Clá ohrozujú ekonomiky strednej Európy

Budapešť 11. marca (TASR) – Ekonomiky strednej Európy závislé od exportu čelia rizikám v súvislosti so spomalením globálneho obchodu a hrozbami ciel, ktoré by sa dali zmierniť reformami a odstránením zostávajúcich obchodných bariér v Európskej únii (EÚ). Uviedol to v utorok Medzinárodný menový fond (MMF). TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Stredoeurópske štáty patria v rámci EÚ medzi krajiny, ktoré sú najzávislejšie od zahraničného obchodu, pričom podiel exportu na ich produkcii sa podľa údajov Eurostatu z roku 2023 pohybuje od 92 % na Slovensku do 69 % v Českej republike, len Rumunsko s 39 % je pod priemerom bloku.

Plán amerického prezidenta Donalda Trumpa zaviesť clá na dovoz z EÚ vo výške 25 % pravdepodobne poškodí hospodársky rast v regióne orientovanom na export, aj keď Poľsko, najväčšia ekonomika v tomto regióne, je menej vystavené ich vplyvu, uviedla minulý týždeň spoločnosť S&P Global.

„Krajiny strednej a východnej Európy (KSVE) v predchádzajúcich desaťročiach výrazne ťažili z rastúcej účasti v globálnych hodnotových reťazcoch,“ povedal pre Reuters hlavný regionálny predstaviteľ MMF pre strednú, východnú a juhovýchodnú Európu Geoff Gottlieb. „Tento model však čelí protivetru, pretože rast globálneho obchodu sa začal spomaľovať a klesol zo 6 % v rokoch 2000 – 2019 na 3 % v rokoch 2022 – 2024,“ uviedol v e-mailovej odpovedi.

Podľa Gottlieba by sa mali stredoeurópske štáty zamerať na to, čo majú pod kontrolou, uskutočňovať reformy na zvýšenie produktivity a životnej úrovne a zároveň presadzovať odstránenie „významných“ existujúcich obchodných bariér v rámci EÚ.

Povedal tiež, že je potrebné vynaložiť úsilie a zabezpečiť, aby firmy v strednej Európe nečelili žiadnym zbytočným nákladom, keď chcú konkurovať v zahraničí. Dodal, že každá vznikajúca priemyselná politika by mala byť koordinovaná na úrovni EÚ.

Prieskum MMF z novembra 2024 ukázal, že medzi hlavné prekážky patrili slabá pohraničná infraštruktúra, pravidlá obstarávania alebo nedostatok harmonizovaných pravidiel v rámci bloku, pričom sektor služieb čelil ešte väčším prekážkam v rámci obchodu.

„Pokračujúce snahy o hlbší jednotný trh by podporili rast firiem odstránením obmedzení súvisiacich s veľkosťou trhu,“ uvádza sa v správe.