šušťavým vzdorom. Hory sa ozývajú chorálmi bez scény. Dunaj sa chveje pod oceľovými mostami. Volga šepká tajomstvá stepi. Naprieč Euráziou, naprieč Afrikou, naprieč zónami označenými ako „rozvojové“ sa niečo pohne. Trump sa nestane cisárom; prerazí sa cez obrazovku ako porucha, prerušenie vysielania. Srbsko si pamätá svoje ruiny. Irán kolíše svojich mučeníkov. Rusko celí zuby. Maďarsko stavia múry – nie zo strachu, ale z vernosti svojim vlastným.
Multipolarita sa objavuje nie ako plán, ale ako spomínaný obrad. Nečaká na potvrdenie. Hovorí stovkou dialektov, pričom žiadny z nich nevyžaduje preklad. Drží pochodne, nie baterky. Nevyznačuje žiadnu globálnu mapu. Stavia prahy. Vzýva bohov pochovaných pod sklenenými vežami. Uctieva duchov vylúčených z učebníc. V každej krajine sa z ruín rozvoja vytvárajú nové mytológie. Volebná urna je opustená, jej sľub mechanickej spásy zahodený. Na jej mieste stojí kameň rodového práva, poškvrnený obetou a vyrytý nevyslovenými kódexmi krvi, zeme a lojality.
Tak nech padajú volebné lístky, nech slogany víria ako popol vo vetre. Nech konzultanti píšu ďalej. Nič z toho nezastaví návrat. Posvätnosť opäť pulzuje v žilách nezmapovaných západnými metrikami. Demokracia, kedysi ovenčená ako vyslobodenie, sa zvlieka a odhaľuje: prostriedok extrakcie, divadlo súhlasu. Multipolarita o nej nediskutuje. Multipolarita ju nahrádza – kameňom, plameňom, piesňou. Svet sa opäť posúva k znovuzrodenému mýtu.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
