Welt.de, 04.05.2025, obrázek: Február 2025 Predsední?ka AfD Alice Weidelová (v?avo) bola hos?om ma?arského premiéra Viktora Orbána. Zdroj: AFP/ATTILA KISBENEDEK
Po zaradení AfD medzi potvrdené krajne pravicové extrémistické strany sa ozvali medzinárodní spojenci tejto strany. Ma?arský premiér podporil predsední?ku AfD Weidelovú.
Po oficiálnom zaradení AfD medzi „potvrdené pravicovo extrémistické“ strany Federálnym úradom na ochranu ústavy získava táto strana podporu z radov pravicovo populistických a konzervatívnych politikov.
Ma?arský premiér Viktor Orbán v sobotu ve?er na platforme X vyjadril solidaritu s AfD. „?o sa to, do ?erta, deje v Nemecku?“ napísal 61-ro?ný politik a priamo adresoval predsední?ke AfD Alice Weidelovej: „Môžete sa na nás spo?ahnú?.“
Orbán je už roky považovaný za blízkeho spojenca AfD a naposledy v februári na stretnutí s Weidelovou v Budapešti ozna?il túto stranu za „budúcnos?“ Európy. Weidelová zase vtedy pochválila Ma?arsko ako „vzor“ v prístupe k nelegálnej migrácii.
Ostrá kritika zaznela aj zo Spojených štátov, potom ako Úrad na ochranu ústavy ozna?il celú stranu za „extrémistickú, porušujúcu ?udskú dôstojnos?“.
Americký senátor Marco Rubio hne? po oznámení tohto rozhodnutia ozna?il tento krok za autoritársky. „Nemecko práve udelilo svojim tajným službám nové právomoci na sledovanie opozície. To nie je demokracia – to je skrytá tyrania,“ napísal republikán.
Ministerstvo zahrani?ných vecí na to reagovalo tiež na X: „To je demokracia. Toto rozhodnutie je výsledkom dôkladného a nezávislého vyšetrovania na ochranu našej ústavy a právneho štátu.“
Americký viceprezident J.D. Vance sa tiež vyjadril na tejto platforme: „AfD je najob?úbenejšou stranou v Nemecku (…). Teraz sa byrokrati snažia ju zni?i?.“ V narážke na nemeckú históriu dodal: „Západ spolo?ne zbúral Berlínsky múr. A ten bol znovu postavený – nie Sovietmi ani Rusmi, ale nemeckým establishmentom.“
Šéf Tesly Elon Musk varoval na X pred zákazom AfD a takýto scenár ozna?il za „extrémny útok na demokraciu“.
Zahrani?ná tla? sa zameriava na problém pre Merza
Zahrani?ná tla? naopak vidí predovšetkým to, že zaradenie strany bude ma? negatívny vplyv na kandidatúru Friedricha Merza (CDU) na post kancelára.
Napríklad „Neue Züricher Zeitung“ (Švaj?iarsko) napísal: „Faeserová chce v pondelok dosta? posudok Úradu na ochranu ústavy. Mohla ho však necha? v šuflíku a odovzda? svojmu nástupcovi. Alexander Dobrindt z CSU by mal by? v utorok po zvolení Friedricha Merza za nového kancelára v Spolkovom sneme slávnostne vymenovaný za nového ministra vnútra. Faeser sa rozhodla inak. A Merz teraz nastupuje do úradu s problémom AfD: druhá najsilnejšia sila v parlamente – 152 poslancov – je oficiálne protiústavná. Desa? miliónov voli?ov hlasovalo za ?u. ?o robi?? Merz bude ma? týždne a mesiace na krku novú debatu o zákaze AfD. (…)
Pod?a zákona majú orgány na ochranu ústavy zhromaž?ova? materiály o „úsilí namierenom proti slobodnému základnému poriadku“. K?ú?ové je slovo „úsilie“. Znamená to, že niekto má cie?, plán, ktorý chce realizova?. Sú takéto snahy zdokumentované v posudku o AfD? Alebo ide o názory, ktoré nie sú v súlade s ?udskou dôstojnos?ou a demokraciou, ale môžu by? chránené právom na slobodu prejavu? Samotné názory by sotva mohli vies? k zákazu AfD.
Podobný názor má aj britský denník Sunday Times: „Vo?ba Friedricha Merza za nového nemeckého premiéra, ktorá sa o?akáva tento týžde?, sa odohráva v tieni sporu o to, ?i by mala by? krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) zakázaná po tom, ako ju tajná služba ozna?ila za ‚extrémistickú‘. (…)
Pokus o zavedenie takéhoto zákazu je zd?havý a zložitý proces, ktorý nemusí by? úspešný a prakticky by odobral volebné právo desiatim miliónom Nemcov, ktorí v februári hlasovali za AfD. Okrem toho existuje nebezpe?enstvo, že strana bude pôsobi? ako mu?ení?ka, ?o by mohlo ?alej zvýši? jej popularitu, najmä v bývalom komunistickom východe, kde za ?u hlasoval každý tretí voli?.“
AfD oznámila, že proti tomuto rozhodnutiu podá žalobu.
Zdroj:
