Bratislava 30. júla (Teraz.sk) – Prvé kino v dnešnom hoteli Carlton sa volalo Elektrobioskop. Prvé premietania však trvali len niekoľko sekúnd. „Prvé filmy boli možno 30-40 sekundové, ako príchod vlaku, odchod ľudí z továrne, alebo dvaja ľudia, ktorí obedujú spolu. Ale neskôr sa to už zrýchlilo, zväčšila sa minutáž a spomalilo sa to. Zvuk príde až koncom dvadsiatych rokov,“ priblížil Juraj Jeleň.
V 20. až 30. rokoch minulého storočia začína byť kino populárne a je tomu tak aj v Bratislave. V roku 1918 až 1919 bolo v meste päť kín, neskôr, tesne pred druhou svetovou vojnou je ich až 15. „Ľudia tento druh zábavy milovali a chodievali tam veľmi často,“ dodal.
Jedno z legendárnych kín, ktoré prežilo v Bratislave aj dlhší čas, bolo podľa historika kino Hviezda, ktoré sa najprv volalo Uránia. Premietalo sa v ňom až do 21. storočia, nachádzalo sa na Kollárovom námestí. „Začalo sa tu premietať už v roku 1907, takže prežila 100 rokov,“ povedal Jeleň. Po druhej svetovej vojne sa kino premenovalo na Hviezdu a vzniklo aj záhradné kino. Neskôr z neho urobili veľké 700-miestne kino. „Tu sa potom odohrávali aj festivaly, napríklad festival sovietskeho filmu. Často sa menila aj výzdoba, záviselo to od toho, aká je doba,“ vysvetlil fungovanie Hviezdy historik. V 90. rokoch minulého storočia sa podľa neho toto kino stalo fenoménom, no dohnali ho tzv. multiplexy.
Obľúbenou lokalitou pre kiná bolo dnešné Námestie SNP
V medzivojnových časoch vznikajú kiná Metropolka, Palace, ktoré bolo na rohu dnešnej Poštovej a Obchodnej ulice, ale aj kino Dukla, neskôršia Ymca. Na dnešnom Námestí SNP fungovalo viacero kín, napríklad Atlon či kino Slovan. V suteréne budovy ministerstva kultúry premietalo kino Pohraničník. „Po roku 1945 bola lokalita Námestia SNP absolútne centrum Bratislavy, tak tam to bolo situované celkom logicky,“ priblížil Juraj Jeleň. V medzivojnovom období sa v bratislavských kinách premietali aj americké či francúzske filmy, ako napríklad King Kong alebo Casablanca.
Po roku 1948 prešli kiná do vlastníctva štátu. „Začínajú sa vytvárať filmy, ktoré sú v rámci socialistického realizmu alebo v rámci budovania nejakého kultu osobnosti,“ povedal historik. Začali sa premietať aj tzv. filmové týždenníky, v ktorých sa často informovalo „propagandisticky podfarbene“.
V tomto období sa podľa historika natáčali aj budovateľské filmy postavené na historických mýtoch, spomína napríklad na rozprávku Cisárov pekár a pekárov cisár. Prichádzajú však aj filmy napríklad zo západu – legendárna Angelika, tzv. winetuovky či filmy o žandároch.
Kde bola tzv. blcháreň, ako fungovalo nonstop kino a kde sme mohli nájsť v minulosti ďalšie záhradné kiná či amfiteátre prezrádza Juraj Jeleň v ďalšej epizóde podcastu Ulicami Bratislavy, ktorý nájdete vo vašich podcastových aplikáciách.
Zdroj feed teraz.sk
