Deklarácia o zvrchovanosti SR bola prijatá pred 32 rokmi

Bratislava 17. júla (TASR) – Od prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky (SR) uplynie v stredu 17. júla 32 rokov. Poslanci vtedajšej Slovenskej národnej rady (SNR) ju prijali 17. júla 1992. Bolo to v ?ase, ke? bolo Slovensko ešte sú?as?ou ?eskej a Slovenskej Federatívnej Republiky (?SFR), ale už prebiehali rozhovory ?eskej a slovenskej politickej reprezentácie o ?alšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a ?echmi.

Na základe zákona Národnej rady (NR) SR z 20. októbra 1993 je Výro?ie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR pamätným d?om Slovenskej republiky.

Po parlamentných vo?bách, ktoré sa konali 5. – 6. júna 1992, sa ví?azné politické subjekty v ?echách a na Slovensku, Ob?ianska demokratická strana (ODS) a Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), dohodli na vzájomných rokovaniach o riešení štátoprávnych problémov vtedajšej federácie. Zo strán, ktoré sa po vo?bách dostali do parlamentu, mala vznik samostatnej SR v programe len Slovenská národná strana (SNS). Ví?azné HZDS navrhovalo prijatie deklarácie aj novej Ústavy SR a vyhlásenie referenda o štátoprávnom usporiadaní.

Rokovania slovenskej a ?eskej reprezentácie na ?ele s premiérmi Vladimírom Me?iarom a Václavom Klausom sa za?ali krátko po vo?bách 9. júna 1992. Pre odlišné predstavy o podobe spolo?ného štátu sa však skon?ili neúspechom.

Deklaráciou o zvrchovanosti SR sa grémium SNR zaoberalo 13. júla 1992, ke? oznámilo, že dokument sa bude schva?ova? nadpolovi?nou vä?šinou hlasov poslancov. Poslanci neschválili návrh Františka Mikloška (KDH), aby parlament prijal návrh na vyhlásenie referenda o vystúpení SR z ?SFR na základe ústavného zákona. Naopak, podporili návrh Vladimíra Miškovského (SNS), aby sa o prijatí deklarácie hlasovalo deklaratívne, teda nie pomocou hlasovacieho zariadenia.

Foto: TASR – Vladimír Benko

V slovenskom parlamente sa deklarácia prerokúvala 17. júla 1992. Slávnostné zasadnutie SNR viedol jej vtedajší predseda Ivan Gašparovi?. Zú?astnili sa na ?om ústavní ?initelia, predstavitelia Federálneho zhromaždenia (FZ), vlády ?SFR, cirkevní hodnostári a zahrani?ní hostia – poslanci Európskeho parlamentu.

Premiér Me?iar v rozprave ozna?il prijatie deklarácie za kvalitatívny zlom, na ktorý Slováci ?akali vyše 1000 rokov. Za jej prijatie napokon hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa hlasovania zdržali.

O tri dni neskôr, 20. júla 1992, aj v reakcii na prijatie deklarácie rezignoval ?eskoslovenský prezident Václav Havel. Svoj krok odôvodnil slovami: „Tak, ako sa nechcem sta? brzdou historického vývoja, nechcem by? ani dosluhujúcim úradníkom.“

Premiéri Me?iar a Klaus sa na rokovaní v legendárnej brnianskej vile Tugendhat 26. augusta 1992 napokon dohodli na rozdelení ?esko-Slovenska na dva samostatné štáty bez konania referenda.

V nadväznosti na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR schválili poslanci 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej ú?innosti 1. októbra 1992 sa zmenil názov slovenského parlamentu na Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR). Samostatná SR vznikla 1. januára 1993.