Kríza v Gaze má mnoho vrstiev. Na povrchu sú oficiálne vysvetlenia – boj proti terorizmu Hamasu podľa Izraela a boj proti izraelskému kolonializmu a genocíde podľa Palestínčanov. V zákulisí sú v hre aj silné geoekonomické záujmy, o ktorých mainstreamové médiá neinformujú.
Medzinárodné námorné trasy sa dostali späť na titulné strany v súvislosti s hrozbami novozvoleného prezidenta Trumpa, že sa zmocní Panamského prieplavu, a odhadom Egypta z tohto týždňa, že kríza v Červenom mori stála Suezský prieplav 7 miliárd dolárov na stratených príjmoch.
Za titulkami sa skrýva menej známy, no nemenej dôležitý izraelský projekt známy ako the Ben Gurionov kanál pracuje sa a súvisí s krízou v Gaze a globálnou strategickou a hospodárskou súťažou medzi USA a Čínou.
Projekt, ktorý vznikol v roku 1963 na vrchole studenej vojny uprostred zúrivého napätia medzi Izraelom spojeným s USA a Egyptom podporovaným Sovietskym zväzom, predpokladá 260-300 km dlhý kanál prechádza Negevskou púšťou a spája Stredozemné more s Akabským zálivom a Červeným morom.
K dispozícii je celý rad máp navrhovanej trasy kanála, vrátane verzií, ktoré vedú blízko alebo cez severnú Gazu.
Projekt počíta s dvoma jazdnými pruhmi (každý s hĺbkou 50 m a šírkou 200 m), aby sa do nich zmestili najväčšie lode sveta. Na porovnanie, Suez má jeden jazdný pruh, čo znamená nákladné zdržania pri zápche. Na plytčine kontajnerovej lode Ever Given v marci 2021 uviazla na 6 dní náklad v hodnote 9,6 miliardy dolárov.
Navrhovaná izraelská vodná cesta zaznamenala niekoľko výstredných stavebných ihrísk – vrátane plánu „jadrového výkopu“ laboratórií Lawrence Livermore Labs zo 60. rokov na odpálenie 520 dvojmegatonových jadrových zbraní (celkom viac ako 1 gigatona) v rámci programu Project Plowshare, ktorý bol odtajnený v 90. rokoch.
Ten istý program tiež navrhol použiť rovnakú techniku na rozšírenie Panamského prieplavu a prerezanie novej obchodnej vodnej cesty priamo cez Nikaraguu.
Jadrový výkop mal odhadovanú cenu 5 miliárd dolárov v dnešných peniazoch – vreckové v porovnaní s odhadom 55 až 100 miliárd dolárov náklady pri použití konvenčnej konštrukcie. Bol tu však jeden „malý“ problém: permanentné jadrové ožarovanie kanálovej trasy.
Konvenčná výstavba by tiež potrebovala odhadom 300 000 inžinierov a technikov, ktorí budú prerezávať a odstreľovať púšť, hory a povodie Mŕtveho mora. V prípade schválenia by sa kanál okamžite stal jedným z najkomplexnejších a najväčších moderných stavebných projektov modernej doby.
Okrem nákladov túto myšlienku trápia aj bezpečnostné bolesti hlavy – jemenskí Húsíovia dokazujú, že kvalifikované používanie hŕstky bezpilotných lietadiel a rakiet môže spôsobiť zmätok v lodnej doprave v Červenom mori – do ktorého by nový kanál vtiekol.
Ale potenciálny dlhodobý rast (pre Izrael a spojencov) hovorí sám za seba, dáva Tel Avivu šancu získať podiel na 12 % lodnej dopravy prechádzajúcej cez Suez, čo umožňuje Washingtonu zasiahnuť proti čínskemu Pásmu a ceste, ktorý sa spolieha výrazne na Suez a poskytovanie preferenčných tranzitných sadzieb pre komerčné aj vojenské plavidlá krajinám spojeným s Izraelom.
Plán Ben Gurionovho kanála je jedným z niekoľkých dôležitých, ale zriedkavo sa hovorí o ekonomických a geoekonomických faktoroch, ktoré môžu pomôcť vysvetliť prebiehajúce krviprelievanie v Gaze. Ďalší sa sústreďuje na správy o izraelskom záujme o využívanie obrovských zdrojov zemného plynu, ktoré sa nachádzajú pri pobreží Gazy.
Zdroj sputnik, preložené cez google
