?eská vláda uvalila da? z neo?akávaných ziskov na energetické, petrochemické a ?ažobné firmy a na šesticu najvä?ších ?eských bánk: ?eskú sporite??u, ?SOB, Komer?nú banku, UniCredit Bank, Monetu Money Bank a Raiffeisenbank. Uvalenie windfall tax na banky zdôvodnil štát výrazným zvýšením úrokových sadzieb, pri?om pôvodne si s?uboval, že na nej vyberie 33 miliárd K?.
Lenže po tom, ako banky za?ali zverej?ova? svoje finan?né výsledky za 3. kvartál, za?alo by? jasné, že v skuto?nosti pôjde o omnoho nižšie ?iastky. Šestica bánk totiž zarobila za minuloro?né tri kvartály celkovo 57,1 miliardy K?, ?o bolo medziro?ne o 1,3 miliardy K? menej.
Minister financií Zbyn?k Stanjura aj jeho námestník Marek Mora preto v polovici novembra pôvodné odhady výrazne znížili a tvrdili, že banky odvedú štátu aspo? jednotky miliárd korún. Nakoniec to nebola ani miliarda. Vo štvrtok (4. 1.) pri zverejnení výsledkov hospodárenia štátu za minulý rok vyšlo najavo, že kone?ný výsledok predstavuje 700 miliónov K?.
Pod?a analytika XTB Tomáša Cvernu reflektuje nízky výber na dani to, na ?o trh aj niektoré banky už po?as minulého roka upozor?ovali. „Bankám vlani klesol da?ový základ pre windfall tax najmä kvôli spotrebite?om, ktorí presúvali peniaze do produktov pe?ažného trhu nesúcich vyšší výnos než bežné ú?ty. Banky tomuto chovaniu išli ?iasto?ne oproti ponechávaním sadzieb na vyšších úrovniach, ?o sa s prvým blížiacim sa znížením sadzieb ?NB zmenilo,“ povedal Cverna pre Novinky.
Pôvodný odhad ministerstva, ktoré po?ítalo s výberom za 33 miliárd K?, je však pre neho len ?ažko pochopite?ný. „Ministerstvo pravdepodobne do istej miery po?ítalo s rastom inflácie v roku 2023 a s tým spojenou nevyhnutnos?ou ešte viac zvýši? úrokové sadzby ?eskou národnou bankou,“ dodal.
Pod?a analytika spolo?nosti Purple Trading Petra Lajska je iba 700 miliónov K? prekvapením, aj ke? bolo od za?iatku jasné, že štát vyberie málo. Za hlavný dôvod tak extrémne nízkeho príjmu ozna?il októbrové rozhodnutie ?NB. „Tá prestala komer?ným bankám úro?i? povinné minimálne rezervy v objeme stoviek miliárd korún, ?o bankám celkovo znížilo zisk,“ povedal Novinkám. Okrem už zmienených vysokých úrokov na sporiacich ú?toch potom pod?a neho hralo úlohu aj to, že banky mohli zvýši? svoje náklady, napríklad prostredníctvom odmien zamestnancom.
Lajsek zárove? poukázal aj na fakt, že do výberu dane z mimoriadnych ziskov nebol zahrnutý rok 2022. „Nezahrnutie roku 2022 do výberu windfall tax sa tak môže javi? ako chybné. Banky totiž mali ?as sa na mimoriadny výber daní pripravi? a bolo vysoko pravdepodobné, že zahrani?né matky budú chcie? minimalizova? náklady na mimoriadnu da?. Za rok 2022 by pritom mimoriadne zdanenie prinieslo výrazne vyšší objem pe?azí. Je však otázne, ?i by prešlo na Ústavnom súde,“ dodal Lajsek.
Niektorí ekonómovia, opozícia, ako aj vládni Piráti už pred zavedením windfall tax varovali, že banky nakoniec odvedú nízke jednotky miliárd, pretože si pomôžu da?ovými optimalizáciami. Miliardy ro?ne odsávajú nadnárodné korporácie z ?eska do cudziny napríklad prostredníctvom takzvanej prevodnej ceny, ke? svojim ?eským firmám predávajú tovar alebo poskytujú poradenstvo a licencie napríklad v oblasti informa?ných technológií za ú?elovo premrštené ceny.
(1 EUR = 24,616 CZK)
Zdroj feed teraz.sk
