Jozef M. Rydlo
František Vnuk[1], ?len Slovenského ústavu v Ríme, nosite? Rytierskeho radu svätého Gregora Ve?kého[2], laureát Ve?kej zlatej cyrilo-metodskej medaily s re?azou[3], patrí medzi najplodnejších slovenských historikov a publicistov. Narodil sa 8. apríla 1926 vo Verešvári (Vörösvár, dnes ?ervený Hrádok) pri Zlatých Moravciach. Do základnej školy chodil v rodnej obci a strednú školu navštevoval v Zlatých Moravciach, kde v roku 1946 zložil maturitnú skúšku. Po maturite za?al študova? hutníctvo na Vysokej škole banskej v Ostrave, ale za?iatkom roka 1949 emigroval do Rakúska a po krátkom pobyte v ute?eneckom tábore v Admonte v Štajersku odišiel do Nemecka (Lindau, Ludwigsburg). V roku 1950 emigroval do Austrálie a usadil sa v Adelaide, v hlavnom meste Južnej Austrálie. Tam prvé dva roky pracoval v zlievarni. Od roku 1952 pokra?oval v prerušenom štúdiu a promoval v odbore hutníctvo na známom ústave South Australian Institute of Technology, v sú?asnosti je ústav sú?as?ou tretej najstaršej univerzity v Austrálii – University of Adelaide. Po získaní vysokoškolského titulu pracoval ako asistent v alma mater,popritom študoval matematiku a fyziku na Fakulte prírodných vied na Univerzite v Adelaide. V roku 1955 za?al prednáša? hutníctvo na South Australian Institute of Technology, kde pracoval až do dôchodku v roku 1985.
V rokoch 1955 až 1960 za?al študova? dejiny a politické vedy na Univerzite v Adelaide. Splnila sa mu tak dávna túžba. Venoval sa všeobecným dejinám Európy 20. storo?ia a dejinám britského impéria v Oceánii. Bakalársku prácu napísal na tému Slovakia’s six eventful months (October 1938 – March 1939) [Slovensko – šes? mesiacov plných udalostí (október 1938 – marec 1939)], neskôr, v roku 1964, prácu uverejnili vo vedeckej ro?enke Slovenského ústavu Slovak Studies.[4]
Po ukon?ení štúdia na Fakulte dejín a politických vied na Univerzite v Adelaide študoval takzvane reziden?ne na univerzitách: v anglickom Birminghame, v nemeckom Stuttgarte, v anglickom Oxforde a v kanadskom Kingstone.
V roku 1987 pôsobil ako hos?ujúci profesor na Queen´s University v Kingstone, v Kanade.
V rokoch 1987 – 1988 pracoval ako redaktor v slovenskej sekcii Vatikánskeho rozhlasu v Ríme.
V máji 1956 sa oženil s Austrál?ankou írskeho pôvodu Annou Theresou Flahertyovou. Mali spolu osem detí: Michala, Máriu, Júliu, Jozefa, Annu, Štefana, Helenu a Moniku.
Na Slovensko sa smel vráti? až za?iatkom roka 1990 – po páde komunizmu. Pridal sa k tým historikom, ktorí sa usilovali slovenské dejiny odideologizova?, a zapojil sa do kampane za obnovu mati?ného hnutia i do zápasu o obnovenie slovenskej štátnosti.
Od za?iatku akademického školského roka 1992/1993 pracoval pä? rokov ako univerzitný pedagóg cirkevných dejín na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Tu v roku 1995 obhájil ?alšiu svoju habilita?nú prácu s názvom Cyrilometodská bohoslovecká fakulta v rokoch 1950 – 1956[5].
Od roku 1998 pracoval ako vedeckovýskumný pracovník v Slovenskom historickom ústave Matice slovenskej v Bratislave, kde sa venoval výskumu cirkevných a politických dejín na Slovensku po roku 1918.[6]
František Vnuk sa publicistike za?al venova? po?as emigrácie.
Bol jedným z nadšených študentov, ktorým Dr. Jozef Pau?o (1914 – 1975)[7] zveril v roku 1949 v Ludwigsburgu vydávanie mesa?níka Slobodné Slovensko pod vedením Jána Holého (*1922), v tom ?ase novinára ZAS-u – Zpravodajskej agentúry Slovenska. Mesa?ník za?al vychádza? 15. apríla 1946 v Mníchove pod záštitou Slovenskej národnej rady v zahrani?í.[8] Po druhej svetovej vojne si tento mesa?ník udržiaval najvyššiu kvalitu spomedzi všetkých ?asopisov slovenskej politickej emigrácie orientovanej na štátnu samostatnos?, pretože okolo neho sa po prvýkrát (žia?, aj poslednýkrát) podarilo zoskupi? charakterných ?udí, a tak sa na stránkach spomínaného exilového ?asopisu objavovali a šírili tie najuš?achtilejšie slovenské myšlienky a úvahy.[9] V roku 1956 ?asopis prestal vychádza?.[10]
Po krátkej odmlke sa František Vnuk v roku 1957 opätovne vrátil k písaniu ?lánkov a príspevky publikoval v slovenských ?asopisoch Jednota a Slovák v Amerike, ktoré vychádzali v USA.
