Pripomenuli, že na rok 2024 po?íta rozpo?et so schodkom na úrovni 5,97 % HDP. Zaradí sa tak na chvost krajín eurozóny, a to už druhý rok po sebe. Oproti vládou o?akávanej skuto?nosti v minulom roku by mal deficit medziro?ne klesnú? o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.). Na dosiahnutie tohto cie?a sa uvažuje s opatreniami na úrovni približne 0,8 % HDP.
V ?alších dvoch rokoch sú ciele rozpo?tu nastavené na postupné znižovanie schodku o 1 p. b. ro?ne, zatia? však bez špecifikovaných opatrení na ich naplnenie. „Na dosiahnutie cie?ov je potrebné v roku 2025 prija? ?alšie opatrenia vo výške 1,1 % HDP a v roku 2026 dodato?ných 0,5 % HDP. Bez týchto opatrení rozpo?et pre roky 2025 a 2026 uvažuje s deficitmi na úrovni 6,1 %, resp. 5,6 % HDP,“ vy?íslili analytici.
Scenár NBS vidí vývoj verejných financií odlišne. Za rok 2023 o?akáva deficit na úrovni 5,6 % HDP, ?o je menej v porovnaní s predpokladom vlády o 0,9 p. b. K lepšiemu výsledku pod?a ekonómov prispieva najmä nižšie ?erpanie bežných, ale aj kapitálových výdavkov. Nižší deficit spôsobuje aj financovanie energoopatrení z prostriedkov EÚ, ktorých celkový vplyv NBS predpokladá v roku 2023, ?i nižšie ?erpanie eurofondov.
Na druhej strane, v roku 2024 o?akáva scenár centrálnej banky deficit na úrovni 6,4 % HDP, ?o predstavuje negatívne riziko oproti rozpo?tu vo výške 0,5 p. b. „Bez prijatia dodato?ných konsolida?ných opatrení sa tak v scenári NBS nepredpokladá medziro?né znižovanie deficitu, ale jeho nárast o 0,8 % p. b.,“ zdôraznili analytici.
Riziká sú pod?a nich na strane príjmov aj výdavkov. O?akávajú nižšie da?ové príjmy kvôli konzervatívnejším predpokladom ekonomického vývoja. Ide najmä o dane a odvody z trhu práce a dane zo spotreby. NBS predpokladá tiež vyššie ?erpanie investícií financovaných z vlastných zdrojov a vyššie výdavky na avizovanú pomoc s vysokými cenami energií. Pozitívne riziko vidia analytici naopak v o?akávaných úsporách z nevy?erpania všetkých rozpo?tových rezerv, predpoklade o nižšom spolufinancovaní investícií z eurofondov, rozdielnom o?akávanom vplyve niektorých opatrení a nižšom plnení vybraných bežných výdavkov.
Aj pri dosiahnutí stanovených rozpo?tových cie?ov by mal verejný dlh SR postupne narasta? a v roku 2026 presiahnu? úrove? 60 % HDP, upozornili analytici. Tým sa bude vz?a?ova? hornej hranici dlhovej brzdy a tvorba bezpe?nej rezervy na prípadné zhoršenie ekonomického rastu sa odkladá na roky za horizontom predloženého rozpo?tu.
„Verejné financie tak zostávajú vo ve?mi zranite?nej pozícii. Nesplnenie rozpo?tových cie?ov, pozastavenie konsolidácie alebo iné neo?akávane vplyvy umocnené o zvýšené náklady na starnutie populácie môžu vies? k neudržate?nej trajektórii dlhu a nedôvere zo strany finan?ných trhov,“ varovali analytici NBS.
Ministerstvo financií (MF) SR v reakcii pripomenulo, že aj v tomto prípade ide len o jeden z ?alších odhadov jednej z inštitúcií. Rezort sa na?alej riadi svojim záväzkom, ktorý po?íta s poklesom deficitu zo 6,5 % HDP v minulom roku na 5,97 % HDP v roku 2024.
„Konštatovanie NBS vychádza zo scenára spracovaného zo strany NBS, ktorého detaily a vstupy MF SR nepozná. Preto nie je možné sa k nemu vyjadri?,“ dodalo ministerstvo.
Zdroj feed teraz.sk
