Home Slovensko Darčeky nerozdávajú iba Ježiško, či Dedo Mráz, ale aj poleno

Darčeky nerozdávajú iba Ježiško, či Dedo Mráz, ale aj poleno

0
Darčeky nerozdávajú iba Ježiško, či Dedo Mráz, ale aj poleno

Bratislava/svet 24. decembra (TASR) – Na Slovensku nosí dar?eky pod strom?ek Ježiško, inde úradujú Dedo Mráz i Viano?né poleno. Paleta zázra?ných bytostí a predmetov, ktoré v Európe rozdávajú viano?né dar?eky, je skuto?ne pestrá – niektoré sú známe, iné viac ?i menej zvláštne. TASR prináša výberový textový preh?ad nosite?ov viano?ných dar?ekov v Európe.

Najznámejším nosite?om dar?ekov na Slovensku je Ježiško, hoci v uplynulých rokoch za?ína prenika? Santa Claus. Kým sa však Santa usídlil vo svojej primárnej doméne (USA), prešiel z Európy hodný kus cesty a zaslúži si samostatnú správu.

Možno si to ?lovek vždy neuvedomí, no Ježiško okrem Slovenska rozdáva dar?eky aj v ?esku (Ježíšek), Ma?arsku (Jézuska) a Rakúsku (Christkind). Deti navštevuje i vo ve?kých ?astiach Nemecka a Švaj?iarska, Talianska (Bambino Ges) a Po?ska (Dzieci?tko). Vo vä?šine krajín Európy si rozdávanie dar?ekov zvy?ajne “delia” dve rôzne bytosti. Výnimka je Po?sko, kde dar?eky rozdáva zrejme najviac rôznych nosite?ov z celej Európy – pä?. Okrem Ježiška ich rozdáva aj ?wi?ty Miko?aj (Svätý Mikuláš), Gwiazdor a Gwiazdka (Hviezdko a Hviezdi?ka) a Anio?ek (Anjelik). Výnimo?ne sa vyskytuje aj Dziadek Mróz (Dedo Mráz), ktorý do Po?ska prišiel z východu Európy.

Mikuláš okrem Po?ska obdarúva deti aj na západe Ukrajiny a Bieloruska, o povinnosti sa však delí s Dedom Mrázom. Ten pôsobí na východe oboch štátov, v Rusku, i na Balkáne, kde navštevuje deti v Bulharsku a štátoch bývalej Juhoslávie – okrem Chorvátska. Tam deti obdarúva Djed Boži?njak (Dedo Vianoce).

Zvláštnos?ou Deda Mráza je, že dar?eky nerozdáva na Vianoce alebo Prvý sviatok viano?ný, ale na Silvestra alebo Nový rok. Pripomína tak Bazila Ve?kého, ktorý obdarúva deti v Grécku. Bazil bol rovnako ako Mikuláš kres?anský biskup. Žil v Caesarei kapadóckej a v 4. storo?í bol jednou z vedúcich osobností kres?anstva. Zomrel 1. januára 379, grécke deti preto obdarúva práve v tento de?. ?oraz vä?šej ob?ube sa však v Grécku za?ína teši? Santa Claus.

Bytos? rozdávajúca dar?eky má naj?astejšie podobu starca s bielou bradou a bielymi vlasmi odetého v ?ervenom kožuchu lemovanom bielou kožušinou. Meno zvy?ajne možno preloži? ako Otec Vianoce, Viano?ný muž, Viano?ný otec alebo Viano?ný starec a navštevuje deti od Turecka cez Taliansko, Chorvátsko, Maltu, Pyrenejský polostrov, Francúzsko, Britské ostrovy, Benelux, sever Nemecka až po Pobaltie a Fínsko, ktoré je však tak trochu výnimkou. Joulupukki v doslovnom preklade síce znamená “Viano?ný kozol”, dar?eky však rozdáva starec, ktorý akoby z oka vypadol Santovi. Joulupukki na rozdiel od neho ale nebýva na Severnom póle, ale v Laponsku.

V Nórsku nosí dar?eky Julenissen, vo Švédsku zase Jultomten. Obe mená možno preloži? ako Viano?ný trpaslík, v sú?asnosti však už obe bytosti výzorom pripomínajú skôr Santa Clausa. Na Islande rozdávajú dar?eky Jólasveinar (Viano?ní chlapíci). Kým v Po?sku pôsobí najvä?šie množstvo jedine?ných “dar?ekonosi?ov”, Island jednozna?ne ví?azí v ich najvä?šom po?te, pretože Viano?ných chlapíkov je až 13. Deti postupne navštevujú od 12. decembra a ve?er ?o ve?er im do topánok na okne nade?ujú odmeny pod?a správania v daný de? – ak poslúchali, dostanú nejakú drobnos? alebo sladkos?, ak neposlúchali, dostanú hnilý zemiak. Jólasveinar výzorom do istej miery pripomínajú Santa Clausa, no v menšom – drobní starci so snehobielymi bradami a vlasmi. Nosia ov?ie hune a oble?enie z vlny a na hlave majú kon?isté ?iapky, ktoré im spo?ívajú na pleciach alebo chrbátoch.

Zrejme najzvláštnejším európskym nosite?om dar?ekov je Tió de Nadal (Viano?né poleno). Pochádza z katalánskej mytológie a v ?asti Španielska (Katalánsku, Aragónsku a na Mallorke), Andorre a v Occitánií vo Francúzsku prináša malé dar?eky. Tió má tradi?ne podobu oby?ajného dutého dreveného polena, v nedávnej minulosti sa však za?alo objavova? i poleno s nama?ovanými o?ami, ústami a nosom s dvomi ?i štyrmi nohami. Ak si deti chcú zaisti? hojnú nádielku, musia sa o Tió stara?. Od 8. decembra ho preto pravidelne k?mia jedlom a prikrývajú látkou, aby mu nebola zima.

Na Štedrý de? alebo Prvý sviatok viano?ný bolo zvykom, že deti Tió ?iasto?ne vložili do krbu a odišli sa z miestnosti pomodli? za hojnú nádielku. V sú?asnosti už však vä?šina domácností nekúri tuhým palivom, preto sa vkladanie do oh?a vynecháva podobne ako modlitba. Deti však napriek tomu miestnos? opúš?ajú a po návrate šibú Tió palicami, recitujú pri tom tradi?né básne, a žiadajú ho o štedros?. Potom postupne siahajú pod prikrývku, kde ich ?akajú nielen rôzne chutné drobnosti ako mandle, lieskovce, ovocie, ?i nugáty, ale i drobné hra?ky. Vä?šie dar?eky nosia v celom Španielsku Papá Noel, (Ocko Vianoce) alebo Reyes Magos (Traja králi), vo Francúzsku Pre Noël (Otec Vianoce).

Tió však má ve?mi zvláštny spôsob nosenia dobrôt – poleno ich… „kaká“. Práve preto je ve?mi dôležité dobre sa o? pred Vianocami stara? a výdatne ho k?mi?, aby bola nádielka hojná.

Zdroj feed teraz.sk

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here