Vnukove poh?ady na nedávne slovenské dejiny vyvolali ostré reakcie zo strany tých slovenských aktivistov, ktorí nechceli, aby boli vnímaní inak, ako sa prezentovali navonok. Preto radšej diskreditujúco vyhlásili, že František Vnuk je vraj pseudonym niekoho iného![11]
František Vnuk sa ako publicista venoval týmto základným okruhom otázok: slovensko-?eské vz?ahy, politické, kultúrne a náboženské podmienky na Slovensku a ?esko-slovenská republika a vz?ah komunistického režimu v ?esko-Slovensku k slovenskej politickej emigrácii.[12]
Jeho ?lánky možno nájs? takmer vo všetkých mienkotvorných ?asopisoch slovenskej politickej emigrácie, ktorá bola za samostatný štát, ako aj v miestnej tla?i. Ide o tituly: ?ernákov odkaz, Literárny almanach Slováka v Amerike, Jednota, Slobodné Slovensko, Kalendár Jednota, Kanadský Slovák, Most, Slovak Studies, Slovák v Amerike, Slovakia, Slowakei, Slovenský štít. ?lánky mu vychádzali aj v zahrani?ných ?asopisoch: Journal of Central European Affairs, Arena a Historical Abstracts;pre posledný z nich pripravoval z ?lánkov a príspevkov historického charakteru publikovaných v sloven?ine i v ?eštine rezumé v angli?tine a tie potom vychádzali aj v austrálskych ?asopisoch.[13]
Vnukovými prvými vydanými monografiami boli eseje Neuverite?né sprisahanie : vojenské a politické akcie proti Slovenskej republike v roku 1944[14] a Sedemnás? neúrodných rokov : ná?rt dejín slovenskej literatúry v rokoch 1945 – 1962[15]. Prvá z nich „vyšla ako príspevok nezávislej slovenskej historiografie k 20. výro?iu banskobystrického povstania v roku 1944“ a „vyvolala ve?mi živú diskusiu tak v zahrani?í, ako aj na Slovensku“. Autor v nej píše, že „povsta? proti vlastnému štátu v mene umelého národa, umelého štátneho útvaru, na výzvu cudziny a za cudzej podpory, je odsúdeniahodný ?in a neospravedlní ho ni?“[16]; zárove? však uznáva, že jeho vyjadrené súdy sú silno citovo podfarbené. Vo svojej druhej monografii sa František Vnuk usiluje zmapova? slovenskú literatúru v rokoch 1945 – 1962.
V roku 1967 vyšli Františkovi Vnukovi dve vydania monografie v angli?tine venovanej 20. výro?iu hanebnej popravy prvého prezidenta Slovenskej republiky pod názvom: President of the Slovak Republic[17].
Prvé Vnukove dejiny komunistického hnutia na Slovensku nazvané Kapitoly z dejín Komunistickej strany Slovenska[18]vyšli v roku 1968 ako „emigrantský prínos k 50. výro?iu ruskej bo?ševickej revolúcie“[19], pretože štúdium dejín komunistickej strany priviedlo Františka Vnuka k zisteniu, že nejestvujú samostatné dejiny Komunistickej strany Slovenska.
Pozoruhodným exilovým príspevkom k dejinám Slovenska 20. storo?ia je Vnukova monografia Slovenská otázka na Západe v rokoch 1939 – 1940[20]. Jeho koncepcia „slovenskej otázky“ rozoberá problém, ?i Slováci ako jasne odlíšený národ majú právo na svoj vlastný štát, ktorý sa stal skuto?nos?ou v roku 1939. Na základe dokumentov z British Foreign Office, z nemeckého Auswärtiges Amt, ako aj zo svojich súkromných zdrojov a z písomných pozostalostí Petra Prídavka a Karola Sidora František Vnuk na?rtáva slovenskú otázku na Západe v období šestnástich mesiacov, „po?as ktorých boli Slováci na Západe vystavení tej najzákernejšej kampani, aká kedy postihla bezbranný malý národ“[21].
Životopis Konštantína ?ulena[22] vyšiel v knižnej podobe v roku 1984, dvanás? rokov po tom, ako bol napísaný. František Vnuk sa v ?om podujal poda? ?itate?ovi jasný obraz o živote Konštantína ?ulena (1904 – 1964), slovenského publicistu, historika, aktívneho politika HS?S, po roku 1945 funkcionára exilových organizácií v Severnej Amerike a editora Kanadského Slováka. Hoci autor poukazuje na to, že tento životopis „nemá formát oficiálnej biografie a nesp??a ani predpoklady vedeckej práce“[23], pod?a historika Vladimíra Zimányiho je to však „plus pre dostupnos? a ?itate?nos? takpovediac bežného ?itate?a“, Slováka, demokrata, zástancu štátnej samostatnosti, pretože „František Vnuk beletristickým štýlom priblíži netuctový osud netuctového najplodnejšieho novinára v emigrácii, o ktorom azda ve?a mladých ?udí ani len netuší. A ke?že nie sme ve?ký národ, o osudy výnimo?ných slovenských ?udí sa treba zaujíma?, a teda aj o nich ?íta?“[24].
Ma? svoj štát znamená život : politická biografia Alexandra Macha[25] je ?alšia monografia Františka Vnuka o prominentnom, hoci kontroverznom protagonistovi slovenských dejín 20. storo?ia, o osobnosti, ktorú až doteraz bu? o?ier?ovali, alebo ju bolo zakázané spomína?.
