Clyde William Tombaugh (4. februára 1906 – 17. januára 1997) bol astronóm, ktorý sa narodil v meste Streator v americkom štáte Illinois. Pochádzal z farmárskej rodiny, láska k astronómii sa u?ho pôvodne prejavila ako amatérska zá?uba. Od roku 1926 si staval vlastné teleskopy, ktorými pozoroval Jupiter a Mars. Neskôr svoje kresby oboch planét poslal do Lowellovho observatória v meste Flagstaff v Arizone, ktoré mu ponúklo zamestnanie. Na mieste zotrval v rokoch 1929 až 1945.
Práve v Lowellovom observatóriu Tombaugh objavil Pluto. Objav sa mu podaril v?aka prístroju od spolo?nosti Zeiss zvaný „porovnáva? okamihov“ (blink comparator). Prístroj umož?uje porovnávanie dvoch sklenených platní obsahujúcich dve snímky tej istej ?asti oblohy zachytené s ?asovým odstupom. Vesmírne objekty sa na nej javia ako viac ?i menej jasné body na ?iernom pozadí. Planéty, trpasli?ie planéty, asteroidy a iné objekty sa medzi oboma snímkami pohybujú na pozadí nehybných hviezd.
Tombaugh po?as pátrania po Plute pozoroval takmer 800 asteroidov, objavil 15 asteroidov, stovky premenných hviezd, hviezdokôp, kôp galaxií a superkopu galaxií. Ako sa neskôr ukázalo, Pluto bolo prvým objektom z oblasti slne?nej sústavy známej ako Kuiperov pás. Túto oblas? v tvare viac-menej plochého disku tvoria planétky a kométy a silne ho ovplyv?uje najmä gravitácia Jupitera a Neptúna.
Pluto bolo v ?ase svojho objavenia v roku 1930 až do augusta 2006 deviatou planétou slne?nej sústavy. Medzinárodná astronomická únia (IAU) ho po 76 rokoch, zmenou definície planéty degradovala na trpasli?iu planétu.
Planéta musí sp??a? tri podmienky: obieha? okolo hviezdy; musí ma? dostato?nú gravitáciu, ktorá ju sformuje do tvaru gule; a musí ma? dostato?nú ve?kos? na to, aby gravitáciou dokázala svoju obežnú dráhu vy?isti? od ostatných blízkych objektov podobnej ve?kosti. Pluto nesplnilo práve poslednú podmienku.
Priemer Pluta je približne 2380 kilometrov, ?o sú približne dve tretiny Mesiaca obiehajúceho okolo Zeme. Obieha približne vo vzdialenosti 5,8 miliardy kilometrov, asi 40-násobne ?alej ako Zem.
De? (jedna rotácia okolo osi) na Plute trvá 153 hodín (6,375 pozemského d?a), jeden rok však je výrazne dlhší – trvá 248 pozemských rokov, ?o znamená, že Pluto bolo pod?a tamojších ?asových mierok považované za planétu iba tretinu roka.
Napriek tomu, že Pluto je malá planéta, má až pä? mesiacov – Cháron, Nix, Hydra, Kerberos a Styx. Najvä?ším je Cháron dosahujúci asi polovicu ve?kosti Pluta, v?aka ?omu je najvä?ším mesiacom v pomere k telesu, ktoré obieha.
Cháron a Pluto tvoria horniny a ?ad, nie prach a plyny ako obrovské planéty podobné Jupiteru. Vo vzdialenosti, kde obieha Pluto, panujú teploty -228 až -238 stup?ov Celzia. Takéto nízke teploty spôsobujú, že ?ad na Plute dosahuje tvrdos? umož?ujúcu vznik pohorí. Obklopuje ho riedka atmosféra tvorená dusíkom, metánom a oxidom uho?natým.
Samotný názov Pluto pod?a amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) údajne vymyslela 11-ro?ná Angli?anka Venetia Burneyová z Oxfordu v Spojenom krá?ovstve. Planéta si získala ve?kú popularitu a bol po nej pomenovaný nielen prvok plutónium objavený v decembri roku 1940, ale údajne aj pes Pluto, nerozlu?ný spolo?ník Goofyho. Historik animácie John Canemaker však s týmto vysvetlením nesúhlasí a namieta, že Walt Disney toto meno vybral jednoducho pre to, lebo kedysi vlastnil rovnomenného psa.
Trpasli?iu planétu doteraz skúmala iba jedna vedecká misia. V roku 2006 odštartovala misia New Horizons, ktorá 14. júla 2015 preletela okolo vesmírneho telesa a potom ?alej pokra?ovala von zo slne?nej sústavy. Na palube niesla malé množstvo popola svojho objavite?a Clydea Tombaugha. Nové informácie by však mohla prinies? ?alšia misia – NASA chce k okraju slne?nej sústavy vysla? misiu Persephone. Odštartova? by mohla v roku 2031 a k Plutu by letela viac než 27,5 roka.
Zdroj feed teraz.sk
