Internet ako taký sa na Slovensku využíva zhruba nejakých plus mínus 30 rokov, Facebook u nás za?al v roku 2009, Lichtnerova Infovojna nastúpila na scénu v roku 2015, Slobodný vysiela? sa prvý raz ozval v roku 2013…… tak ?o tu bolo predtým? Bolo tu nie?o aj vtedy, bol tu niekto? Samozrejme, že bol….. boli tu ?udia, ktorí sú názorovo presne tam, kde boli na strane zdravého rozumu a obrany práva na názor a slobodu slova aj pred tridsiatimi a viac rokmi ako komentátori, len tu vtedy ešte neboli technické a informa?né možnosti, aké existujú dnes. Kolegovia Pavel Kapusta, ?udo Števko, Eva Zelenayová, Maroš Puchovský, Július Handžárik, ja a niektorí ?alší sme minimálne už od roku 1990 pôsobili ako novinári a publicisti v Združení slovenských novinárov (ZSN), vystupovali sme s komentármi vo vtedy ešte normálnej STV, v Slovenskom rozhlase, Literárnom týždenníku a v denníku Slovenská republika. Niektorí, ako Roman Mistrík ?i Jerguš Ferko, už bohužia? nežijú.
Pavla Kapustu sa dnes napríklad nik nemusí pýta?, kde bol pred tridsiatimi rokmi, lebo bol vtedy mladým televíznym komentátorom a poznalo ho z obrazovky celé Slovensko. Rovnako aj redaktora STV ?uba Hu?a a m?a ako podpredsedu ZSN, televízneho komentátora, pravidelného prispievate?a do denník Slovenská Republika a redaktora cudzojazy?ného ?asopisu o Slovensku. My sa dnes nemusíme nikomu predstavova? ?i hanbi? za to, ?o sme vtedy robili a kde sme vtedy boli. Práve naopak. Pracovali sme v takých podmienkach a v takých informa?ných zdrojoch a kanáloch s prostriedkami tej doby, aké vtedy u nás existovali.
Kolegu Kapustu pred pár d?ami ocenili za celoživotnú prácu dokonca aj v Prahe udelením medzinárodnej Krameriovej ceny za nezávislú žurnalistiku, obdivuhodne produktívny ?ubo Hu?o napísal osem kníh, mne sa dostalo vlani ocenenia od Spolo?nosti slovenskej inteligencie Korene a tohto roku od nadácie Pro Patria. Pred tridsiatimi rokmi sme sa v médiách denne verejne zastávali Slovenska, slovenského národa, jeho vzdelanosti, kultúrnosti a jeho práva na štátnu zvrchovanos? a samostatnos?. Každý z tých mladších a dnes na sociálnych sie?ach aktívnych komentátorov nech si odpo?íta od svojho momentálneho veku 32 rokov a hne? zistí a uvedomí si, kde vtedy bol a ?o robil napríklad v takom roku 1992….. niektorí boli ešte príliš mladí a zatia? len študovali, niektorí sa dokonca v tom ?ase ešte len narodili alebo ?ahali v škôlke ká?era. Istý známy mladý kolega v Londýne vtedy v tom Anglicku ešte z?aleka nebol a netušil, že tam raz pôjde a bude odtia? vysiela?, mladý ?uboš Blaha chodil na vysokú školu, Edo Chmelár za?ínal, istá známa sú?asná europoslanky?a tiež vtedy nebola vôbec vidite?ná, Norbert a Adrian v tom ?ase asi ani nesnívali o tom, že raz založia Infovojnu a ?o budú v nej robi?.
Ak si na to niektorí ?udia nepamätajú, za to my komentátori nemôžeme – bu? jednoducho zabudli, alebo boli ešte príliš mladí a o politiku sa v tom období nezaujímali tak, ako sa zaujímajú dnes. Niektorí mi napísali: „Pán Zody, ja si vás z televízie nepamätám, ja som bola mladá, mala som vtedy dve malé deti, nesledovala som politiku a nezaujímala som sa o ?u ako dnes“. Iní, nechcem radšej menova?, vtedy nestáli na našej strane a svoje vtedajšie politické názory a postoje menili postupne až rokmi. Dnes sú na palube s nami, ale vtedy neboli – napríklad istý ve?mi známy humorista si z ?udí ako sme my robil za slušné honoráre pred obecenstvom posmech, no dnes je naším obdivovate?om. Nuž, to je život, to nevymyslíš. Každý má právo na omyl. Ak o týchto veciach píšem, robím to v snahe, aby sme nezabudli na našu minulos? po roku 1992 aj po stránke novinárskej a komentátorskej, lebo vtedy sme bojovali s rovnakými silami ako dnes, ktoré ani vtedy nepriali Slovensku v takých médiách, ako bol denník SME, televízia Markíza, Slovak Spectator, Rádio Twist, ?asopis Plus sedem dní, Týžde?
Zdroj telegram
