V období prvej ?eskoslovenskej republiky (?SR) sa význam misie Cyrila a Metoda na Ve?kej Morave do zna?nej miery obchádzal. Pod?a historika Adama Hudeka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v.v.i. bol národný program prvého prezidenta ?SR Tomáša G. Masaryka totiž postavený na husitskej tradícii a reformácii ako protipólu ku katolicizmu. Z politického h?adiska boli cyrilo-metodská a husitská tradícia v ostrom protiklade.
„Oficiálna interpretácia ?eskoslovenských dejín cyrilo-metodskú tradíciu skôr marginalizovala. O všeobecné pestovanie tradície a zdôraz?ovanie dedi?stva solúnskych bratov sa starali hlavne katolíci a gréckokatolíci. Z politického h?adiska to boli predovšetkým ?udáci. Cyril a Metod pre nich predstavovali symbol, ktorý definoval rozdiel medzi katolíckymi, konzervatívnymi Slovákmi a ´pokrokárskymi´, husitskými ?echmi,“ vysvetlil historik.
Vyzdvihovanie cyrilo-metodskej tradície v politickom boji na Slovensku sa pod?a neho spájalo s odporom vo?i údajnej ?eskej hegemónii v republike. Rozvoj tradície podporoval aj Vatikán. Apoštolský list Pia XI. na 1100. výro?ie narodenia Cyrila zdôraz?oval význam cyrilo-metodskej tradície medzi slovanskými národmi. Na list reagovali aj slovenskí katolíci organizáciou oslavy výro?ia pod názvom Slovenská národná pú?, ktorá sa uskuto?nila v roku 1927 na Devíne.
„Od vzniku slovenského štátu sa sviatok Cyrila a Metoda zárove? stal D?om zahrani?ných Slovákov. D?a 5. júla 1939 sa konali nadlho posledné cyrilo-metodské slávnosti. Re?nil na nich prezident Jozef Tiso za ú?asti slovenských aj nemeckých politikov. Je otázkou, do akej miery si prítomní reprezentanti slovenskej vlády uvedomovali paradoxnos? vtedajšej situácie. Slovensko bolo vazalom Nemeckej ríše, ktorá anketovala Devín a jeho okolie, slovenské elity nadšene propagovali nemecký politický a kultúrny vplyv, ?o bolo v priamom rozpore s tým, o ?o sa snažil knieža Rastislav aj misia Cyrila a Metoda,“ zdôraznil historik.
Cyrilo-metodské dedi?stvo si osvojili aj komunisti, ktorí po februárových udalostiach z roku 1948 ovládli ?eskoslovensko. Komunistický režim pod?a Hudeka vytla?il náboženský význam cyrilo-metodskej misie a vyzdvihoval predovšetkým jej kultúrny prínos.
„Solúnski bratia boli vykreslení ako reprezentanti všeslovanskej družby, ktorí prišli aby Ve?kú Moravu zachránili od ´duchovného vyhladenia rozpínavými germánskymi kme?mi´. Na ich životných osudoch režim ilustroval nebezpe?enstvo západného imperializmu, ako aj zákernos? Vatikánu, ktorý sa vraj priklonil k franským biskupom, ?ím zradil celé cyrilo-metodské dielo,“ skonštatoval Hudek.
Aj po?as komunizmu sa cyrilo-metodské oslavy sporadicky konali na miestach tradi?ne spätých s ve?komoravským obdobím. Napríklad v roku 1963, na 1100. výro?ie príchodu Cyrila a Metoda na Ve?kú Moravu na moravskom Velehrade a na Devíne. Po?as Pražskej jari, v júli 1968 sa na Devíne po dlhšom ?ase znova uskuto?nilo masové stretnutie. V roku 1969 však už plánované oslavy normaliza?ná moc zrušila.
„V 70. a 80. rokoch komunistickí ideológovia svoj boj o cyrilo-metodské dedi?stvo za?ali prehráva?. Ukázalo sa to po?as osláv 1100. výro?ia Metodovej smrti na moravskom Velehrade. Pú?, ktorou režim plánoval ukáza? mieru náboženskej slobody v ?eskoslovensku, sa zmenila na demonštráciu za práva veriacich. Zhromaždenie v po?te 150.000 ?udí vypískalo zástupcov Komunistickej strany ?eskoslovenska a skandovalo na slávu pápežovi Jánovi Pavlovi II. V polovici 80. rokov 20. storo?ia bolo tiež jednozna?ne vidite?né, že cyrilo-metodská tradícia je ove?a silnejšia na Slovensku než v ?echách, a že sa v nej spája náboženský a aj nacionálny aspekt,“ uviedol historik.
Reálny historický dosah cyrilo-metodskej misie na vývoj Ve?kej Moravy je však pod?a Hudeka sporný. Išlo skôr o krátku epizódu, ktorá ni? nezmenila na príslušnosti tohto regiónu k latinskému západu.
„Na rozdiel od ?astí Balkánu sa na Slovensku z cyrilo-metodského dedi?stva neuchovalo prakticky ni? – ani písmo, ani liturgický jazyk, ?i byzantský vplyv. Vznik Uhorska a politika jeho prvého krá?a Štefana, mali ?alší vývoj územia Slovenska ove?a vä?ší dosah. Nehovoriac o osobnostiach moderných dejín. Z historického h?adiska je prínos vzniku prvej ?SR v roku 1918, alebo ?innos? M. R. Štefánika pre vývoj a dnešnú podobu Slovenska ove?a významnejší ako misia Cyrila a Metoda,“ zdôraznil pre TASR spoluautor publikácie Cyril a Metod v historickom vedomí a pamäti 19. a 20. storo?ia na Slovensku (2013).
Pod?a neho má však cyrilo-metodská tradícia na Slovensku výrazný národno-emancipa?ný charakter, pretože tak bola budovaná od 19. storo?ia. Už vtedy sa stala sa významnou a nespochybnite?nou sú?as?ou konštrukcie národných dejín.
Zdroj feed teraz.sk
