Išiel som do Anglicka na historickú dovolenku. Zmenila sa z toho archeologická expedícia, ktorá odha?ovala kosti kedysi ve?kej civilizácie.

Všetky turistické pamiatky sú stále tam. Stále môžete vidie? striedanie stráží v Buckinghamskom paláci, spomenú? si na „V“ pre ví?azstvo v Churchillových vojnových miestnostiach alebo sa necha? inšpirova? k modlitbe vo Westminsterskom opátstve. Ale to sú len historické artefakty, ako napríklad egyptské pyramídy alebo Akropola v Grécku. Ideály a vä?šina ?udí, ktorí v ne veria, sú už dávno pre?.

Bol som v Londýne necelých 24 hodín predtým, ako teroristický útok zabil dvoch ?udí v manchesterskej synagóge. Polícia tiež zabila teroristu, 35-ro?ného imigranta sýrskeho pôvodu menom Džihád Al-Šámí, o ktorom tvrdili, že sa pris?úbil ISIS. Dvaja nevinní Židia sú m?tvi a prí?inou bola chodiaca, hovoriaca metafora. Židovskí ob?ania priznali, že útok bol šokujúci, ale nie prekvapujúci, vzh?adom na nárast antisemitizmu v Anglicku.

O dva dni neskôr protestovali tisíce „pro-Palestín?anov“ okolo Trafalgarského námestia. Sledoval som, ako polícia zatýka nieko?ko radikálov, zatia? ?o dav skandoval „Slobodu za Palestínu“. Britský premiér Keir Starmer vyzval všetkých, aby neprotestovali pri príležitosti 7. októbra, výro?ia útoku na Izrael, pretože to pod?a neho bolo „nebritské“. Bohužia?, v dnešnej dobe je to až príliš britské. Británia doviezla milióny ?udí, ktorí necítia žiadnu vernos? k jej národu ani k jej viere. Priniesli so sebou nenávis? vo?i židovskému ?udu aj západnej civilizácii.

11. októbra pochodovali v Londýne státisíce „propalestínskych“ demonštrantov, ktorí uzavreli ulice a podniky. Ani prímerie v Gaze ich neuspokojilo. Je to Starmerova chyba. Uznal palestínsky štát, odmenil Hamas za jeho barbarský útok na Izrael a povzbudil demonštrantov.

Teraz sa vláda musí snaži? vyzera? dobre. Pod?a agentúry Reuters univerzitám povedala, že musia „prija? prísnejšie opatrenia na ochranu židovských študentov“. Nový prieskum YouGov však hovorí, že každý piaty Brit má antisemitské názory. Posolstvo pre Židov v Anglicku sa zdá by? znepokojivo podobné tomu, aké bolo v Nemecku v 30. rokoch 20. storo?ia: vypadnite, kým ešte môžete.

To je len jeden aspekt zlyhávajúceho britského štátu. Niektorí Briti chápu, že im bola ukradnutá história a kultúra, ale boja sa svojej vlády nato?ko, že s tým nie sú ochotní alebo schopní ni? urobi?. Jeden obyvate?, ktorého som stretol, sa bál nosi? britskú vlajku zo strachu pred zatknutím. Tá istá osoba ozna?ila Anglicko za „kresadlo“, ktoré by sa mohlo zmeni? na ob?iansku vojnu.

Tieto pocity nie sú prekvapujúce. ?len Labouristickej strany v britskom parlamente, Jeevun Sandler, 12. októbra vyzval Anglicko, aby odstránilo svoju vlajku z pouli?ných lámp, pretože ju považujú za „nevítanú“ pre imigrantov. Miestnu politi?ku vyšetrovala polícia po tom, ?o povedala, že sa „tu narodila a vyrastala“. A nedávna štúdia Centra pre štúdium nenávisti na Univerzite v Leicesteri sa s?ažuje, že vidiecke Anglicko je „prevažne biele“ a potrebuje „inklúziu“.

Nejde len o politiku. Canterburská katedrála, skuto?ne majestátny pamätník kres?anstva a západnej civilizácie, sa premenila na miesto pre graffiti umeleckú demonštráciu úpadku a pádu Anglicka. Christianity Today to vysvet?uje ako „umeleckú výstavu s názvom ‚Po?ujte nás‘, ktorá obsahuje do?asné graffiti nálepky nalepené na kamenné piliere Canterbury a ktorej cie?om je zdôrazni? menšiny a zárove? klás? náro?né otázky Bohu.“ Umelec Alex Vellis sa sám opisuje ako „agentúrneho škriatka“. Presne osoba, ktorú by ste si vybrali na výzdobu jedného z najznámejších náboženských miest sveta.

To, ?o Vellis urobil, nie je umenie. Je to znesvätenie. V?aka Bohu, že som katedrálu videl tesne pred touto zradou.

Ve?ké inštitúcie prijali komplex viny, ktorý toto všetko spôsobuje. Je bežné, že turistickí sprievodcovia, zamestnanci múzeí a docenti zap??ajú svoje prednášky ?avicovými témami o zmene klímy a imigrácii. Mnohé historické miesta, ktoré som navštívil, rýchlo démonizovali britskú históriu. Prieskumník a súkromník Sir Francis Drake, ktorý hrdinsky bránil Anglicko pred španielskou armádou, je v námornom múzeu, ktoré pomohol inšpirova?, kritizovaný ako otrokár.

Britské médiá sú horšie. BBC je takmer smiešne ?avicová. Diskusie o teroristickom útoku v Manchestri prekrývala typickým refrénom „ale Izrael“. Iné médiá neboli také zlé, ale to ve?a nehovorí. Dokonca aj reklamy ukazujú zabudované predsudky. V televízii som videl najmenej 13 reklám UNICEF UK. Devä? bolo o poskytovaní pomoci Gaze, jedna ?alšia bola pre Jemen. Neboli tam žiadne reklamy o pomoci kres?anom, ktorí sú genocídovaní v Afrike. Alebo dokonca o pomoci moslimom v ?íne alebo Mjanmarsku, kde sú tiež prenasledovaní. Samozrejme, na týchto miestach nebojujú proti Izraelu.

Starmerove po?etné zlyhania ho robia ve?mi nepopulárnym a Reformná strana má v prieskumoch vysoké preferencie a vyzerá to tak, že by mohla v budúcich vo?bách zví?azi?. Britská reakcia spo?íva v ešte vä?šom zakro?ení. Namiesto toho, aby vláda bránila svoju vlastnú históriu a kultúru, bojuje proti nim. Už teraz je každý rok zatknutých 12 000 ?udí za to, ?o hovoria online.

Britský politik a novinár Daniel Hannan zhrnul tieto problémy otázkou: „Pre?o je to?ko britských lídrov protibritských?“

Tieto problémy už existujú aj tu v Amerike, len sa ešte tak silno nezakorenili. Anglicko je možno o 10 alebo 20 rokov pred nami. Môže to slúži? ako varovanie alebo poh?ad na náš nevyhnutný úpadok. Naše kampusy sú plné indoktrinovaných mladých ?udí, ktorí nepoznajú históriu a dychtivo idú nies? akýko?vek transparent, ktorý zni?í Ameriku a Západ. Nezáleží na tom, ?i je to vlajka komunizmu alebo Hamasu.

V Anglicku sú niektorí, ktorí sa nevzdali. Ale strach je, že je už neskoro. A pri poh?ade po Anglicku je ?ažké cíti? sa inak. Pre Ameriku ešte nie je neskoro… ešte.