V exile vyšli aj ?alšie dve Vnukove knihy. Monografiu Zahrani?né akcie na záchranu a obnovenie slovenskej samostatnosti 1943 – 1948[26]napísali spolu so Štefanom Polakovi?om a ide o prvú, prakticky jedinú dokumentmi podloženú rozpravu o ?innosti Slovenského ak?ného výboru/Slovenského oslobodzovacieho výboru (SAV, SOV) a Slovenskej národnej rady v zahrani?í (SNRvZ) na podporu myšlienky slovenskej štátnej samostatnosti po násilnej likvidácii prvej Slovenskej republiky.
Ústrednou témou druhej knihy Rebelanti a suplikanti : slovenská otázka v ilegalite a v exile 1944 – 1945[27]je augustové povstanie v lete v roku 1944, ?alej fungovanie takzvanej ?eskoslovenskej exilovej vlády v Londýne a konflikty medzi Edvardom Benešom a Slovenskou národnou radou.
Ke? sa na jese? v roku 1989 totalitný komunistický režim na Slovensku ocitol v prepadlisku dejín, František Vnuk sa mohol po štyroch desa?ro?iach vráti? do rodnej domoviny.
Jeho knihy publikované v exile za?ali na Slovensku vychádza? spontánne, ?asto bez jeho vedomia a súhlasu. Prvá jeho publikácia, ktorá pôvodne vyšla na Slovensku, bolo dielo Za Boha a národ : ná?rt životopisu Andreja Hlinku[28].
Po nej Klub priate?ov samostatného Slovenska (KPSS) vydal Vnukovu knihu Dedi?stvo otcov : eseje na historické témy[29].
Nasledovala prvá ?as? monografie Pavol Hnilica – biskup uml?anej Cirkvi[30].Zachytávala roky1921 – 1951. Spoluautor bol Ján Hnilica (*1935).
Pravdepodobne najdôležitejšia monografia, ktorú František Vnuk vytvoril po?as tohto obdobia, je Slovensko v rokoch 1945 – 1948.Jej prvý diel má názov „Volga sa vliala do Hrona“[31] a druhý diel má názov „Vltava sa vliala do Váhu“[32]. Tieto dva zväzky dop??ajú základné vedomosti v snahe objasni? zložitos? slovenských dejín na pozadí utrpenia slovenského národa po strate štátnej suverenity. Ponúkajú poh?ad na udalosti odlišný od toho, ktorý ponúkala marxistická historiografia, navyše poplatná ?echoslovakizmu. Táto monografia obsahuje množstvo pramenného materiálu, ke?že František Vnuk ?erpal najmä zo zahrani?ných archívov. Kniha dokumentuje obrovské utrpenie Slovenska i Slovákov, aké si nám ani len predstavi? nevedno! V roku 2020 vyšli tieto dva zväzky zrevidované a v jednom zväzku pod názvom Po úsvite súmrak : Slovensko 1945 – 1948[33].
Ke? František Vnuk v rokoch 1992 – 1997 prednášal na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, vo svojej publika?nej ?innosti sa preorientoval zo slovenských politických dejín na dejiny Katolíckej cirkvi na Slovensku. A tak vytvoril rozpravu Akcie K a R : zásahy komunistického režimu proti reholiam v rokoch 1950 – 1956[34].
Svetlo sveta uzrel v roku 1995 Vnukov Ná?rt dejín Katolíckej cirkvi s osobitným zrete?om na dejiny katolicizmu na Slovensku v 20. storo?í[35].
František Vnuk potom napísal práce: Pokus o schizmu a iné proticirkevné opatrenia v rokoch 1949 – 1950[36] a druhú ?as? monografie Pavol Hnilica – biskup uml?anej cirkvi[37].Táto ?as? zachytávala už roky1951–1995.
Po nich vydal publikácie: Dokumenty o postavení Katolíckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1945 – 1948[38], Vládni zmocnenci na biskupských úradoch v rokoch 1949 – 1951[39], Popustené putá : Katolícka cirkev na Slovensku v období liberalizácie a nástupu normalizácie (1967 – 1971)[40].
Rad týchto k?ú?ových monografií uzatvára: Príru?ný slovník kres?anstva[41].
V roku 2006 František Vnuk uverejnil jedine?nú monografiu Katolícka cirkev v 20. storo?í na Slovensku a vo svete[42].
V tom istom roku zrealizoval so Štefanom Vragašom (1929–2018) dlhoro?ný spolo?ný projekt, ktorý aj obaja redigovali: Teologický a náboženský slovník[43].
Predtým takisto spolupracoval s biskupom Pavlom Hnilicom. V roku 2001náboženské témy priblížili v knihe s názvom Rozhovory o ?u?och, udalostiach a Božej dobrote[44].
František Vnuk a Pavol Mária Hnilica sú aj autormi knihy Fatimské posolstvo a Božie Milosrdenstvo[45].
Vnukov Polemický poh?ad na dejiny Katolíckej cirkvi :má pravdu prof. Hans Küng?[46] vyšiel v roku 2006.
V roku 2006 vyšla F. Vnukovi a P. M. Hnilicovi kniha úvah Milos?ou Božou zdobená[47], v ktorej sa v rozhovoroch zamýš?ajú nad mariánskymi témami.
