„Zobrať peniaze (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi a nechať riziká na nás – tak to sa nestane, aby bolo jasné,“ povedal De Wever.
Svetové agentúry vo štvrtok s odvolaním na denník Financial Times informovali o Merzovom návrhu o využívaní ruských aktív. EÚ by podľa neho mohla tieto peniaze Kyjevu poskytnúť bez zasahovania do vlastníckych práv Ruska. Peniaze by boli vrátené až po tom, čo Rusko zaplatí Ukrajine vojnové reparácie.
Väčšina týchto zmrazených aktív – približne 170 miliárd eur – sa nachádza v spoločnosti Euroclear v Bruseli. V súčasnosti sa na podporu Ukrajiny využívajú iba úroky z týchto aktív, objasňuje Belga. Avšak Belgicko odmietlo použiť samotné aktíva zo strachu, že by mohlo byť vystavené arbitrážnym žalobám a jedného dňa by bolo nútené ich vrátiť.
Poskytnutie zmrazených ruských aktív Ukrajine formou pôžičky by taktiež značne zaťažilo verejné financie Belgicka. Tamojšia vláda počíta s 25-percentnou daňou z príjmu právnických osôb z ruských aktív, aby pomohla financovať svoj záväzok zvýšiť výdavky na obranu na dve percentná HDP. Ak by EÚ schválila návrh nemeckého kancelára, De Wever by musel hľadať alternatívne zdroje príjmov.
Belgický premiér na okraj 80. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku povedal, že k takémuto kroku nikdy nedôjde. Zhabanie aktív centrálnej banky tretej krajiny by podľa neho vytvorilo nebezpečný precedens, a to nielen pre Belgicko, ale pre celú EÚ.
„Ak štáty uvidia, že peniaze centrálnych bánk môžu zmiznúť, ak to európskym politikom príde vhod, mohli by sa rozhodnúť stiahnuť svoje rezervy z eurozóny,“ varoval De Wever.
De Wever tvrdí, že by európski politici mali spolu viac rokovať. „Všetkým som povedal: rád sa porozprávam. Poďme sa rozprávať a niečo vymyslieť, namiesto toho, aby sme denne vyjadrovali názory. To ma dosť frustruje,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
