Welt.de, 04.05.2025, obrázek: Február 2025 Predsedníčka AfD Alice Weidelová (vľavo) bola hosťom maďarského premiéra Viktora Orbána. Zdroj: AFP/ATTILA KISBENEDEK
Po zaradení AfD medzi potvrdené krajne pravicové extrémistické strany sa ozvali medzinárodní spojenci tejto strany. Maďarský premiér podporil predsedníčku AfD Weidelovú.
Po oficiálnom zaradení AfD medzi „potvrdené pravicovo extrémistické“ strany Federálnym úradom na ochranu ústavy získava táto strana podporu z radov pravicovo populistických a konzervatívnych politikov.
Maďarský premiér Viktor Orbán v sobotu večer na platforme X vyjadril solidaritu s AfD. „Čo sa to, do čerta, deje v Nemecku?“ napísal 61-ročný politik a priamo adresoval predsedníčke AfD Alice Weidelovej: „Môžete sa na nás spoľahnúť.“
Orbán je už roky považovaný za blízkeho spojenca AfD a naposledy v februári na stretnutí s Weidelovou v Budapešti označil túto stranu za „budúcnosť“ Európy. Weidelová zase vtedy pochválila Maďarsko ako „vzor“ v prístupe k nelegálnej migrácii.
Ostrá kritika zaznela aj zo Spojených štátov, potom ako Úrad na ochranu ústavy označil celú stranu za „extrémistickú, porušujúcu ľudskú dôstojnosť“.
Americký senátor Marco Rubio hneď po oznámení tohto rozhodnutia označil tento krok za autoritársky. „Nemecko práve udelilo svojim tajným službám nové právomoci na sledovanie opozície. To nie je demokracia – to je skrytá tyrania,“ napísal republikán.
Ministerstvo zahraničných vecí na to reagovalo tiež na X: „To je demokracia. Toto rozhodnutie je výsledkom dôkladného a nezávislého vyšetrovania na ochranu našej ústavy a právneho štátu.“
Americký viceprezident J.D. Vance sa tiež vyjadril na tejto platforme: „AfD je najobľúbenejšou stranou v Nemecku (…). Teraz sa byrokrati snažia ju zničiť.“ V narážke na nemeckú históriu dodal: „Západ spoločne zbúral Berlínsky múr. A ten bol znovu postavený – nie Sovietmi ani Rusmi, ale nemeckým establishmentom.“
Šéf Tesly Elon Musk varoval na X pred zákazom AfD a takýto scenár označil za „extrémny útok na demokraciu“.
Zahraničná tlač sa zameriava na problém pre Merza
Zahraničná tlač naopak vidí predovšetkým to, že zaradenie strany bude mať negatívny vplyv na kandidatúru Friedricha Merza (CDU) na post kancelára.
Napríklad „Neue Züricher Zeitung“ (Švajčiarsko) napísal: „Faeserová chce v pondelok dostať posudok Úradu na ochranu ústavy. Mohla ho však nechať v šuflíku a odovzdať svojmu nástupcovi. Alexander Dobrindt z CSU by mal byť v utorok po zvolení Friedricha Merza za nového kancelára v Spolkovom sneme slávnostne vymenovaný za nového ministra vnútra. Faeser sa rozhodla inak. A Merz teraz nastupuje do úradu s problémom AfD: druhá najsilnejšia sila v parlamente – 152 poslancov – je oficiálne protiústavná. Desať miliónov voličov hlasovalo za ňu. Čo robiť? Merz bude mať týždne a mesiace na krku novú debatu o zákaze AfD. (…)
Podľa zákona majú orgány na ochranu ústavy zhromažďovať materiály o „úsilí namierenom proti slobodnému základnému poriadku“. Kľúčové je slovo „úsilie“. Znamená to, že niekto má cieľ, plán, ktorý chce realizovať. Sú takéto snahy zdokumentované v posudku o AfD? Alebo ide o názory, ktoré nie sú v súlade s ľudskou dôstojnosťou a demokraciou, ale môžu byť chránené právom na slobodu prejavu? Samotné názory by sotva mohli viesť k zákazu AfD.
Podobný názor má aj britský denník Sunday Times: „Voľba Friedricha Merza za nového nemeckého premiéra, ktorá sa očakáva tento týždeň, sa odohráva v tieni sporu o to, či by mala byť krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) zakázaná po tom, ako ju tajná služba označila za ‚extrémistickú‘. (…)
Pokus o zavedenie takéhoto zákazu je zdĺhavý a zložitý proces, ktorý nemusí byť úspešný a prakticky by odobral volebné právo desiatim miliónom Nemcov, ktorí v februári hlasovali za AfD. Okrem toho existuje nebezpečenstvo, že strana bude pôsobiť ako mučeníčka, čo by mohlo ďalej zvýšiť jej popularitu, najmä v bývalom komunistickom východe, kde za ňu hlasoval každý tretí volič.“
AfD oznámila, že proti tomuto rozhodnutiu podá žalobu.
Zdroj:
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