František Vnuk sa neprestal venova? slovenským cirkevným dejinám. Najprv mu v roku 1998vyšlo dielo Andrej Hlinka – tribún slovenského národa[48], neskôr, v roku 2004, je to jeho vynikajúca monografia Stopä?desiat rokov v živote národa[49].Týka sa Slovenska a rokov 1843 až 1993. V tejto monografii sa sústredil na tému vzniku a vývinu národného povedomia Slovákov na neradostnej ceste vedúcej k osamostatneniu sa.
František Vnuk napísal nespo?etné množstvo ?lánkov, statí a štúdií.[50] Je autorom úvodov, doslovov, poznámok. Svoje postrehy i postrehy druhých preložené z iných jazykov uverej?oval v pravých i nepravých periodikách ?i v kolektívnych monografiách. So svojimi príspevkami sa zú?ast?oval na sympóziách. Písaval recenzie. Pri rozoberaní akejko?vek témy z minulosti sa vždy opieral o písomný materiál a archívne zdroje, ?i išlo o témy týkajúce sa politickej, kultúrnej, hospodárskej situácie bu? u nás, alebo inde, a až na základe vlastnej dôkladnej analýzy následne vyjadroval svoj názor, ktorý potom zverejnil. Takto vznikali jeho práce o slovenských kultúrnych ?i politických pracovníkoch – i žijúcich, i m?tvych.
V roku 2021 vyšiel k jeho 95. narodeninám ako 50. zväzok vedeckej edície Libri historiæ Europæ / Libri historiæ Slovaciæ, ktorej odbornými garantmi sú Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Slovenský ústav v Ríme, rozsiahly výber jeho anglických štúdií, statí a rozpráv Slovakia and Slovaks in twentieth century : historical essays and studies.[51]
František Vnuk sa stal ?lenom Australian Institute of Metals, Australasian Institute of Mining and Metallurgy, PEN Centre for Writers in Exile; ?alej bol zvolený za riadneho ?lena Slovenského ústavu v Ríme; prijal doživotné ?estné ?lenstvo v Združení austrálskych Slovákov; bol ?lenom Predsedníctva Matice slovenskej, Slovenského historického ústavu Matice slovenskej a redak?nej rady Slováka v Amerike, Slovak Studies, Historického zborníka a iných.
František Vnuk dostal viaceré vyznamenania: od Ústredia slovenských katolíckych intelektuálov Ve?kú zlatú cyrilo-metodskú medailu s re?azou (1977); striebornú medailu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (1996); pamätnú medailu Matice slovenskej (1996); pamätnú medailu Konfederácie politických väz?ov Slovenska; Ve?kú medailu svätého Gorazda Ministerstva školstva Slovenskej republiky; Rytiersky rad svätého Gregora Ve?kého, ktorý mu udelil pápež Ján Pavol II. (1996), zlatú medailu Matice slovenskej (2001), Cenu Daniela Rapanta za rok 2001 a ?alšie.
Pri príležitosti Vnukových 80. narodenín vyšiel na jeho po?es? jubilejník pod názvom Fidei et Patriae. Zostavil ho Jozef M. Rydlo a sponzorovali ho Slovenský ústav v Ríme, Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Teologická fakulta Trnavskej univerzity a Únia slovenských spisovate?ov, umelcov a kultúrnych tvorcov žijúcich mimo územia Slovenska. Obsahuje 61 príspevkov historikov, teológov a spisovate?ov zo všetkých kon?ín sveta.
V roku 2021 pri príležitosti jeho 95. narodenín vyšiel súbor jeho vedeckých príspevkov, ktoré publikoval v angli?tine: Slovakia and Slovaks in the Twentieth Century: historical essays and studies. Kniha na 784 stranách predstavuje nieko?ko desiatok odborných rozpráv, štúdií a esejí, ktoré záujemcovi podávajú prierez slovenskými dejinami 20. storo?ia. Obsahuje aj obsiahlu výberovú bibliografiu jubilanta.
Prof. Milan S. ?urica (1926-2024) napísal do ?asopisu Kultúra, s podnázvom dvojtýždenník závislý od etiky, o Františkovi Vnukovi nasledujúce slová:
František Vnuk sa mi javí predovšetkým ako výnimo?ný typ ?loveka. Od svojho narodenia až podnes prebehol všetky kontinenty zemegule, žil dlhší ?as v nieko?kých európskych štátoch, za slobodou a chlebom, ale aj za vzdelaním sa dostal až k našim protinožcom do Austrálie, kde dosiahol vysokoškolskú katedru metalurgie. Tam si založil rodinu a vychoval a dal vyštudova? osem vydarených detí, medzi ktorými a stále rastúcim po?tom vnú?at pôsobí dojmom patriarchu. Ko?kých mužov takéhoto profilu dnes vidí ?lovek okolo seba?
