EÚ začala prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom v roku 2022. AP uvádza, že k tomu došlo aj v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá si vynútila prehodnotenie rýchlosti procesu rozširovania bloku.
Macedónske snahy o začatie prístupových rokovaní brzdil práve aj spor s Bulharskom o históriu, jazyk a kultúru. Predošlá macedónska stredoľavicová vláda napokon v snahe dostať sa z patovej situácie vyhovela bulharskej požiadavke, aby sa do ústavy vložila zmienka o bulharskej etnickej menšine. Chýbala jej však parlamentná väčšina a tak zmenu napokon nepresadila.
Costa vo štvrtok uviedol, že Skopje by teraz malo splniť to, na čom sa predtým dohodli v rámci riešenia sporu so Sofiou. „Viem, aké ťažké je to dosiahnuť. Teraz je čas celú vec uzavrieť a obrátiť list,“ povedal Costa na tlačovej konferencii, ktorú v Skopje absolvoval spolu s macedónskym premiérom Christijanom Mickoskim. Dodal, že čo sa týka Bulharska, ktoré navštívil pred dvoma týždňami, nie je tam už priestor na ďalšie odkladanie riešenia tejto otázky.
Mickoski zase povedal, že rozširovanie eurobloku musí byť založené na zásluhách, a nie na bilaterálnych otázkach. Jeho konzervatívna vláda, ktorá sa vlani dostala k moci, vyhlasuje, že ústavu zmení len vtedy, ak Bulharsko najskôr odobrí členstvo Severného Macedónska v EÚ. „Máme problém a riešiť by ho mali obe strany. Ak to bude robiť len jedna, nie je to riešiteľné… Urobili sme už dosť ťažkých rozhodnutí. Zmenili sme vlajku, zmenili sme názov (krajiny)… Na druhej strane, ich (bulharský) vklad sa rovná nule,“ uviedol.
Costa cestuje v tomto čase po šiestich krajinách západného Balkánu, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ, pričom sú v rôznych fázach tohto procesu. Čierna Hora a Albánsko majú k členstvu najbližšie, uvádza AP s tým, že Srbsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo a Severné Macedónsko v tomto smere zaostávajú.
Zdroj feed teraz.sk
