„My sme tu, aby sme monitorovali situáciu. Na to máme mandát a o tom podávame správu Európskemu parlamentu,“ priblížila. Rokovania vedené či už s občianskou spoločnosťou, poslancami parlamentu alebo predstaviteľmi vlády označila za konštruktívne a postavené na vzájomnom rešpekte. Kompasom činnosti monitorovacej skupiny sú podľa nej európske zmluvy, ktoré sa členské štáty EÚ dobrovoľne zaviazali rešpektovať.
V zisteniach poukázala na nevhodnú rétoriku vládnych predstaviteľov nielen voči opozícii, ale aj voči sudcom či médiám. „Nezávislé médiá sú tiež jednou z garancií demokratických hodnôt,“ zdôraznila.
Členovia delegácie viedli podľa nej aj diskusie o zmenách v trestnej politike štátu, skrátení premlčacích lehôt pre korupčné trestné činy či o existencii ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku. Kritizovala napríklad využívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania.
Hovorila tiež o obavách zo zníženia úrovne redakčného pluralizmu po transformácii Rozhlasu a televízie Slovenska. Zmeny v zákone o mimovládnych organizáciách zas podľa nej môžu viesť až k zníženiu motivácie darcov. „Obávame sa, že (zmeny) budú znamenať nadmernú administratívnu záťaž, najmä pre malé organizácie, ale predovšetkým spochybňujeme celú otázku práva na súkromie,“ spresnila.
V prípade navrhovanej novelizácie Ústavy SR poukázala na potrebu rešpektovania nadradenosti európskeho práva pred národným. „Nie je zatiaľ jasné, či nájde väčšinu v parlamente,“ podotkla. Podľa nej návrh vyvoláva „veľký otáznik“ ohľadom jeho súladu s článkom 2 Zmluvy o Európskej únii.
Existujú podľa nej indície, ktoré naznačujú, že sa Slovensko uberá tzv. maďarskou cestou. „Preto treba viesť veľmi ťažkú diskusiu,“ zdôraznila. Podčiarkla však, že o schvaľovaných zákonoch vedie vláda SR s Európskou komisiou diskusiu, čo hovorí o ochote spolupracovať. Doplnila, že monitorovacia skupina vypracuje správu so zisteniami, mohlo by prísť tiež k stretnutiu viacerých výborov. „Rozmýšľame nad tým, že pošleme Európskej komisii list, aby sme zdôraznili naše obavy,“ doplnila.
„Mnohé z týchto reforiem sú nové. Potrebujeme trochu času, aby sme zistili, ako fungujú,“ uzavrela Wilmésová.
Predseda Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) Javier Zarzalejos informoval, že delegácia absolvovala počas dvoch dní viac ako 15 stretnutí so zainteresovanými stranami. „Všetci nám dali veľmi dôležité informácie na to, aby sme naplnili účel misie,“ ozrejmil a diskusie taktiež označil za konštruktívne.
Súčasťou delegácie boli okrem Zarzalejosa (Španielsko) a Wilmésovej (Belgicko) aj Milan Uhrík (SR) a Daniel Freund (Nemecko). Do Bratislavy pricestovali, aby sa oboznámili s najnovšími informáciami o situácii v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv.
Zdroj feed teraz.sk
