Chcem sa uprostred široko sledovaného súdneho procesu s Dannym Kollárom na Špecializovanom trestnom súde pristaviť na chvíľu pri ňom nie ako zástupcovi rodu Homo politicus, práve naopak. Tento raz ma zaujíma aký je Danny ako človek, ako bežná ľudská bytosť a osobnosť mimo sféry politiky, s bezpochyby výraznými osobnými vlastnosťami, povahovými črtami a temperamentom. Aký teda vlastne Danny vo svojom jadre je?
Začnem trochu inak, lebo sa musím najprv pristaviť pri jeho nedeľnej hlasovke s mimoriadne expresívnym a spontánnym odkazom všetkým priateľom, fanúšikom a kolegom komentátorom v predvečer začiatku súdneho pojednávania v Pezinku. Vo svojom dlhom hlasovom posolstve pozdravil menovite všetkých. Meno za menom, každému sa zvlášť poďakoval, každému vzdal úctu a vyjadril rešpekt za podporu, ktorou je celé mesiace doslova zasypaný najrôznejšími cestami a spôsobmi. Záleží mu na každom jednom človeku, ktorý ho má rád a stojí pri ňom. Prehral som si tú jeho dojímavú hlasovku pozorne tri razy a je z nej cítiť jedna podstatná vec. To nebola od Dannyho žiadna rutinná povinná jazda – svojich blízkych prívržencov a kolegov z celého Slovenska a zahraničia nepozdravil a nepoďakoval sa im len preto, lebo sa to v slušnej spoločnosti PATRÍ. Tie pozdravy všetkým, jednému za druhým, išli priamo z Dannyho srdca. On sa v ten večer jednoducho nemohol uložiť spať skôr, kým sa s každým srdečne nepozdraví – za takých stiesnených podmienok a okolností, za akých je to v jeho momentálnej situácii možné. Ak by mohol, bol by určite každého objal. Mne sa pri tom zdalo, možno som sa mýlil, že ľudí síce pozdravoval a poďakoval sa im pevným zvonivým hlasom, ale mal som pocit, že sa snaží, aby sa mu hlas pritom nechvel emóciou. Taký Danny je – kamarátsky, všímavý, vnímavý a vďačný za dobré slovo.
Strávil som s ním na dva razy spolu šesť hodín. Nie je to veľa, ale vzhľadom na moju profesiu to nie je ani málo. Bol to náš spoločný obed medzi štyrmi očami v bratislavskej reštaurácii vlani jedenásteho februára a o tri dni neskôr aj spoločná večera v trojici v štýlovej karpatskej kolibe nad Modrou. Okrem toho som s ním viac razy telefonoval ešte kým bol v Anglicku a potom aj po príchode do Bratislavy.
Čakal ma pred bratislavskou vlakovou stanicou a hneď tam na mieste ma kamarátsky objal. Danny je oveľa vyšší ako som si myslel. Ja to kus chlapa, z ktorého vyžaruje na všetky strany sveta pozitívna energia. Len čo vstúpi do miestnosti, zaplní ju svojou energiou nenásilným a nevtieravým spôsobom. Som od neho o 28 rokov starší, to je celá jedna veľká generácia….. ale vekový rozdiel nebol medzi nami cítiť. Stretli sa pritom na tej stanici dva úplne odlišné typy temperamentu – pričom Danny je jednoznačne výrazný extrovert. Ja ho vnímam ako zmiešaný typ temperamentu – v niečom sangvinik a v niečom cholerik. Väčšina ľudí je zmiešaný typ. Ja som skôr čosi ako introvertnejší „kríženec“ sangvinika s melancholikom. Danny je naopak každým cólom výrazný, akčný a po každej stránke prirodzený vodcovský typ. Ak by sa ocitol v partii ľudí, na ktorých sa v horách zrútila lavína, každého z nich vlastnoručne vyhrabe spod snehu, energicky sa postaví na čelo a nájde cestu do bezpečia.
Osobne sa musím priznať, že mi mimoriadne konvenovala jeho prirodzená a nefalšovaná úcta k môjmu veku ako ku staršiemu kolegovi. Danny dostal dobrú výchovu z domu, nevyvyšuje sa mladícky nad nikoho, nevnucuje svoj názor ako býva v súčasnosti zvykom. Pozorne počúva, hlavne ak sú názory a vyjadrenia o nejakej skutočnosti alebo probléme vecné, konkrétne a bez zbytočnej vaty. Tú nemá rád, Danny je muž činu. Netreba dlhé litánie, Danny okamžite pochopí nielen jadro prezentovaného problému ale zaujímajú ho aj všetky okrajové súvislosti. Ku skúsenosti druhého sa stavia s porozumením, uvážlivo a empaticky. Danny Kollár ťa nikdy neurazí, nezosmiešni, neoklame a nepodrazí. Pod pevnou fasádou je však zároveň aj človek s mimoriadne citlivou dušou.
Zdroj telegram
