EÚ za?ala prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom v roku 2022. AP uvádza, že k tomu došlo aj v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá si vynútila prehodnotenie rýchlosti procesu rozširovania bloku.
Macedónske snahy o za?atie prístupových rokovaní brzdil práve aj spor s Bulharskom o históriu, jazyk a kultúru. Predošlá macedónska stredo?avicová vláda napokon v snahe dosta? sa z patovej situácie vyhovela bulharskej požiadavke, aby sa do ústavy vložila zmienka o bulharskej etnickej menšine. Chýbala jej však parlamentná vä?šina a tak zmenu napokon nepresadila.
Costa vo štvrtok uviedol, že Skopje by teraz malo splni? to, na ?om sa predtým dohodli v rámci riešenia sporu so Sofiou. „Viem, aké ?ažké je to dosiahnu?. Teraz je ?as celú vec uzavrie? a obráti? list,“ povedal Costa na tla?ovej konferencii, ktorú v Skopje absolvoval spolu s macedónskym premiérom Christijanom Mickoskim. Dodal, že ?o sa týka Bulharska, ktoré navštívil pred dvoma týžd?ami, nie je tam už priestor na ?alšie odkladanie riešenia tejto otázky.
Mickoski zase povedal, že rozširovanie eurobloku musí by? založené na zásluhách, a nie na bilaterálnych otázkach. Jeho konzervatívna vláda, ktorá sa vlani dostala k moci, vyhlasuje, že ústavu zmení len vtedy, ak Bulharsko najskôr odobrí ?lenstvo Severného Macedónska v EÚ. „Máme problém a rieši? by ho mali obe strany. Ak to bude robi? len jedna, nie je to riešite?né… Urobili sme už dos? ?ažkých rozhodnutí. Zmenili sme vlajku, zmenili sme názov (krajiny)… Na druhej strane, ich (bulharský) vklad sa rovná nule,“ uviedol.
Costa cestuje v tomto ?ase po šiestich krajinách západného Balkánu, ktoré sa uchádzajú o ?lenstvo v EÚ, pri?om sú v rôznych fázach tohto procesu. ?ierna Hora a Albánsko majú k ?lenstvu najbližšie, uvádza AP s tým, že Srbsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo a Severné Macedónsko v tomto smere zaostávajú.
Zdroj feed teraz.sk
