ČR navrhuje aby mala prvá dáma nárok na finančný príspevok od štátu

Praha 4. októbra (TASR) – České ministerstvo práce a sociálnych vecí (MPSV) navrhlo, aby partner či partnerka českej hlavy štátu mali za výdavky spojené s touto reprezentačnou úlohou nárok na finančný príspevok od štátu. Jeho výška by mohla byť asi 95.000 korún (približne 3700 eur). Doteraz všetku činnosť s tým spojenú robili partnerky českých prezidentov zadarmo. Česká Kancelária prezidenta republiky (KPR) zámer rezortu ocenila, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Zmenu by prinieslo schválenie novely zákona o platoch predstaviteľov štátnej moci, ktorú pripravil rezort ministra práce Mariana Jurečku. „Prvá dáma je v pozícii, keď je tiež tou, kto reprezentuje ČR, ale zákon a systém z 90. rokov na to vôbec nepamätá. Dlhé roky sa to riešilo cez nadácie či sponzorov, čo si myslím, že nie je ani dôstojné, ani férové,“ povedal vo vysielaní ČT24 Jurečka.

Partner či partnerka hlavy štátu by podľa návrhu rezortu mohli na reprezentačné účely dostávať paušálnu náhradu vo výške asi tretiny toho, čo je na výdaje spojené s verejnou činnosťou vyplácané prezidentovi, teda asi 95.000 korún.

Prezidentova kancelária zámer privítala. Rola prvej dámy sa podľa nej nedá skĺbiť so zamestnaním či inou zárobkovou činnosťou. Hoci sa očakáva, že manželka prezidenta ho bude sprevádzať na oficiálnych akciách v Česku aj v zahraničí, bude s ním prijímať návštevy a mať aj svoju vlastnú agendu, nemala za to doteraz žiadnu kompenzáciu a nebolo nijako riešené ani jej dôchodkové a zdravotné poistenie.

„Právne úpravy prinášajú riešenie, ktoré KPR vníma v 21. storočí ako nevyhnutné. Sme preto veľmi radi, že sa MPSV rozhodlo situáciu riešiť,“ uviedol šéf KPR Milan Vašina.

Šéfka opozičného poslaneckého klubu ANO Alena Schillerová návrh komentovala slovami, že síce ako žena rozumie, že na partnerky či partnerov hláv štátov sú kladené určité reprezentatívne nároky a že musia „nejako vyzerať„. Aktuálne však na takýto krok podľa jej slov nie je dobrá doba. Ako príklad uviedla zmeny v dôchodkovom systéme, o ktorých aktuálne rokuje snemovňa a ktoré sú podľa nej „asociálne“.

Tie počítajú s postupným zvyšovaním veku odchodu do dôchodku podľa veku dožitia či so znižovaním výpočtu nových dôchodkov, aby systém mohol byť do budúcnosti udržateľný.

(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)