D?a 12. apríla 1961, pred 64. rokmi, svet ohromila správa, že
na cestu do vesmíru sa vydal prvý ?lovek. Jurij Alexejevi? Gagarin s pomocou rakety Vostok 1 obletel jeden krát planétu Zem a vrátil sa v poriadku spä?.
Až po nieko?kých desa?ro?iach, sa dozvedáme ?a?šie utajené skuto?nosti o tejto historickej udalosti.
Ešte za?iatkom r. 1959 zvolal hlavný sovietsky raketový inžinier a konštruktér kozmických lodí Sergej Pavlovi? Koro?ov poradu. Prítomní mali odpoveda? na otázku: „Kto má letie? do vesmíru?“ Sám pritom vyslovil názor: „Najlepšie sa na to hodia dobre vycvi?ení letci, predovšetkým stíha?i. Ideálni by boli skúšobní piloti.“ A zárove? nadiktoval požiadavky na budúcich kandidátov:
vek okolo 30 rokov, výška do 170 centimetrov, váha do 70 kilogramov a samozrejme absolútne zdravý.
Velite?stvo letectva poslalo v auguste 1959 k stíhacím plukom v európskej ?asti Ruska lekárske komise, ktoré našli 3.461 kandidátov, zodpovedajúcich zadaným požiadavkám. Z nich nakoniec ostalo 206 mladých pilotov, zaradených do ?alšej etapy výberu. Nasledujúce vyšetrenia boli tak prísne, že ich ani títo piloti, ktorých zdravie všetci starostlivo sledovali, do tej doby nezažili.
Za?iatkom roku 1960 vybrala komisia 20 stíha?ov, medzi ktorými bol už aj Jurij Gagarin. Spolu s ním sa dostali do najužšieho výberu kandidátov aj Vladimír Komarov, Alexej Leonov, ?i German Titov. Zatia? ?o Ameri?ania prijali do prvej skupiny skúšobných letcov, ktorí nalietali aspo? 1.500 hodin, Sovieti tak prísni neboli. Gagarin dovtedy strávil vo vzduchu len 230 hodin, Titov 240 a Leonov 250.
20 je už ve?a!
14. marca 1960 za?ala v Moskve výuka budúcich kozmonautov. Raketovú techniku, dynamiku letu, konštrukciu lode a jej jednotlivých systémov im prednášali tí najlepší odborníci. Nasledovali pobyty v izolácii, parašutistický výcvik, prežitnie v pustatine, vo vákuovej komore i na centrifúge. Nechýbali ani ?innosti v stave beztiaže.
Trénova? sú?asne celú dvadsiatku uchádza?ov však nebolo možné. Na jese? 1960 preto vybrali menšiu skupinu a nakoniec sa šéfovia zhodli na šestici: Gagarin, Kartašov, Nikolajev, Popovi?, Titov a Varlamov. Kartašov odpadol po jazde na centrifúge. Po osemnásobnom pre?ažení mu lekári našli na chrbáte mikroskopické krvavé podliatiny a radšej ho z ?alšej prípravy vyradili. Varlamov skon?il pri kúpani v ne?alekom Medve?om jezere, kde sko?il po hlave na plyt?inu a pohmoždil si chrbticu. Nahradili ich Ne?ubov a Bykovskij.
Havária spôsobila zdržanie
Na jese?, 25. septembra 1960 oznámil viceprezident sovietskej Akadémie lekárskych vied Vladimír Timakov: pripravujeme let ?loveka do vesmíru! Tak sa svet o tomto pláne po prvýkrát dozvedel z oficiálneho zdroja. Štátna komisia a konštruktéri predpokladali, že k letu dôjde ešte do konca roku 1960.
Ak by sa podarili nasledujúce dve výpravy so psami, v tretej lodi by už mohol sedie? ?lovek.
Lenže 24. októbra otriasla kozmodrómom havária. Pri tankovaní vybuchla bojová raketa R-16. Zabila 92 ?udí vrátane maršála delostrelectva Mitrofana Nedelina. Jeho smr? však Moskva nemohla len tak utaji? a preto aspo? zahmlila prí?inu úmrtia a tvrdila, že zahynul pri leteckom neš?astí.
Pred tým, ako v rakete poletí ?lovek, preto museli dve bezpilotné rakety absolvova? po jednom oblete Zeme. Vo štvrtok 9. marca 1961 to Sputnik 9 so psom ?ernuškou a figurínou „Ivanom Ivanovi?om“ na palube zvládol.
Na vypustenie Sputnika 10 pozvali aj šesticu kandidátov, ktorí v sobotu 25. marca sledovali štart kozmickej lode Vostok so psom Zviezdo?kou a s „Ivanom Ivanovi?om II“ na palube. Sovieti zárove? skúšali rádiové vysielanie. Na palube lode bol magnetofón, ktorý prehrával rady na prípravu borš?u. Tieto depeše zachytili západné sledovacie stanice a amerických odborníkov to poriadne zmiatlo.
Kone?ne bolo všetko pripravené na let ?loveka do vesmíru. Funkcionárom však vadilo Titovovo krstné meno German. Generál Kamanin preto ur?il prvým kozmonautom Gagarina.
Zdroj telegram
