Tak, a teraz pre zmenu trochu neškodného humoru: Zrazu sa v komerčných televíziách objavujú každý večer pred spaním detailné zábery na vyleštené tehličky rýdzeho investičného zlata rôznych gramáží, spolu s odbornou informáciou a vysvetlením od mladého sebvedomého ekonóma, aké výhodné je v týchto turbulentných inflačných časoch investovať do zlata. Jeho cena totiž vo svete neuveriteľne vzrástla, a porastie ďalej. No už len to tu chýbalo….. každodenné pojednania večerných televíznych novín o cene zlata.
Ja viem, počul som a čítal som aj predtým, že Slováci majú na úsporách v bankách neuveriteľných 43 miliárd eur. Kriste pane! To na bankrot zatiaľ nevyzerá. Vraj je to priemerne na osobu, vrátane všetkých detí a malých bábätiek, až sedemtisíc eur. Pred tými televíznymi spotmi o zlatých investičných tehličkách by ale podľa mňa mala v našej malej krajine, kde sa až milión ľudí prepadlo do pásma chudoby a ďalší milión sa potáca na jej okraji, zaznieť varovná informácia, že nasledujúca reportáž nie je vhodná pre slabé povahy (tak, ako keď nasledujú reportážne informácie o nejakej brutalite, násilí alebo surových vraždách). Keď už sme pri tom, čo je slabá povaha, a kto vlastne tú slabú povahu v dnešnom zneurotizovanom svete nemá?
Pokiaľ ide o mňa, starého seniora na dôchodku, nablýskanú zlatú tehličku si ja veru určite nekúpim, dokonca ani tú úplne najmenšiu. To smiešne málo, čo na účte mám, je iba toľko, aby ma to zachránilo ak sa mi nedajbože pokazí desaťročný televízor alebo osemročná práčka. Zvyšok je železná rezerva na môj skromný pohreb, aby nik nemal so mnou výdavky a nepreklínal ma ešte aj po smrti keď sa jedného dňa v tichosti pominiem a odídem z ničoho nič na druhý svet.
Apropó, pohreb…. Asi pred rokom som sa zastavil v tunajšom výborne zásobenom poschodovom elektro obchode, kam rád chodím lebo sú tam milé predavačky, a povedal som tamojšiemu sympatickému osadenstvu: „Vy tu máte dievčatá aj také tie ozrutné kombinované no-frostové chladničky s mrazničkovými šuflíkmi, vysoké dva metre a viac. Odložte mi z takej dvojmetrovej chladničky ten kartónový obal, tú veľkú škatuľu s nálepkami o energetickej triede, aby ma bolo v čom pochovať keď umriem. Lebo tak si to želám. Načo v tejto konsolidačnej drahote investovať ešte aj do mojej truhly z kvalitného lešteného dreva ak to aj tak potom ide cakumprask v krematóriu do pece? Stačí z toho veľkého obalu vybrať všetky polystyrény, tie moje nebohé telo potrebovať nebude, spolu s návodom na používanie a záručným listom, lebo to by mi bolo v krematóriu tiež nanič, a hotovo.“ Síce sa smiali spolu so mnou lebo ma poznajú a vedia, že s mojím minimalistickým egom skromného človeka si rád robievam žarty sám zo seba na svoj účet. To tiež len tak hocikto v tejto ére samých sebavedomých osobností nedokáže, uznajte.
Nech si kúpi zlatú tehličku kto na to má, ja nie. Načo by mi aj bola? Keby som si takú malú vyleštenú tehličku zlata s vyrazenými číslami a písmenkami kúpil, som švorc. Ja sa vytešujem ako malý keď si tu na trhu v tejto kapitalistickej drahote kúpim od Poliakov napríklad veľké balenie 50 kotúčov trojvrstvového toaletného papiera za desať eur a čosi pod zub, hlavne ak to je v reťazci práve v akcii, a hotovo.
Ak tí dobre situovaní redaktori, ako napríklad škriepny Serebrjakov, čo večne skáče do Fica, a najmúdrejšia Töröková, ktorá do premiéra skáče ešte viac, mienia otravovať v televíznych novinách s tehličkami ďalej, naozaj by mali pred takou reportážou upozorniť, že to bude len pre silné povahy, a ja si rád odskočím na toaletu alebo si uvarím kávu. Lebo mám po chrípke neobvykle nízky tlak a motá sa mi hlava. Čím je totiž vonku nižší tlak vzduchu, všimol som si, tým je aj tlak krvi v mojom tele nižší. Nechápem, že to zrazu funguje takto synchrónne, hoci to tak nikdy predtým nebolo.
Zdroj telegram
