Na rozhádanom Slovensku vznikli v poslednom ?ase za vypätých politicko-spolo?enských pomerov dva nové politické subjekty, teda dve celkom nové politické strany – Zdravý Rozum a Právo na Pravdu. Tú prvú založil kres?ansko-konzervatívne orientovaný intelektuál Ján Baránek, tú druhú pragmatický podnikate? Zoroslav Kollár. Obaja sú aj so svojimi spolupracovníkmi medzi?asom dostato?ne známi. Je to dobre ?i zle?
Robert Fico sa nedávno najmenej dva razy pozastavil nad tým, že do nasledujúcich volieb už zrejme pôjde až 31 politických strán, že je to ve?a a že by možno stálo za úvahu nejakým spôsobom obmedzi? príliš ve?ký po?et politických strán na Slovensku. Takto nejako som si interpretoval jeho poznámky na adresu fragmentovanej domácej politickej scény. S istou nostalgiou pri tom spomenul, že v minulosti bola situácia jasná a ?itate?ná – myslel tým zrejme situáciu pred zhruba dvadsiatimi až dvadsiatimi piatimi rokmi – ke? tu existovali plus mínus tri, nanajvýš štyri politické tábory – silná ?avica, výrazná pravica, národná strana a akési protoliberálne hnutie v štádiu zárodku.
Dostal som od skeptického ?itate?a otázku ?o hovorím na vznik dvoch nových politických subjektov so silnými lídrami, ktoré sa pomerne výrazne etablujú vo vedomí spolo?nosti s výdatnou pomocou sociálnych sietí a internetu. ?o ja na to hovorím? Predovšetkým, podobná situácia je predsa aj v ?echách. Ak chce niekto vlastnú politickú stranu a splní pre jej existenciu príslušné predpoklady, tak ju bude ma?, ?i sa to komu pá?i alebo nie. Vznik nových politických strán na Slovensku je predovšetkým prejavom nespokojnosti s daným stavom nielen pokia? ide o dianie doma, ale aj vo svete. Vznik nových politických subjektov môžem ako komentátor akurát tak bra? na vedomie a vzia? to ako fakt, ni? viac. Ni? viac v tom zmysle, že to jednoducho vnímam ako snahu h?ada? riešenia a odpovede na smerovanie spolo?nosti za sú?asnej extrémnej názorovej polarizácie a vyhrotených vz?ahov dvoch táborov – koalície a opozície. Na tej polarizácii má výrazný podiel a hlavnú zásluhu najmä Šime?kovo PS a Grohlingova SaS, o Matovi?ovi ani nehovoriac. Stup?ujú svoju militantnú rétoriku, ženú ju do extrému a v?ahujú do nej ?as? obyvate?ov. Koali?né strany nemajú to?ko vo?ného ?asu ako v dobre platených parlamentných kreslách burcujúci opozi?ní extrémisti, aby tomu ?elili rovnako agresívne. Nemajú to vo svojej politickej DNA a mentálnej výbave.
Mám teraz vy?íta? Baránkovi a Kollárovi, ako to niektorí podozrievaví kritici hore dolu na sociálnych sie?ach robia, že tí dvaja chcú ?alej rozatomizova? už beztak extrémne atomizovanú domácu politickú scénu? Mám to bra? ako nespokojnos? s po?ínaním vládnej koalície od volieb a dokonca to považova? za podraz vo?i Smeru? Alebo ako nejakú ?isto osobnú zištnú ambíciu oboch lídrov v snahe o moc? Ani jedno, ani druhé, ani tretie, ani prípadné štvrté. Poznám oboch lídrov – Baránka aj Kollára -síce nie nejako bližšie, ale stretli sme sa a viem o ?o sa usilujú. Majú necelé dva roky na to, aby strhli na svoju stranu aspo? tých magických pä? percent voli?ov, inak to celé nakoniec pôjde do stratena. ?o to urobí s výsledkom nadchádzajúcich volieb je momentálne ?ažké predpoveda?.
V každom prípade do žiadnej novej strany, ani do niektorej z už existujúcich ve?kých strán, by som ja osobne nevstúpil. Zostávam za postrannou ?iarou ako nezávislý komentátor a pozorovate?. Poznám navyše mentalitu nášho hašterivého ?udu a viem, že kým pozícia predsedu a možno pár ?lenov najužšieho vedenia je v každej politickej strane neotrasite?ná a rešpektovaná, na nižších úrovniach sa to vie navzájom neuverite?ne klb?i? a bojova? medzi sebou o priaze? predsedu, stranícky vplyv a výhodné posty. Takže ktoko?vek nový, akoko?vek talentovaný, musí vždy po?íta? s tým, že v existujúcom rybníku by bol považovaný za nepríjemného konkurenta a bol by koniec uznanlivého pot?apkávania po pleci. 1/2
Zdroj telegram