Ale ?o je na Františkovi Vnukovi ešte ove?a markantnejšie, to je jeho výrazný profil kres?ana. Svoju katolícku vieru, ktorej dar dostal po?núc svätým krstom v rodine, nielenže nikdy nezanedbal, ale ?ím viacej nadobúdal všeobecné a potom aj odborné vzdelanie, tým vä?šmi sa usiloval preh?bi? a povznies? svoje náboženské presved?enie osvojovaním si vždy vyšších teologických vedomostí až na úrove? svojho vzdelania. V mladosti, ešte na Slovensku, tak ako po?etní jeho rovesníci pod?ahol osobnému šarmu jedného z tých samozvaných, apoštolsky zanietených, ale nedisciplinovaných ‚snílkov‘, ktorí si trúfali „pokrsti?“ bezbožný komunizmus. Ale ke? sa dostal do bližšieho kontaktu s kompetentnými biskupmi a teológmi európskych rozmerov, našiel odvahu kriticky revidova? tento svoj náboženský zážitok a živi? sa z duchovných prame?ov blízkych Kristovmu námestníkovi na zemi. Jeden z jeho synov ho v tomto tak nasledoval, že si ho Boh povolal ku k?azskej službe v reholi sv. Dominika (už vykonával svoj kazate?ský úrad aj v našich Košiciach). Správnos? a pravovernos? kres?anského života Františka Vnuka pod?a katolíckej viery a jej šírenie svedectvom ú?inného apoštolátu uznal a ocenil nikto menší ako jeden z najvýznamnejších nástupcov sv. Petra pápež Ján Pavol II., ktorý ho osobne Apoštolským listom poctil jedným z najvyšších cirkevných vyznamenaní – Rytierskym radom svätého Gregora Ve?kého. Slovákov, ktorým sa dostalo tejto cti, mohli by sme spo?íta? takmer na prstoch jednej ruky.
To všetko – hlboká viera, odborná pedagogická i výskumná ?innos?, svetovos? a jedine?ne krásna rodina – však z?aleka nevy?erpáva rozmer osobnosti Františka Vnuka. Ve? aj tí premnohí – neprehá?am, ak poviem tisíce a tisíce –, ktorí nemajú to š?astie zblízka ho pozna? ako ?loveka i ako kres?ana katolíka, poznajú ho ako jedného z najvýraznejších sú?asných Slovákov tak na Slovensku, ako aj v šírom svete. Popri svojom opravdivo globálnom „svetoob?ianstve“ si František Vnuk dokázal zachova? neporušenú hlbokú a jasnú národnú identitu s horúcou, plodnou láskou k svojmu slovenskému národu. Už vyše pätnás? rokov – odkedy sa mu otvorila možnos? navštevova? svoju slovenskú domovinu – delí svoj ?as i svoju energiu medzi svoju rodinu v Austrálii a slovenský národ pod Tatrami, do ktorého verejného kultúrneho i politického diania je zapojený tak intenzívne, ako len ve?mi málo iných. A to všetko na vlastné trovy. Lebo v mnohom oh?ade tá slovenská vlas?, ?i presnejšie tí, ktorí ju spravujú, sa aj vo?i nemu – ako takmer vo?i všetkým svojim synom „hnaným žitia nevô?ou“ do šíreho sveta – zachovala skôr ako macocha. Vnuk sa však neprestáva k nej túli? ako k milovanej matke.
Ale to, ?o Františka Vnuka najvidite?nejšie líši od nás všetkých, je jeho profil vedeckého pracovníka. Bola to práve jeho láska k vlasti, ktorá ho viedla k tomu, že ke? videl a zistil, ako ve?ký svet Slovákov nepozná, alebo ich pozná iba v optike ich nevraživých susedov, ktorí nad nimi stáro?ia ?i desa?ro?ia vládli, rozhodol sa – už ako vysokoškolský profesor metalurgie – opä? navštevova? univerzitné auly, aby si nadobudol podobné odborné vzdelanie v historických vedách. Lebo vedel, že iba striktne vedecky dokumentovanými prácami, najmä v jazykoch ve?kých národov, je možné ú?inne oboznamova? svet s reálnym obrazom slovenského národa a jeho dejinami. Iste mu bola pri tom ve?mi užito?ná jeho základná orientácia na exaktné technické vedy. Lebo napriek tejto dvojko?ajnosti jeho vedeckého zamerania František Vnuk kvalitou i kvantitou knižných aj publicistických príspevkov na tému slovenských dejín sa môže mera? s každým profesionálnym historikom. Ke? sa mu po dlhých desa?ro?iach exilu otvorili hranice slovenskej vlasti, ani chví?u neváhal a vrátil sa domov, kde publikoval už nespo?etné historické príspevky, prednášal cirkevné dejiny na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a intenzívne sa zapojil do vedeckých a kultúrnych podnikaní Matice slovenskej. Práve toto jeho historické dielo tvorí pod?a mojej skromnej mienky najvýraznejšiu a najtrvácejšiu ?as? jeho životného diela – opravdivý monumentum ære perennius (pomník trvácnejší než me?) –, ktorým sa natrvalo zapísal tak do dejín, ako aj do s?dc slovenského národa.[52]
Z iniciatívy Slovenského ústavu v Ríme a Združenia priate?ov Slovenska vo Švaj?iarsku vyšiel v roku 1976 v Lausanne zborník zo sympózia Slovensko v retrospektíve dejín[53],ktorého jedným zo spoluautorov je František Vnuk[54]. Na zadnej strane obálky zborníka sa nachádzajú tieto slová: „Národ, ktorý nemá právo hovori? sám za seba, ?aká, aby druhí, ktorí sú slobodní, hovorili v jeho mene.“ Niet krajšieho posolstva od emigranta, ktorý vie, pre?o odišiel, pre?o je v exile. Tie slová vyjadril ?lovek svätého života P. Martin Mazák SDB (1913 – 2006), dlhoro?ný misionár slovenských emigrantov žijúcich vo Švaj?iarsku.
