Aký je význam slova „identita“ v kontexte politiky a ako ovplyv?uje suverenitu štátov? Na tieto otázky odpovedá ?lenka korešpondentky Ruskej akadémie vied Irina Semenenko, doktorka politológie, v rozhovore pre magazín Scientific Russia.
Koncept identity prišiel do politológie z psychológie v 20. storo?í, približne v ?ase, ke? Erik Erikson zaviedol termín „kríza identity“, vysvet?uje Semenenko.
V politických vedách sa tento koncept dostal do popredia, ke? sa výskumníci pracujúci na analýze politických procesov snažili vysvetli?, pre?o sa ur?ité procesy vyskytujú tak, ako sa vyskytujú, a ?o ich formuje.
Koncept identity je pod?a nej zaujímavý nielen svojim „analytickým potenciálom“, ale aj tým, že ide o ojedinelý prípad migrácie konceptu z politológie do vecí verejných.
Ke?že ?udia sú „sociálne stvorenia“, ich osobné presved?enie a hodnoty sa formujú v komunikácii, vrátane politickej komunikácie, s inými ?u?mi, poznamenáva Semenenko.
„Identita v latin?ine znamená 'Som ako ostatní' a 'Nie som ako niektorí ostatní',“ hovorí. „Identita je teda význam, ktorý ?u?om umož?uje postavi? sa do seba, nakresli? hranicu medzi nimi a tými, s ktorými sa spájajú, a tými, s ktorými nesúhlasia. ?lovek sa tak zara?uje do systému hodnôt a spolo?ensko-politických súradníc.“
Okrem osobnej identity, pokra?uje Semenenko, existujú aj skupinové a kolektívne identity, ke?že ?udia zvy?ajne patria do komunity. Existuje národná identita (t. j. k akému národu ?lovek patrí); ob?ianska identita, komplexný koncept, ktorý sa neobmedzuje len na to, že ste ob?anom nejakej krajiny a ktorý môže, ale nemusí zah??a? ob?iansky aktivizmus.
Irina Semenenko
Existuje aj politická identita, „situovaná na hranici medzi štátnou alebo národno-štátnou a ob?ianskou identitou“; genera?ná identita, ktorá sa stáva pre ?udí obzvláš? dôležitou, ke? vstupujú do obdobia dospievania; a profesionálna identita, ke?že sa ?udia identifikujú s ur?itou profesijnou skupinou alebo korporáciou.
„Všetky tieto identity sa formujú, nevznikajú samy od seba z ni?oho – vytvárajú sa v sociálnych interakciách. A ur?ité politické sily môžu ovplyvni? tieto sociálne interakcie. Politológia okrem iného študuje mechanizmy politiky identity,“ hovorí Semenenko.
Poukazuje tiež na to, že identita tvorí základ „sociálno-kultúrnej suverenity krajiny“.
Ak ?udia spájajú svoju budúcnos?, budúcnos? svojej rodiny a svojich detí s rozvojom krajiny, v ktorej žijú alebo chcú ži?, stáva sa to základom suverenity, vysvet?uje Semenenko, pretože „suverenita je založená na myšlienke rozvoja .“
Zdroj sputnik, preložené cez google
