Bratislava 30. júla (Teraz.sk) – Prvé kino v dnešnom hoteli Carlton sa volalo Elektrobioskop. Prvé premietania však trvali len nieko?ko sekúnd. „Prvé filmy boli možno 30-40 sekundové, ako príchod vlaku, odchod ?udí z továrne, alebo dvaja ?udia, ktorí obedujú spolu. Ale neskôr sa to už zrýchlilo, zvä?šila sa minutáž a spomalilo sa to. Zvuk príde až koncom dvadsiatych rokov,“ priblížil Juraj Jele?.
V 20. až 30. rokoch minulého storo?ia za?ína by? kino populárne a je tomu tak aj v Bratislave. V roku 1918 až 1919 bolo v meste pä? kín, neskôr, tesne pred druhou svetovou vojnou je ich až 15. „?udia tento druh zábavy milovali a chodievali tam ve?mi ?asto,“ dodal.
Jedno z legendárnych kín, ktoré prežilo v Bratislave aj dlhší ?as, bolo pod?a historika kino Hviezda, ktoré sa najprv volalo Uránia. Premietalo sa v ?om až do 21. storo?ia, nachádzalo sa na Kollárovom námestí. „Za?alo sa tu premieta? už v roku 1907, takže prežila 100 rokov,“ povedal Jele?. Po druhej svetovej vojne sa kino premenovalo na Hviezdu a vzniklo aj záhradné kino. Neskôr z neho urobili ve?ké 700-miestne kino. „Tu sa potom odohrávali aj festivaly, napríklad festival sovietskeho filmu. ?asto sa menila aj výzdoba, záviselo to od toho, aká je doba,“ vysvetlil fungovanie Hviezdy historik. V 90. rokoch minulého storo?ia sa pod?a neho toto kino stalo fenoménom, no dohnali ho tzv. multiplexy.
Ob?úbenou lokalitou pre kiná bolo dnešné Námestie SNP
V medzivojnových ?asoch vznikajú kiná Metropolka, Palace, ktoré bolo na rohu dnešnej Poštovej a Obchodnej ulice, ale aj kino Dukla, neskôršia Ymca. Na dnešnom Námestí SNP fungovalo viacero kín, napríklad Atlon ?i kino Slovan. V suteréne budovy ministerstva kultúry premietalo kino Pohrani?ník. „Po roku 1945 bola lokalita Námestia SNP absolútne centrum Bratislavy, tak tam to bolo situované celkom logicky,“ priblížil Juraj Jele?. V medzivojnovom období sa v bratislavských kinách premietali aj americké ?i francúzske filmy, ako napríklad King Kong alebo Casablanca.
Po roku 1948 prešli kiná do vlastníctva štátu. „Za?ínajú sa vytvára? filmy, ktoré sú v rámci socialistického realizmu alebo v rámci budovania nejakého kultu osobnosti,“ povedal historik. Za?ali sa premieta? aj tzv. filmové týždenníky, v ktorých sa ?asto informovalo „propagandisticky podfarbene“.
V tomto období sa pod?a historika natá?ali aj budovate?ské filmy postavené na historických mýtoch, spomína napríklad na rozprávku Cisárov pekár a pekárov cisár. Prichádzajú však aj filmy napríklad zo západu – legendárna Angelika, tzv. winetuovky ?i filmy o žandároch.
Kde bola tzv. blcháre?, ako fungovalo nonstop kino a kde sme mohli nájs? v minulosti ?alšie záhradné kiná ?i amfiteátre prezrádza Juraj Jele? v ?alšej epizóde podcastu Ulicami Bratislavy, ktorý nájdete vo vašich podcastových aplikáciách.
Zdroj feed teraz.sk