Náš vo svete známy medailér Viliam Schiffer (1920 – 2007), pôsobiaci v Paríži, vytvoril bronzový reliéf Františka Vnuka, aby mohol rovnako ako portrét Štefánika svieti? v „galérii slovenských osobností“, vzácnych to perál v re?azi slovenských mužov a žien, ktorých „dar nezvedie, hrozba neskloní“, ale ktorým „Pán Boh š?achetnosti nebo vystavil“. Takým, ako to znie v závere Kuzmányho hymnickej skladby, aj „piese? slávou zazvoní“.
Vivant sequentes!
[1] Jozef Pau?o: František Vnuk. In: Literárny almanach Slováka v Amerike 1967 (Middletown PA), s. 242 – 243; Milan Stanislav ?urica: František Vnuk : vedec, Slovák, kres?an. In: Most (Cleveland OH), ro?. 25, 1978, ?. 1 – 2, s. 52 – 53; Ján Elen Bor: Zdravica profesorovi Františkovi Vnukovi. In: Slobodné Slovensko, ro?. 41, 1986, ?. 2, s. 7; Bra?o Hochel: Na margo ?lánkov Františka Vnuka. In: Slovenský jazyk a literatúra v škole, ro?.37, 1990/1991, ?. 5, s. 148 – 150; Ladislav M?a?ko: Otvorený list Františkovi Vnukovi. In: Kultúrny život, ro?. 24, 1990, ?. 5, s. 3; Ivan Kamenec: Mentorovanie historika. In: Kultúrny život, ro?. 25, 1991, ?. 24, s. 4; Jan Rychlík: František Vnuk a tzv. slovenský poh?ad na dejiny. In: Kultúrny život, ro?. 25, 1991, ?. 36, s. 4; Jozef Hviš?: Osobnosti : 34 : František Vnuk. In: Knižná revue, ro?. 3, 1993, ?. 14, s. 3; Tomáš Winkler: František Vnuk. In: Slovenské národné noviny, ro?. 5 (9), 1994, ?. 5, s. 4; Milan Stanislav ?urica: František Vnuk. In: Slovenské národné noviny, ro?. 7 (11), 1996, ?. 15, s. 5; Milan Stanislav ?urica: Muž viery, vedy a lásky : k sedemdesiatke doc. Františka Vnuka. In: Katolícke noviny, ro?. 111, 1996, ?. 16, s. 14; Ján Szelepcsényi: Jubileum exilového historika : František Vnuk 70- ro?ný. In: Slovenské národné noviny, ro?. 7 (11), 1996, ?. 15, s. 2; Ján Bobák: Životné jubileum vedca a vysokoškolského prof. Františka Vnuka. In: Historický zborník, ro?. 11, 2001, ?. 1, s. 234 – 238; Milan Stanislav ?urica: František Vnuk má sedemdesiatpä? rokov. In: Kultúra, ro?. 4, 2001, ?. 8, s. 11; Elena Šebová: Obhajca slovenského národa : historik František Vnuk sa dožíva 75 rokov. In: Extra plus, ro?. [1], 2001, ?. 15/16, s. 13; Milan Stanislav ?urica: Muž, akého nám môžu závidie? aj ve?ké národy. In: Jednota (Middletown PA), ro?. 115, 19. 4. 2006, ?. 5 726, s. 13 a 16; Igor Válek: František Vnuk : Kto je kto. In: Slovenské národné noviny, ro?. 17 (21), 2006, ?. 6, s. 7.
[2] Vyznamenanie mu udelil pápež Ján Pavol II. 28. marca 1996 ako uznanie za jeho zásluhy, ktoré osobne preukázal Katolíckej cirkvi a Svätej stolici. Pozri Diarium Romanæ curiæ. In: Acta Apostolicæ Sedis (Città del Vaticano), zv. LXXXVIII, 1996, ?. 8, s. 730.
[3] ÚSKI, Ústredie slovenských katolíckych intelektuálov, ?len medzinárodného hnutia katolíckych vzdelancov Pax Romana, ho vyznamenaním poctilo na svojom valnom zhromaždení v Königsteine/Taunus (Nemecko) 30. júla 1977.
[4] František Vnuk: Slovakia’s six eventful months (October 1938 – March 1939). In: Slovak Studies (Cleveland OH; Rome), ro?. 4, 1964, s. 7 – 164.
[5] František Vnuk: Cyrilometodská bohoslovecká fakulta v rokoch 1950 – 1956. In: Historický zborník, ro?. 6, 1996, s. 86 – 112.
[6] Vladimír Zimányi: Historiografické dielo slovenského historika Františka Vnuka : monografie : diplomová práca. Trnava : Filozofická fakulta Univerzity svätých Cyrila a Metoda : Katedra histórie, 2007.
