Tzv. koalíciu ochotných tvorí zhruba 30 krajín, ktoré pod vedením Británie a Francúzska diskutujú o podpore prípadnej dohody sprostredkovanej americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
„Naše plánovanie je reálne a podstatné. Naše plány sú dobre vypracované,“ povedal britský minister obrany John Healey na stretnutí v bruselskej centrále NATO. „Naše uisťujúce sily pre Ukrajinu by boli spoľahlivým a dôveryhodným bezpečnostným opatrením na zaistenie toho, že akýkoľvek vyrokovaný mier prinesie to, čo prisľúbil prezident Trump, trvalý mier pre Ukrajinu.“
Londýn tvrdí, že na doterajších kolách rozhovorov sa dosiahol pokrok. Iní ministri však hovoria o pretrvávajúcej neistote pri cieľoch takéhoto nasadenia vojakov a jeho podpore americkou vojenskou silou.
„Aká je potenciálna úloha, aký bude cieľ?“ spýtal sa holandský minister obrany Ruben Brekelmans. „Aký je mandát? Čo budeme robiť v rôznych scenároch, napríklad ak dôjde k eskalácii v súvislosti s Ruskom?“ doplnil s tým, že je dôležité objasniť aj to, čo chcú členovia koalície žiadať od Washingtonu.
Podľa európskych predstaviteľov dosiaľ šesť krajín vrátane Británie, Francúzska a pobaltských štátov uviedlo, že by prispeli vojenskými jednotkami.
Švédsky minister obrany Pal Jonson uviedol, že Štokholm má viacero otázok, ktoré musí objasniť pred tým, ako niečo prisľúbi. „Pomohlo by, keby bolo jasné, čo by táto misia zahŕňala a čo by sme robili – či by išlo o udržiavanie mieru, odstrašovanie alebo uisťovanie,“ povedal.
Veľkým problémom pre európskych spojencov pri snahe vypracovať plán je to, že majú len veľmi málo informácií o snahách USA dohodnúť s Ruskom zastavanie bojov, konštatovala AFP.
Trumpova vláda viedla viacero kôl rozhovorov s ukrajinskými i ruskými predstaviteľmi v nádeji na prímerie, avšak bez viditeľných výsledkov. Obe strany v zásade súhlasili so zastavením útokov na energetickú infraštruktúru, no podmienky neformalizovali a útoky pokračujú.
Zdroj feed teraz.sk
