Vikingovia sa po?as troch storo?í lúpežných nájazdov a prieskumných výprav dostali do vzdialených kútov sveta. Archeologické dôkazy a historické záznamy sved?ia o tom, že sa dostali nielen do Severnej Ameriky, ale aj do Bagdadu.
Vikingovia boli predkovia obyvate?ov dnešnej Škandinávie a Dánska, ktorí z tohto územia v rokoch 793 až 1066 podnikali pirátske, obchodné a dobyva?né výpravy. Dorozumievali sa starosever?inou.
V sloven?ine je rozdiel medzi Vikingom a vikingom – Viking je iné ozna?enie pre Severogermána, viking je všeobecné ozna?enie pre ú?astníka uvedených vikinských výprav alebo piráta.
Obchod poskytol Vikingom ve?mi dobrý preh?ad o dianí v Európe a o bohatých miestach. Neskôr im došlo, že zbohatnú? sa dá nielen obchodom, ale aj lúpením, uviedla pre Live Science Alexandra Sanmarková, profesorka stredovekej archeológie na University of the Highlands and Islands (UHI) v Škótsku.
Soby dokážu zárove? spa? a prežúva?, tvrdí nová štúdia zverejnená minulý týžde? v odbornom ?asopise Current Biology.
Soby polárne sú v lete ve?mi zaneprázdnené prežúvaním – všade je totiž vtedy potravy nadosta?. Prežúvanie je dôležitý proces, prežúvavcom pomáha rozdrobi? potravu na menšie a lepšie strávite?né ?asti. V nabitom letnom programe však môže by? pre soby ve?mi náro?né nájs? si ?as na spánok.
Neurovedky?a Melanie Furrerová a chronobiologi?ka Sara Meierová z Univerzity v Zürichu spolu s ?alšími kolegy?ami skúmali štyri samice sobov polárnych (Ragnifer tarandus) poddruhu Rangifer tarandus tarandus. Pomocou elektród ich pripojili k prístrojom na elektroencefalografiu (EEG) a skúmali ich mozgové vlny.
?u?om sa po?as starnutia zvä?šujú uši aj nos. Nie je to však dané rastom nového tkaniva, ale samotným procesom starnutia.
Nos a uši dosahujú svoju plnohodnotnú ve?kos? medzi 20. a 30. rokom života ?loveka, uvádza pre Live Science bývalý prezident Americkej spolo?nosti plastických chirurgov Dr. Alan Matarasso a dodáva, že vä?šinu zmien tvaru nosa a uší po adolescencii potom už spôsobuje starnutie.
Najvä?šou ?as? tkaniva nosa a uší tvorí chrupavka (v medicíne nazývaná aj chrupka), tuhé pružné tkanivo slúžiace aj ako výstelka k?bov. Tvoria ju špecializované bunky zvané chondrocyty pospájané skleroproteínmi, ako je kolagén a elastín, ktoré sú základnou zložkou spojivových tkanív. Ako ?udské telo starne, produkuje ?oraz menej kolagénu a elastínu, ?o spôsobuje oslabenie a ochabnutie chrupaviek, ktoré sa prejaví aj na okolitých tkanivách. Postupne za?nú kedysi pevné tkanivá klesa? a nos sa spolu s ušnými lalô?ikmi pred?ži, vysvet?uje Matarasso.
Zdroj feed teraz.sk