[7] František Vnuk: Dr. Jozef Pau?o. In: Literárny almanach Slováka v Amerike 1987 (Middletown PA), s. 200 – 202; Jozef M. Kirschbaum – Ján Meš?an?ík – František Vnuk (eds.): Jozef Pau?o 1914 – 1974. ClevelandOH : Slovenský ústav, 1974. 119 s., 50 s. il.; Peter Maruniak (ed.) Dr. Jozef Pau?o – zborník zo seminára o Dr. Jozefovi Pau?ovi v Píle 5. marca 1994. Martin : Matica slovenská, 2001. 140 s.
[8] V Nemecku vychádzalo v prvých dvoch desa?ro?iach po druhej svetovej vojne vyše dvadsa? novín a ?asopisov. Slobodné Slovensko založil Jozef Pau?o v tesnej spolupráci s Ladislavom Jankovi?om (1917 – 1998). Vychádzalo najprv cyklostylovane ako mesa?ník, po pä?ro?nej existencii za?alo vychádza? však klasickou tla?ou ako „noviny Slovákov v cudzine“. Stalo sa tak po konsolidácii povojnových pomerov v Nemecku najmä pri?inením niekdajšieho vyslanca Slovenskej republiky v Berlíne Matúša ?ernáka (1903 – 1955), ktorý sa stal obe?ou bombového atentátu, ktorý na?ho spáchali v hlavnom meste Bavorska agenti ?eskoslovenskej Štátnej bezpe?nosti. Pozri aj Prokop Tomek: Kdo zabil Matúše ?ernáka? In: Pamä? národa, ro?. 5, 2009, ?. 1, s. 42 – 47.
[9] Jozef M. Rydlo: Slováci v európskom zahrani?í v?era a dnes : profil na skúšku. Lausanne : Liber, 1976, s. 46.
[10] 1. januára 1976 bol v Mníchove vydávaný ?asopis ?ernákov odkaz premenovaný na Slobodné Slovensko, z ktorého prakticky vznikol a ktorého bol aj pod?a názvu a hlavi?ky pokra?ovate?om. ?asopis prestal vychádza? po tzv. Nežnej revolúcii.
[11] Jozef Pau?o: František Vnuk. In: Literárny almanach Slováka v Amerike 1967 (Middletown PA), s. 243.
[12] Ján Bobák: Životné jubileum vedca a vysokoškolského u?ite?a prof. Františka Vnuka. In: Historický zborník, ro?. 11, 2001, ?. 1, s. 234 – 238.
[13] Niektoré z nich, žia?, nie všetky, zaznamenáva Michal Lacko: Slovenská bibliografia v zahrani?í : Slovak bibliography abroad. In: Slovak Studies (Cleveland; Rome), zv. 7 (Bibliographica 1), 1967, a zv. 17 (Bibliographica 2), 1977.
[14] František Vnuk: Neuverite?né sprisahanie : vojenské a politické akcie proti Slovenskej republike v roku 1944.Middletown PA : b. v., 1964. 218 s.
[15] František Vnuk: Sedemnás? neúrodných rokov : ná?rt dejín slovenskej literatúry v rokoch 1945 – 1962.Middletown PA : Slovák v Amerike, 1965. 304 s.
[16] František Vnuk: Neuverite?né sprisahanie. Tren?ín : Vydavate?stvo Ivana Štelcera, 19932, s. 9.
[17] František Vnuk: Dr. Jozef Tiso, President of the Slovak Republic : in commemoration of the twentieth anniversary of his death at the hands of the enemies of Slovak independence. Sydney : Association of the Australian Slovaks, 1967. 49 s. The third edition of this monograph was published in Canada by the publishing house of Slovak Jesuits: This is Dr. Jozef Tiso, President of the Slovak Republic. Cambridge ON : Friends of Good Books, 1977. 81 s. The first Slovak edition of this book was published only in 2019: František Vnuk:Dr. Jozef Tiso : prvý prezident Slovenskej republiky. Bratislava : Lú?, 2019. 54 s.
[18] František Vnuk: Kapitoly z dejín komunistickej strany Slovenska : polemické eseje. Middletown PA : Literárny almanach Slováka v Amerike, 1968. 168 s.
[19] Tamže, s. 155.
[20] František Vnuk: Slovenská otázka na Západe v rokoch 1939 – 1940. Cleveland OH : Prvá katolícka slovenská jednota, 1974. 408 s.
[21] Tamže, s. 9.
[22] Životopis Konštantína ?ulena. Cleveland OH : Slovenský ústav, 1984. 248 s.
[23] Tamže, s. 7.
[24] Vladimír Zimányi: Historiografické dielo slovenského historika Františka Vnuka : monografie, s. 31.
[25] František Vnuk: Ma? svoj štát znamená život : politická biografia Alexandra Macha. Cleveland OH : Slovenský ústav, 1987. 383 s.
[26] František Vnuk – Štefan Polakovi?: Zahrani?né akcie na záchranu a obnovenie slovenskej samostatnosti (1943 – 1948). Lakewood OH : Slovak Research Institute of America, 1988. 239 p.
[27] František Vnuk: Rebelanti a suplikanti : slovenská otázka v ilegalite a v exile 1944 – 1945. Lakewood OH : Slovak Research Institute of America, 1989. 337 s.
[28] František Vnuk: Za Boha a národ : ná?rt životopisu Andreja Hlinku. Toronto; Bratislava : Zahrani?ná Matica slovenská, 1990. 71 s.
