Vedci vyvinuli nový druh vlákna inšpirovaný srs?ou ?adových medve?ov. Tepelné izola?né vlastnosti vlákna sú porovnate?né s izola?nými vlastnos?ami páperia, uvádza nová štúdia.
Extrémne nízke teploty panujúce v Arktíde si od zvierat žijúcich v týchto kon?inách vyžiadali dokonalú adaptáciu. V prípade ?adových medve?ov je jednou z nich špeciálna srs? s dutými vláknami. Vlákna srsti tvoria dve vrstvy – ohybná vodotesná vonkajšia vrstva a pórovitá vrstva vo vnútri vlasu. Vonkajšia vrstva chráni pred vlhkos?ou, pórovitá vrstva chráni v?aka tisícom dutiniek vyplnených vzduchom pred stratou tepla.
Nové vlákno funguje na rovnakom princípe. Štúdia zverejnená v decembrovom ?ísle žurnálu Science uvádza, že sveter upletený z tohto vlákna by hrial rovnako ako páperová bunda, mal by však iba pätinovú hrúbku.
A hoci nové vlákno funguje na rovnakom princípe, využíva odlišné materiály. Srs? ?adových medve?ov tvorí keratín, teda rovnaký materiál ako ?udské vlasy. Nové vlákno je však vyplnené aerogélom.
V?aka novej solárnej technológii bude dia?kovým ovláda?om ?i myšiam sta?i? na napájanie elektrinou aj svetlo rozptýlené v prostredí. Novinku predstavila kalifornská spolo?nos? Ambient Photonics po?as ve?trhu CES 2024.
Nová technológia využíva v solárnych ?lánkoch špeciálne farbivo, ktoré mení fotóny na elektróny. Spolo?nos? sa pri jeho výrobe inšpirovala chlorofylom umož?ujúcim fotosyntézu v rastlinách.
„V solárnych ?lánkoch posilnených farbivom závisí množstvo produkovaného elektrického prúdu od toho, ako efektívne dokáže farbivo pohlcova? elektróny,“ uvádza pre Live Science Joshua Wright, viceprezident spolo?nosti Ambient Photonics pre inžinierske riešenia.
Ke?že ?lánky sú bifaciálne, dokážu produkova? elektrinu vrchnou aj spodnou stranou. Vrchná ?as? ?lánku, na ktorú svetlo dopadá priamo, produkuje elektrinu na 100 percent, spodná strana na 50 percent.
?ínski vedci v utorok oznámili úspešné naklonovanie zdravého jedinca opice makak rézus (Macaca mulatta). Využili pri tom zdokonalený postup použitý na naklonovanie ovce Dolly z roku 1996, uvádza nová štúdia.
Tím vedcov z neurovedeckého inštitútu ?ínskej akadémie vied v Šanghaji použil zdokonalenú metódu klonovania prostredníctvom prenosu jadier somatických buniek (SCNT). Pomocou nej sa v roku 1996 podarilo úspešne naklonova? ovcu Dolly a neskôr aj viac než 20 ?alších druhov zvierat vrátane psov, ma?iek ?i prasiat. Úspešné klonovanie primátov je však výrazne náro?nejšie než klonovanie iných druhov zvierat, preto sa úspech v tejto oblasti dostavil až po viac než 20 rokoch.
Výsledky najnovšej štúdie zverejnili v ?asopise Nature Communications. Tento nový spôsob by pod?a vedcov mohol vies? k vytvoreniu identických jedincov opíc, ktoré by sa dali využi? pri medicínskom výskume.
Zdroj feed teraz.sk