[29] František Vnuk: Dedi?stvo otcov : eseje na historické témy. Bratislava : York Press, 1991. 169 s.
[30] František Vnuk – Ján Hnilica: Pavol Hnilica – biskup uml?anej Cirkvi : ?as? 1 : 1921 – 1951. Trnava : Dobrá kniha, 1992. 207 s.
[31] František Vnuk: Slovensko v rokoch 1945 – 1948 : diel I : Volga sa vliala do Hrona. Toronto; Svätý Jur : Zahrani?ná Matica slovenská, 1994. 361 s.
[32] František Vnuk: Slovensko v rokoch 1945 – 1948 : diel II : Vltava sa vliala do Váhu. Toronto; Svätý Jur : Zahrani?ná Matica slovenská, 1995. 326 s.
[33] František Vnuk: Po úsvite súmrak : Slovensko 1945 – 1948. Bratislava : Post Scriptum, 2020. 707 s.
[34] František Vnuk: Akcie K a R : zásahy komunistického režimu proti reholiam v rokoch 1950 – 1956.Bratislava : Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského, 1995. 130 s.
[35] František Vnuk: Ná?rt dejín Katolíckej cirkvi : s osobitným zrete?om na dejiny katolicizmu na Slovensku v 20. storo?í. Bratislava : Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského, 1995. 196 s.
[36] František Vnuk: Pokus o schizmu a iné proticirkevné opatrenia v rokoch 1949 – 1950. Bratislava : USPO; Ústav dejín kres?anstva na Slovensku, 1995. 137 s.
[37] František Vnuk – Ján Hnilica: Pavol Hnilica – biskup uml?anej Cirkvi : ?as? 2 : 1951 – 1995.Trnava : Dobrá kniha, 1996. 318 s.
[38] František Vnuk: Dokumenty o postavení Katolíckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1945 – 1948.Martin : Vydavate?stvo MS, 1998. 242 s.
[39] František Vnuk: Vládni zmocnenci na biskupských úradoch v rokoch 1949 – 1951. Martin : Matica slovenská, 1999. 260 s.
[40] František Vnuk: Popustené putá : Katolícka cirkev na Slovensku v období liberalizácie a nástupu normalizácie (1967 – 1971).Martin : Matica slovenská; Burlington ON : Zahrani?ná MS, 2001. 299 s.
[41] František Vnuk: Príru?ný slovník kres?anstva. Bratislava : Smaragd, 2003. 375 s.
[42] František Vnuk: Katolícka cirkev v 20. storo?í na Slovensku a vo svete. Bratislava : Nové mesto, 2006. 384 s.
[43] František Vnuk – Štefan Vragaš: Teologický a náboženský slovník, I. diel, A – K. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 2006. 2 zv.
[44] František Vnuk – Pavol Hnilica: Rozhovory o ?u?och, udalostiach a Božej dobrote.Bratislava : Smaragd, 2001. 253 s.
[45] František Vnuk – Pavol Hnilica: Fatimské posolstvo a Božie Milosrdenstvo / Pavol Mária Hnilica. Zhováral sa a otázky kládol František Vnuk. Bratislava : Smaragd, 2005. 275 s.
[46] František Vnuk: Polemický poh?ad na dejiny Katolíckej cirkvi : má pravdu prof. Hans Küng? Bratislava : Lú?, 2006. 30 s. [Linea recta brevissima, 2.]
[47] František Vnuk – Pavol Hnilica: Milos?ou Božou zdobená : úvahy na mariánske témy / Pavol M. Hnilica. Na základe rozhovorov a diskusií spracoval František Vnuk. Bratislava : Magnificat Slovakia, 2006. 160 s.
[48] František Vnuk: Andrej Hlinka – tribún slovenského národa. Bratislava : THB, 1998. 165 s.
[49] František Vnuk: Stopä?desiat rokov v živote národa : Slovensko v rokoch 1843 – 1993. Bratislava : Lú?, 2004. 467 s.
[50] Jozef M. Rydlo: Slected bibliography of Slovak historian František Vnuk. In: Slovakia and Slovaks in twentieth century : historical essays and studies / edited by Jozef M. Rydlo. Bratislava : Post Scriptum, 2021, s. 582 – 751.
[51] Slovakia and Slovaks in twentieth century : historical essays and studies / edited by Jozef M. Rydlo. Bratislava : Post Scriptum, 2021. 777 s.
[52] Milan Stanislav ?urica: ?lovek – kres?an – Slovák – historik, akého nám môžu závidie? aj ve?ké národy : k 80. narodeninám prof. Františka Vnuka. In: Kultúra, ro?. 9, 2006, ?. 6 (29. 3. 2006), s. 8. Pozri aj Jednota (Middletown PA), ro?. 115, ?. 5 726 (19. 4. 2006), s. 13 a 16.
[53] Jozef M. Rydlo (ed.): Slovensko v retrospektíve dejín : zborník z I. vedecko-náu?ného seminára o Slovensku, Zürich, 31. X. – 2. XI. 1975.Lausanne : Liber, 1976. 276 s.
[54] Spoluautori: Štefan Glejdura, Milan S. ?urica, Michal Lacko, Jozef Špetko, Jozef Vavrovi?, František Vnuk.
Zdroj feed zsi.sk
